12. septembra 2018

Vojny, to je rýchlejšie starnutie sveta


Rozhovor s Vladom Javorským: o umeleckej tvorbe, o kráse prírody aj o nepoučiteľnosti ľudstva...
Vlado Javorský
Mgr. art. Vlado Javorský sa narodil 15. 4. 1952. Po skončení štúdií na Katedre filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky Vysokej školy múzických umení v Bratislave pracoval dva roky ako dramaturg a režisér v Bábkovom divadle v Žiline, potom prešiel do slobodného povolania. Je autorom viacerých bábkových a rozhlasových hier a televíznych scenárov, okrem toho napísal množstvo humoristických poviedok, fejtónov a aforizmov, známy je aj ako karikaturista a nedávno sa po dlhšom čase vrátil k poézii... Žije a tvorí v Žiline.


Ján Maršálek: Pán Javorský, viem, že stále tvoríte, kreslíte, píšete – prejavujete sa v niekoľkých oblastiach umenia. Čomu sa venujete v týchto dňoch?
Vlado Javorský: V súčasnosti sa aktívne venujem dokončeniu svojej štvrtej knižky aforizmov Za hrsť drobných IV. Je to mravčia práca, vybrať z tisícok viet „najmúdrejšie a najvtipnejšie“. Ponechávam na čitateľovi, aby to posúdil. Knižka by mala mať okolo 500 aforizmov. Pravdepodobne si ju budem aj sám ilustrovať, také bývajú neraz požiadavky vydavateľov. Venujem sa aktívne kreslenému humoru, každý deň prinesie nové a inšpiratívne témy. Osobne to za prácu nepovažujem, je to relax. Dokončil som poznámky na divadelnú hru, ktorú píšem pre Komorné divadlo v Martine. Čakám na jesenné daždivé počasie a monodrámu hádam konečne dám dohromady. S umením to je ako s ovocím. V autorovi téma i príbeh musí dozrieť. Očakávam vyjadrenie z istého renomovaného vydavateľstva k môjmu románu Noah. Búrlivé reakcie okolia na rukopis mám šťastlivo za sebou. A poézia? Niečo dokážem vyjadriť kresbou, niečo pár slovami, ale humoristi nie sú len plodnicami srandy. Sú to vnímaví a citliví ľudia. Preto tá poézia, ale tá potrebuje viac inšpirácie, viac intímnych prežitkov a duchovných zážitkov. A tie nebývajú chlebom každodenným, i keď ako by sme po nich túžili. Sú nám podávané po kvapkách...

J. Maršálek: Tvorivý človek vytvára krásu, ale ju i vyhľadáva, inšpiruje sa ňou. Nevyčerpateľným zdrojom podnetov je príroda. Súhlasíte? Nachádzate si čas na prechádzky či vychádzky, výlety či túry, túlanie sa krajinou? A kde všade nachádzate krásu?
V. Javorský: Múdry považuje čas za najcennejšie, čo máme grátis. Využívam ho rovnomerne na tvorbu i na oddych. S manželkou Marcelou trávime veľa spoločného času prechádzkami, nákupmi, a ak počasie dovolí, veľa cestujeme. Zatiaľ vyhľadávame čarovné zákutia našich miest, vychutnávame si tamojšie gurmánske špeciality a v neposlednom rade trávime dosť času na túrach. Slovensko je nádherná krajina. Istú čas detstva som strávil v srdci Nízkych Tatier, spolu s istým českým fotografom som prebrúsil Veľkú Fatru, hrebeňovky majú svoje čaro a srdcu blízka mi je Malá Fatra. Tam sa vraciame, vyberáme si náročné terény, až nám je niekedy do zúfania, ako nás bolia nohy. S úsmevom...Pri nakrúcaní seriálu Encyklopédia Slovenska, ktorý som písal rok a nemenej toľko i nakrúcal, spoznal som skoro každý kút našej vlasti. Hory, kultúrne pamiatky, hrady...S filmárskym „náčiním“ obťažkaní sme so štábom liezli neraz tam, kam sa iní nedostali. Paradoxne necítim únavu, na akú sa sťažuje moja generácia.

J. Maršálek: Popri kráse prírody nemôžeme nevidieť tiež jej silu, niekedy ničivú, ako aj klimatické zmeny, respektíve vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie. Ako vnímate tieto problémy?
V. Javorský: Príroda je mocná, hovorieval chirurg, ktorému som pri operáciách asistoval. Príroda žije svojím životom. Hanobíme ju odpadkami a zlými zásahmi, akoby sme nevedeli, že nám to raz vráti! Dali sme ornú pôdu chamtivcom a nie roľníkom. Tí sa o pôdu starať nevedia, len ju žmýkajú vo výnosoch. Prvý lejak zaplaví najbližšiu dedinu ornicou... Príkladov sú stovky. Prestali sme regulovať potoky, starať sa o lesy. Rúbeme ako po nebohom, nejeden si namýšľa, že rubáš má vrecká. To sú tie klimatické zmeny. Znečistený vzduch a voda. Kráčajú s nami dejinami. Nehovorí sa v Biblii o potope sveta? Zem odkryla dôkazy, potopa musela byť naozaj veľká. Prírodná katastrofa zmietla z planéty obrie zvieratá, vo veľmi krátkom čase vyhynuli neandertálci. Najväčší dobyvateľ území Džingischán nešiel po zlate. Klimatické zmeny, najmä sucho, spôsobili, že jeho ľud a stáda nemali potravu. Migroval, ako aj celé národy...Prirodzený jav. Túžba prežiť je rečou matky prírody. A už sami vnímame dopad tých negatívnych zmien. Ľudia z oblastí subtropickej Afriky, Etiópie či Eritrei odchádzajú prežiť. Otázkou je, či prežijú tí, ktorí im teraz podávajú pomocnú ruku. Obávam sa, že nie...

J. Maršálek: Súčasnosť – to už hádam nikto nespochybňuje – sa nesie v znamení krízy, ktorá dostáva rozličné prívlastky: ekonomická, politická, kultúrna, hodnotová, celospoločenská... kríza migračná. Popritom sa stále vo svete rozhárajú menšie či väčšie vojnové konflikty. Nepoučili sme sa? Je ľudstvo vôbec schopné poučiť sa?
V. Javorský: Žiadna migračná kríza nejestvuje. Ide o vopred pripravenú a sofistikovanú inváziu. Dokonale logisticky a finančne zabezpečenú. Za všetkým hľadajme peniaze, myslím na zisky. Imigrácia, najmä z Afriky, priniesla pár jedincom miliardové zisky bez ohľadu na dôsledky. Finančný kapitalizmus nabral druhý dych. V Afrike vojna nie je. Kmene sa medzi sebou klbčia tisíce rokov. So stratami, tak to v boji o prežitie funguje. K prameňu prichádzajú ako prví nie tí najsmädnejší, ale najmocnejší. Taká je hierarchia v prírode.
Iným príkladom je Sýria. Vie vôbec niekto, že v podstate občiansku vojnu rozpútali klimatické zmeny? Farmári ubíjaní suchom a nedostatkom vlahy zúfalo prosili vládu o pomoc. Nedočkali sa, a tak začali migrovať do miest opúšťajúc vyprahnuté polia a pastviny. Tam medzi domácimi a novousadlíkmi vznikali trenice...Svoju polievočku si prihriala i nenávisť medzi sunnitmi a šiitmi. Základ každej vojny. K tomu sa prilepia mocenské záujmy nadnárodných spoločností a veľmocí. Každá vojna sa raz skončí a ľudia sa inštinktívne navrátia do svojich rodísk a domovov. Je úžasné, čo človek dokáže postaviť medzi dvoma vojnami, aby to potom mohol opäť zničiť!
Bývalé koloniálne štáty, akými sú Británia, Francúzsko, Holandsko či Belgicko majú s multikultúrou už nejaké skúsenosti. Zvláštne, že nič nepodnikajú v tom, aby sa zachovala ich vlastná kultúra. Doplácajú na najväčšiu udalosť dvadsiateho storočia. Pád kolonializmu! Oslobodila sa miliarda ľudí. V prvopočiatkoch ich sloboda zaskočila i dezorientovala. Ako tomu bolo u nás po roku 1989...Zistili sme, že sloboda je v podstate najväčšia nesloboda! Tak to vidím ja. Ľudstvo je nepoučiteľné! Tie konflikty na rôznych častiach planéty sú ako ventil. Vypúšťajú paru – a stojí za zmienku, že každá vojna či vojnové konflikty posúvajú svet dopredu. Vo vývoji technológií, v inováciách, vo vnímaní zmien, ktoré nutne prichádzajú. Vojny, to je rýchlejšie starnutie sveta. Zdôrazňujem, že ľudstvo nemá pamäť, preto robí stále tie isté chyby. A samozrejme na to dopláca.

J. Maršálek: So spomenutými problémami (klimatické zmeny, politická nestabilita, vojnové konflikty) súvisí už tiež spomenutý migračný pohyb. Nelegálna migrácia si zrejme vyžaduje iný prístup kompetentných ľudí a inštitúcií, než aký sme videli doteraz. Nemáte pocit, že migrácia sa namiesto vecného riešenia ideologizuje a zneužíva na politické ciele?
Vlado Javorský
V. Javorský: Otázkou je, kto sú tí kompetentní... Kde sú, kde sídlia, akú majú informovanosť a moc? Brusel a jeho úradníci sú brzdou vývoja. Po prečítaní knižky Patricka Buchanana Smrť Západu mi bolo jasné, že vývoj Európy vedie ku skaze. Čo sme storočia budovali, je preč. A to všetko kvôli falošnej pseudohumanite. Prestali fungovať pravidlá a  morálne kódexy. O tom to je...Mocenské ciele sú evidentné, ale nepochádzajú z vôle Európy. Ani z Východu...!Vieme presne, kto organizuje vraždenie politikov, kto rozdúchava plamene konfliktov. Napriek tomu sa zabávame veľkosťou uhoriek či tvarom banánov. O tom je Brusel. Najskôr k nám imigrovali myšlienky o zjednotení noriem, potom prišli príkazy, zákazy, a napokon nám hrozia sankcie a pokuty. Prečo? Že chceme žiť v mieri v krásnej a čistej krajine s kresťanskými hodnotami? To nám chcú  vziať, mali by sme si to uvedomiť a zaujať nekompromisné stanovisko. A to sú aj politické ciele, nielen záujmy finančných skupín.
Nejaký čas som pobudol v Nemecku a chápem, ak tí, čo prví podali pomocnú ruku imigrantom, sú aj prví, čo dvíhajú varovný prst. Nie, nie sú to iba médiami proklamovaní pravicoví radikáli! Je to názor súčasného nemeckého občana. Kvôli imigrantom odchádzajú z Nemecka českí lekári a zdravotné sestry. Za nižšie mzdy, ale do bezpečia...! Signál! Na zbrojenie vydáva svet miliardy. Proti komu sa arzenál zbraní použije? Vojenská doktrína hovorí, že územie sa považuje za dobyté, až keď po ňom kráča vojenská čižma dobyvateľa! Teda pešiaci, nie stíhačky za miliardy...! A nohy pešiakov s inými zámermi a inými cieľmi, ako sú tie naše, sú už tu! Už pochodujú po uliciach a námestiach, vysmievajú sa našim hodnotám a vnucujú nám svoje pseudonáboženské politikum. Zatiaľ je imigrácia pre isté skupiny iba obchod. Potom to už  bude nenapraviteľná realita. Rozpadol sa Caesarov sen o Veľkej rímskej ríši...Čím väčšie územie, čím viac národov na ňom žije, tým ťažšie sa spravuje. Príkladom je sen o veľkej zjednotenej Európe, ktorú začal budovať cisár Napoleon Bonaparte. Jednotný jazyk, jednotná mena, voľný pohyb osôb a tovaru...Pod jednou vládou. Nič vám to nehovorí? Kde je Rímska ríša? Kde sú Napoleonove sny...? Kde budú naše sny...?!

J. Maršálek: Hovorí sa, že žijeme v informačnej dobe. Paradoxne, popri informáciách, ktorých je azda až priveľa, sa akosi voľne, nekontrolovane šíria aj dezinformácie a rôzne propagandistické bludy. V takej spleti sa je ťažko vyznať. A možno nám niečo dôležité uniká...
V. Javorský: Žijeme v informačnom smogu. Gniavia nás miliardy nepotrebných informácií. Na ochranu duševného zdravia je len jeden liek. Vyžaduje si to dostatok inteligencie a kvalitné vzdelanie. Oddeliť zrno od pliev. Pravdu od „hoaxov“! Naozaj ťažké, lebo vo vnímaní má naša duša slabiny. Dokážeme veriť všetkému, čo čítame. Veríme i tomu, čo vidíme, hoci na čo sa dívame, možno vôbec nejestvuje...Príkladom je holografia či kinematografia. Musíme sa naučiť ignorovať informácie, ktoré našu myseľ neposúvajú vpred. To je podstatou viery.
Známa je okrídlená veta: „Nie je to také, ako to vyzerá...!“ Ja tvrdím, že všetko je také, ako to vyzerá! Iba tomu nechceme uveriť...Sme na ceste budovania a udržiavania sveta podľa našich predstáv a hodnôt, ktoré nám vštepovali a ktoré sme obohacovali vlastnými skúsenosťami. Sme pritom na šachovnici sveta – na rade ťahom pešiaka. Pešiakov je veľa, tých sa treba z historického pohľadu zbaviť najskôr. Ale to už vieme...aspoň dúfam! Ale história nás tiež poučila, že pešiaci zostávajú, sú veční!

J. Maršálek: Bolo by hádam vhodné zakončiť náš rozhovor v pozitívnom duchu. Máte nejakú dobrú správu? Alebo aspoň veselú?
V. Javorský: Mysľou stále niekam lietam. Iba manželka vie, kedy som „doma“, teda vo svojej duši a pri nej. Vtedy sa často smeje, až jej tečú slzy... Život s humoristom nie je ľahký, od smiechu sa vraj priberá...!

J. Maršálek: Pán Javorský, ďakujem za rozhovor a pripájam – s vaším súhlasom – malú ukážku z vašej tvorby.

Foto: Marcela Javorská
::

Za hrsť drobných... (IV)
(Z pripravovaného rukopisu)
+ Staré hriechy sú ako bumerang. Vracajú sa...
+ Viete, že zarytým mlčaním môžete manželke pokaziť hádku?!
+ Včerajšok je o to zaujímavejší, o čo menej si z neho pamätáme.
+ Aby sme pochopili celok, musíme si všímať maličkosti.
+ Nedocenili sme krehkosť humanity. Nedokáže eliminovať hlúpe ignorovanie barbarstva.
+ Pre zajaca nie je nebezpečná rota pripitých poľovníkov, ale jeden triezvy!
+ K hriechu treba dvoch. Tie ostatné nestoja ani za spoveď.
+ Kladivo v ruke je veľmi úderný argument!
+ Vetrom treba dôverovať. Raz od dujú...
+ Nebu porúčať nemožno, ale k modlitbám je naklonené.
+ Poézia je hlas srdca, ktorý nepozná vykričané hlasivky.
+ Viete, že je to práve maslo, ktoré neraz zavadzia medzi podlahou a chlebom?


::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

4 komentáre:

  1. Anonymný12.9.18

    Som rád, že mám takého rozhľadeného človeka priateľa, kolegu, humoristu. Rozhovor s ním je najmä svojou aktuálnosťou, profesnosťou a vyjadrovaním sa k súčasným problémom ľudstva a dneška vôbec, najlepší aký som kedy doteraz na priestornete čítal. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za povzbudivé slová. Ja to napokon ani inak vyjadriť neviem a neraz som sa pristihol pri myšlienke,že i keď ja osobne o seba obavy nemám, obávam sa čo bude s našimi vnúčatami. Svet sa točí rýchlo a vôbec nie k optimistickému koncu...Ešte raz vďaka! V.J.

      Odstrániť
    2. Spisovateľ Anton Hykisch v súvise s nelegálnou migráciou napísal:

      „Ak ľudia našej civilizácie ne¬zmenia svoje správanie, svoje postoje, o 50 rokov budú Európania a Severoameričania iba úbohou hŕstkou vymierajúcich tvorov, ukrývajúcich sa v podzemiach shopping centier pred dvojnásobne či trojnásobne početnejším obyvateľstvom iných civilizácií planéty Zem. Čo bude s päťmiliónovým Slovenskom v demograficky scvrkávajúcej sa Európe, na to sa ani neodvážim pomyslieť. Tolerancia ko¬nečne zvíťazí...“

      Odstrániť
  2. Čo dodať? Spisovatelia sú svedomím nie národa, ale národov! Sú pragmatickí vizionári, ktorých ak nebudeme počúvať,vyhasnú naše sny o slobode a uvedomovaní si nádherných krás tohto sveta. Toto nám zoberú "necivilizované civilizácie..." Vlastne už berú, vlastne iba "odštipkávajú," ale už nás nútia premýšľať kam sa podejeme...kam sa vyberieme, až nám zoberú všetko?

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.