30. decembra 2020

Vianoce naše utrápené

 

Vlado Javorský

Vianoce voňajú vždy inak. A predsa rovnako... Vždy perníkmi, vanilkou, kvapkami rumu, napokon parfumami a vodami po holení. A opäť kvapkami rumu. Je veľa dôvodov na očakávania, ktoré nás majú naplniť šťastím, spokojnosťou. Ak je niečo také poruke ako láska, tak aj úprimnou láskou.

Sadáme si k bohato prestretým stolom, lebo Vianoce sú o radovánkach. Horšie je to s duševnou potravou... Spokojní s priebehom osláv príchodu Mesiáša si sadáme ku kultúre, o ktorej sme presvedčení, že kultúrou naozaj je. Sadáme si k dávnym filmom, ktoré sme videli desaťkrát, dvadsaťkrát. Ich detskí filmoví hrdinovia sú už hádam storočie na dôchodku. Dívame sa na príbehy, ktoré poznáme odpredu i odzadu a naše ratolesti sa len čudujú, čo na nich vidíme.

Za tými rokmi stuchnutými rozprávkami vidíme jas našej mladosti. Preto ich tolerujeme. Ibaže sa už nesmejeme. Rozprávky nemali pravdu! A nikdy ju mať nebudú... Dobro nezvíťazí, pokým budeme podporovať zlo. Hoci aj jeho ignorovaním...

Dívame sa s nostalgiou na niečo, čo stálo za námahu stvoriť. A sme za to vďační, lebo nikto netušil, že nás čas a zloba doby naženie do košiara, odkiaľ nieto úniku. Nafúknu okolo nás bubliny, len aby sme nenakazili už aj tak skazený svet. Šťastní sú tí, ktorí v tej bubline našli pravú a citlivú lásku... neboli v nej sami, mohli sa smiať a spriadať nite pavučín budúcnosti. Ostatní naplno precítili starú pravdu, že samota bolí. Trochu útechy nenašli tento rok ani pod krížmi Božích chrámov, utiekali sa k obrazovkám plným starej hrdze. Zvláštna hrdza, za ktorú som bol i ja vďačný, hoci som na televíznu a filmovú produkciu vážne náročný. Deformácia vzdelaním a profesiou... A množstvom poznania, o čom je život a o čom je tvorba.

Nie, nebol som sklamaný, očakával som to, čo aj prišlo. Ako každý rok predsa stále to isté. Sklamalo ma však, že okrem jednej či dvoch premiér sa spoločnosť na novú produkciu nezmôže. Tvorcovia sú, dokonca mnohí, dychtiví po práci, ale... peniaze zo štátneho  rozpočtu treba na zbrane a nie na kultúru. Treba sa oháňať a naháňať hrôzu bambitkami. Komu hrôzu naženieme, netuším... Ale už sa teším na budúce Vianoce. Bude „Sám doma“, „Mrázik“, „Tri oriešky pre Popolušku“ a mnoho iných príbehov, ktoré nám skrášľujú a tíšia ubolené duše...

 

Vlado Javorský

::

Rozhovor s autorom: Vojny, to je rýchlejšie starnutie sveta

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.

3 komentáre:

  1. Anonymný30.12.20

    Vladko, si výborný! Gratulujem, aj vďaka Priestornetu si to prečíta viac ľudí. A o to ide...Výborný, aktuálny postreh! Kolega milan

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, je to len môj občiansky postoj...Vlado

      Odstrániť
    2. Žiada sa poznamenať, že vyjadrenie občianskeho postoja sa znova stáva vzácne. Mnohí ľudia sa zas sťahujú do ulity – zo strachu alebo vypočítavosti.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.