- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

7. decembra 2020

Spoločnosť bez svetla (citáty)

 

Ak máme viac ako naši predkovia, tak máme viac vďaka nim. Ak vidíme viac, vidíme viac vďaka nim – stojíme, obrazne povedané, na ich pleciach; vyživujú nás korene siahajúce ďaleko do minulosti. Otázkou je, do akej miery si to uvedomujeme a ako s oným dedičstvom zaobchádzame (str. 7).

::

Niekto si myslí, že treba kráčať s dobou. Lenže kráčať s dobou znamená byť v nej uväznený. Kto kráča s dobou, ten sa mentálne obmedzuje na prítomnosť, dištancuje sa od minulosti a zakrýva si oči pred budúcnosťou. Kráčať s dobou znamená nikdy ju nepredbehnúť, a teda vlastne slúžiť módnym trendom a chvíľkovým záujmom (str. 8).

::

Pred našimi očami prebieha revolúcia, vedená prioritne na poli kultúry. Revolucionári totiž zistili, že oblasť kultúry je kľúčová – práve v nej, respektíve skrze ňu dochádza k posunom v myslení. Zmenené kultúrne vzorce majú nahradiť tradičné náboženstvo, vieru v jedného Boha, a vytvoriť nového človeka – moderného, vykoreneného, nomáda bez viery a bez vlasti. Generácie s narušeným imunitným systémom duše, vychované televíziou, výtvormi filmového priemyslu, internetom a mediálnymi celebritami, bez odporu prijímajú vábivé reči falošných prorokov o slobode a ľudských právach, o liberalizme a pokroku, ktorý má zabezpečiť úspech a slasť (str. 45).

::

Moderný ateizmus Boha programovo ignoruje. Náboženské otázky stavia mimo zorného poľa, prinajlepšom im vyhradzuje miesto v súkromí, v utajení, v izolácii. Na verejnosti, v oblasti kultúry a médií, sa náboženská viera dostáva do polohy čohosi nežiaduceho, nemoderného, iracionálneho. Démon ateizmu vykresľuje veriaceho človeka ako neslobodného, nevzdelaného, zaostalého a politicky nespoľahlivého. Náboženské pravdy sa dostali pod hromadu cynických klamstiev. V atmosfére všadeprítomného relativizmu je možné uberať sa najrôznejšími cestami, ale hľadanie tej správnej cesty sa javí ako zbytočné. Novodobá babylonská veža sa stavia z tehál subjektívnych názorov, čo má byť vyjadrením plurality a prejavom slobody (str. 47).

::

V spoločnosti, ktorá odmieta Boha, eliminuje hierarchické usporiadanie a kladie vzťahy k iným do roviny kupčenia, je takmer nemožné dosiahnuť zmierenie, odpustenie a pokoj. Takejto spoločnosti chýba priestor posvätného, mystérium pokánia, krása kultu a vznešenosť liturgie. Démon ateizmu všetko demokratizuje, aby vytvoril zdanie rovnosti a slobody, pritom sa však vytráca z ľudí túžba po svätosti a tým i ochota obetovať sa a konať nezištne. Dochádza k búraniu chrámov a namiesto nich vyrastajú obchody a smetiská. Zo sakrálnosti sa mnohí vysmievajú – a to je desivý príznak úpadku (str. 49).

::

Človek je vraj mierou všetkých vecí. Podľahli sme tejto téze a kultúru sebadisciplíny a sebaformácie sme nahradili kultúrou túžby, či lepšie povedané antikultúrou, v ktorej už neplatí žiaden vyšší poriadok, platí len to, čo si človek dokáže presadiť ako svoje právo. Krehká rovnováha medzi právami a povinnosťami, o ktorú sa usilovala každá zodpovedná spoločnosť či vláda, je nielen narušená, ale aj cielene znemožňovaná. Tam, kde chýba bázeň pred Bohom, dostáva priestor žiadostivosť a mocibažnosť (str. 51).

::

Svojvôľa sa stala jedným z charakteristických znakov súčasnosti. Prejavy svojvôle – aj tie deviantné – sa ospravedlňujú potrebou tolerancie, liberalizmu a politickej korektnosti. Paradoxne, ak niekto takéto javy kritizuje, je celkom netolerantne umlčaný, respektíve vytlačený na okraj s nálepkou staromilca, fanatika či extrémistu. Nemožno sa potom diviť tomu, že sa medzi ľuďmi šíri pocit ťaživej bezmocnosti a nezmyselnosti života (str. 52).

::

Emancipácia žien sa stala dvojsečnou zbraňou – spôsobila zníženie autority muža-otca, prinútila ženu prispievať do rodinného rozpočtu, pretože došlo k nivelizácii platov, vyvolala politický, ekonomický i psychický tlak na rodinu, ako aj na mladých ľudí, ktorí by si mali rodinu založiť. Je čoraz ťažšie žiť v usporiadanom manželskom zväzku. Podieľa sa na tom aj nastavenie štátneho sociálneho systému, ktorý často podporuje viac „iné formy“ spolužitia na úkor prirodzenej rodiny (str. 67).

::

Uplatňuje sa dvojaký meter. Verejný priestor je plný hrubosti a vulgarizmov, ale ak niekto pomenuje takzvané umelé prerušenie tehotenstva pravým slovom, je považovaný za neslušného. Bežným javom je ponižovanie ľudskej dôstojnosti, toleruje sa zasahovanie do súkromia a rodinného života, no ak niekto použije napríklad slovo Cigán, dostane nálepku rasistu či extrémistu. Hanobenie kresťanstva je prípustné, ba neraz oceňované ako prejav odvahy a kritického myslenia, ale na iné náboženstvá to neplatí. O vlastnej kultúre sa môže hovoriť pohrdlivo, pritom cudzie kultúry sú prijímané so zvláštnym uznaním (str. 95).

::

Relativistická mentalita spôsobuje škody v celom spektre žitia, politiku nevynímajúc. Ako sa môžeme na niečom dohodnúť, ak nenachádzame spoločné hodnoty? Ak neexistuje nič večné a nemenné, sme nútení stavať na piesku – naše dielo sa teda skôr či neskôr zrúti. Aj politické koncepcie opierajúce sa výlučne o volebný úspech a priazeň väčšiny sú postavené na piesku. Nečudo, že dnešní politici preferujú krátkodobé riešenia, spravidla nepresahujúce dĺžku volebného obdobia. Spoliehajú sa na byrokraciu a rady odborníkov, ale chýba im dlhodobá stratégia, ako aj ideová výstuž, ktorá by dala ich činnosti jasný smer a zacielenie. Politika prestala byť poslaním, zmenila sa na úrad, ktorý treba rýchlo využiť – časté striedanie garnitúr len zosilňuje potenciál korupcie (str. 104).

::

Ľudia na Západe sú najväčšími konzumentmi antidepresív, stále častejšie sa obracajú na psychoterapeutov, ale aj pochybných liečiteľov a poradcov, miešajúcich dohromady prvky rozličných náboženstiev a kultov a vytvárajúcich duchovne nestráviteľnú zmes na omámenie ľudského vedomia. Vzniká prapodivný stav, chaotické hľadanie pevného bodu tam, kde nijakého pevného bodu niet: „V západných spoločnostiach, ktoré sa označujú za rozvinuté, vládne nesmierne veľká mravná a duchovná bieda. Zábava sa stáva jediným prostriedkom, ktorý človeku umožňuje zabudnúť na ničotu, v ktorej uviazol“ (Robert Sarah: Pane, zostaň s nami). Prichádza však deprimujúce zistenie, že aj zábava ako spôsob života spôsobuje únavu (str. 107).

::

Mnoho sa dnes hovorí o vzdelávaní, ale veľmi málo o výchove. V oblasti školstva reforma strieda reformu, nové spôsoby výučby sú nahradzované ešte novšími, hovorí sa o inklúzii a demokratizme, pritom stále nevidno pozitívne výsledky. Zabúda sa na výchovu a formáciu. Ak by sme to chceli vyjadriť metaforicky, zabúda sa na vnútornú stranu človeka, na aspekt tichého rastu v prostredí dobrých vzorov a príkladov (str. 123).

 

Ján Maršálek

(Úryvky z knihy Spoločnosť bez svetla; Bratislava, Post Scriptum, 2020.)

2 komentáre:

  1. Anonymný7.12.20

    Úžasný literárny počin! Odporúčam prečítať si...Gratulujem autorovi a ďakujem! milan (Humorikon)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný7.12.20

    Knižku som prečítal jedným dychom a môžem zodpovedne prehlásiť, že ma duševne mimoriadne obohatila. Dnešná doba si priam vyžaduje takúto „duchovnú potravu“. Cenným jej obsahom sú fakty, názory, myšlienky, úvahy a odporúčania popredných filozofov, spisovateľov, teológov či iných kultúrnych osobností.
    Vrele odporúčam knižku každému, komu nie je smerovanie dnešného sveta ľahostajné, aby sa zamyslel a pokiaľ má akú-takú možnosť niečím na záchranu ľudskej civilizácie v rámci svojich možností aj prispel. Východiskom je návrat k tradičným kresťanským hodnotám.

    Pán Maršálek, srdečná vďaka za jedinečné dielo!

    J. Grešák

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.