Náboženská sloboda je v ohrození

 

ZÁPISNÍK (3/2021)

Vladimír Palko v knihe Levy prichádzajú píše:

„Pravda je taká, že v priestore euroamerickej civilizácie sa začalo nové prenasledovanie kresťanov. Je to nekrvavé prenasledovanie. Nech nás nemýli, že svojím rozsahom je podstatne menšie ako bolo prenasledovanie kresťanstva v komunizme... (...) Nech nás nemýli ani to, že mnoho kresťanov vám povie, že o žiadnom prenasledovaní nevie. Veď takí boli i za komunizmu. Nech nás nemýli ani to, že západná Európa a Severná Amerika má stále v porovnaní s východnou Európou mnoho výhod, najmä v životnej úrovni, a tie robia život príjemnejším, ako je to u nás na Slovensku. Nech nás nemýli ani to, že toto nové prenasledovanie je menej brutálne a postihuje menšie skupiny ľudí, ako to bolo za komunizmu vo východnej Európe. Kiež by sa to nezhoršilo... (...) Treba pochopiť, že sa končí platnosť tézy o vyspelom Západe ako o našom vzore. Bude ešte dlho materiálne bohatší ako my. Lenže Západ, ako sme si ho pamätali zo zápasu s ateistickým komunizmom, Západ, ktorý bol v tom zápase naším silným spojencom, sa zmenil.“

Recenzia knihy Levy prichádzajú: Zrodení na boj.

::

Slovenské národné noviny (č. 1/2021) priniesli obsažný celostranový rozhovor Mateja Mindára s Mons. Františkom Rábekom. Na otázku týkajúcu sa zákazu verejného slávenia bohoslužieb pán biskup odpovedal:

„Súčasná pandémia je iste vážna vec a treba, aby sme sa pred ňou chránili rozumnými prostriedkami. Zdá sa mi však, že pri rozhodnutí zakázať účasť na bohoslužbách sa uplatnil postoj, podľa ktorého sa bohoslužby zaraďujú do kategórie spoločensky bezvýznamných aktivít, bez ktorých sa môžeme aj zaobísť. Do fabrík ľudia môžu chodiť bez obmedzenia, pretože každý chápe, že výrobný proces je dôležitý. V hromadnej doprave ľudia cestujú bez odstupov – ale účasť na bohoslužbách sa zakázala na celé mesiace... Ešte raz opakujem, že rozumná ochrana pred infekciou je správna. Ale život sa nemôže zastaviť ani za cenu rizika. A tu je namieste otázka, či je účasť na bohoslužbe, prijímanie sviatostí súčasťou, a to podstatnou súčasťou nášho života, alebo nie? Asi by sme na to odpovedali že ako pre koho. Hej, je to vec osobného presvedčenia. Podobne, ako v normálnych časoch sa ľudia slobodne rozhodujú pre účasť na bohoslužbe, tak by im aj v čase pandémie mala byť ponechaná možnosť slobodnej voľby. Každý, kto považuje vzťah k Bohu, vyjadrený aj bohoslužbou, za podstatný, mal by mať právo sa na nej zúčastniť (s patričnými informáciami o hygienických opatreniach). Cirkev nenúti v takýchto okolnostiach na účasť v kostoloch, naopak, dáva od tejto účasti dišpenz (čiže, kto nejde do kostola, nepreviňuje sa). No zákaz ako taký vnímam ako prekračovanie kompetencií štátu. Náboženská sloboda je najvyšším stupňom slobody človeka, a teda je základným ľudským právom.“

::

Výzva na rešpektovanie náboženských práv

::

Dochádza k prenasledovaniu kresťanov. Nič nové pod slnkom. Istú novosť však majú formy tohto prenasledovania, sú prepracovanejšie a zákernejšie. Zápas medzi kultúrou života a antikultúrou smrti je skutočnosťou a v našej súčasnosti nabral nové rozmery. Frontová línia nie je jasne vyznačená, mnohí ľudia sú preto pomýlení a dezorientovaní, nevnímajú nebezpečenstvo, ktoré na nich číha.

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (2/2021)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!