21. januára 2021

Neslávne prvenstvá Igora Matoviča

 

Ilustrácia: Andrej Mišanek

Slovenská republika mala za 28 rokov svojej existencie viacero vládnych garnitúr, ale súčasná vláda, ktorá je tu necelý rok, je podľa mnohých slovenských osobností tou najhoršou nočnou morou. Jej arogancia a diletantstvo nemajú v dejinách štátu obdobu. Ak sa hovorí, že ryba smrdí od hlavy, platí to do slova a do písmena o tejto vláde. Na jej čele stojí človek, ktorý stihol za necelý rok svojho pôsobenia na poste premiéra zaznamenať až neuveriteľný počet neslávnych prvenstiev, ktoré robia slovenskému národu veľmi zlé meno po celom svete. Tak si vymenujme tie najznámejšie.

 

IGOR MATOVIČ:

 

1. Prvý človek vo funkcii premiéra SR, ktorý získal vysokoškolský titul podvodom. Mgr. Igor Matovič absolvoval v rokoch 1993–1998 Fakultu managementu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor Finančný manažment. Lenže on sám vo svojich statusoch na sociálnych sieťach priznáva, že posledné dva roky štúdia sa venoval podnikateľskej činnosti a jeho štúdium bolo v tomto období formálnou záležitosťou.

 

2. Ako prvý premiér SR „preslávil“ svoju krajinu vo svete ako plagiátor diplomovej práce. Andrej Danko bol síce odhalený ako plagiátor pred Matovičom, lenže Danko nebol premiérom a okrem toho nebol plagiátorom diplomovej práce, ale rigoróznej práce. Takže prvý predseda vlády v histórii SR, ktorý plagioval diplomovú prácu, bol naozaj Igor Matovič.

Svoje vysokoškolské štúdium ukončil súčasný premiér SR záverečnou prácou Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty. V júli 2020 Denník N obvinil premiéra z plagiátorstva a Matovič pod paľbou kritiky médií svoju vinu verejne priznal. Dokonca prisľúbil, že sa svojho podvodne získaného titulu vzdá. Na sociálnych sieťach premiér sám seba označil za zlodeja, klamára a podvodníka. Priznal dokonca, že svoju diplomovú prácu ani nepísal vlastnoručne, ale že mu ju napísala Zuzana Szomolányiová, sestra Matovičovho priateľa Juraja Tučného, na spoločnej dovolenke v Chorvátsku. Szomolányiová podľa Matovičových pokynov prepisovala odseky, označené Matovičom v publikáciách, ktoré boli takýmto spôsobom plagiované, a navyše do práce dopisovala Matovičove poznámky.

Keď nedávno po podobnom škandále odstúpila v susednom Rakúsku ministerka práce a rodiny Christine Aschbacherová, Študentská rada vysokých škôl pripomenula premiérovi jeho sľub o vzdaní sa magisterského titulu, ba dokonca mu doručila aj pripravené tlačivo na vzdanie sa titulu. K tejto výzve sa pripojila aj Komunita Zastavme korupciu, ktorá navyše vyzvala okrem samotného premiéra aj iných plagiátorov, konkrétne Borisa Kollára, Branislava Gröhlinga, Petru Krištúfkovú, či Andreja Danka, aby sa takisto vzdali podvodne získaných titulov. Igor Matovič však nezostal nič dlžný svojej povesti nevyspytateľného politika, známeho večným prekrúcaním faktov i vlastných postojov, a vyhlásil, že sa vzdá titulu až po tom, čo sa vzdá titulu ďalší plagiátor Branislav Gröhling. Ozajstné Kocúrkovo 21. storočia!

 

3. Ako prvý premiér SR stihol za niekoľko mesiacov svojej vlády zjednotiť proti sebe drvivú väčšinu obyvateľstva Slovenska. Je až neuveriteľný dramatický prepad preferencií jeho samotného i politického hnutia, ktoré vytvoril. Nech by sme Igora Matoviča akokoľvek kritizovali, nemôžeme mu uprieť nenapodobiteľnú schopnosť stmeľovať národ. Paradoxne však nie na svoju stranu, ale proti sebe samému.

Kým v posledných parlamentných voľbách suverénne vyhralo OĽaNO, v súčasnosti podľa aktuálnych prieskumov volebných preferencií niektorých agentúr stratilo OĽaNO viac ako 10 percent hlasov a prepad preferencií nezadržateľne pokračuje. Matoviča húfne opúšťajú jeho vlastní ľudia, ktorým sa otvorili oči a pochopili, ako zle volili v roku 2020. Podľa aktuálnych prieskumov nedôveruje vláde premiéra Matoviča rekordných 69 percent ľudí a Národnej rade SR 73 percent ľudí! Medzi nedôveryhodné inštitúcie sa zaradili aj súdy, ktorým nedôveruje 69 percent ľudí! Súčasný premiér SR sa stal najmenej dôveryhodným členom vlády a jeho popularita klesá raketovým tempom.

 

4. Ako prvý premiér SR je zároveň predsedom imaginárneho politického subjektu. Týmto subjektom je OĽaNO, de facto rodinný podnik Igora Matoviča, ktorý nikdy nebol reálnym politickým subjektom. OĽaNO malo len štyroch stabilných členov. Okrem Igora Matoviča to boli Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič. Pritom celú polovicu stabilného členstva tvoria členovia Matovičovho príbuzenstva. Okrem Igora Matoviča je to jeho bratanec Jozef Viskupič. Čiže ukážkový príklad rodinkárstva.

Kým iné politické subjekty počas celej doby svojej existencie mali väčšiu či menšiu členskú základňu a primerané stranícke štruktúry, OĽaNO nemalo za celú dobu svojho trvania klasické stranícke štruktúry, štandardné vnútrostranícke procesy ani členskú základňu. Je patologickým prvkom politickej scény. Po stránke ideovej je OĽaNO eklektický politický útvar, ktorý nenadväzuje na nejaký vyhranený ideologický prúd, ale vyberá si z rozličných politických prúdov to, čo mu vyhovuje. Fakticky sa priživuje na iných politických subjektoch a vykráda ich ideovú i členskú základňu.

Vždy pred voľbami zorganizuje Matovič politický komparz a prijme istý počet členov, ktorí sa buď podriadia predsedovi hnutia, alebo ich predseda nekompromisne vyhodí. Svedčia o tom výpovede mnohých bývalých členov, resp. kandidátov spojených s týmto hnutím. Za všetkých spomeňme aspoň JUDr. Ritomskú, alebo bývalého slovenského ministra vnútra Vladimíra Palka.

OĽaNO do istej miery pripomína svojím kultom osobnosti totalitnú komunistickú stranu. Všetko je postavené na jednom mužovi, s ktorým toto hnutie vstáva i padá. Napriek tomu, že hnutie OĽaNO nespĺňalo základné kritériá skutočného politického subjektu na slovenskej politickej scéne a de facto bolo súkromným podnikom Igora Matoviča, dostalo po voľbách 2012 z peňazí nás daňových poplatníkov podvodným spôsobom 4 944 522 eur a v roku 2016, vtedy ako OĽaNO-NOVA, 6,8 milióna eur. Ako uviedol denník Hospodárske noviny 22. 3. 2012, Matovič sa so sumou 4 944 522 eur, ktoré dostal od štátu, podelil s Erikou Jurinovou, Martinom Feckom a so svojím bratancom Jozefom Viskupičom. Podobne to bolo aj po ďalších voľbách.

 

5. Igor Matovič vstúpi neslávne do dejín ako premiér SR, na ktorého bolo podaných v priebehu necelého jedného roka jeho vlády najviac trestných oznámení. Podávali ich nielen opozičné politické strany, predovšetkým SMER-SD, ale aj mimoparlamentné strany, ako napríklad Vlasť, či nezávislé osobnosti, z ktorých spomeňme aspoň Dr. Gustáva Murína.

 

6. Prvý premiér SR, ktorý nemá politickú víziu budúcnosti Slovenska. Ak si vezmeme trebárs Richarda Sulíka, je to neoliberál a pravičiar. Takú tvár chce vtlačiť celému Slovensku a systematicky na tom pracuje. Vie, kam chce krajinu posunúť a má predstavu o tom, ako by malo Slovensko vyzerať o štyri či o osem rokov. Jeho ideovým opakom je trebárs politik typu Ľuboša Blahu, ktorý je naopak jasne orientovaný ľavičiar, človek s hlbokým sociálnym cítením a tiež jasnou predstavou o tom, ako by malo Slovensko vyzerať o štyri či osem rokov, aj čo všetko je potrebné pre to vykonať. Takýchto jasne orientovaných politikov je na Slovensku viac, ale premiér Matovič medzi nich nepatrí. On vstupoval do politiky s cieľom zastaviť hegemóniu ľavicových vlád pod vedením strany SMER-SD. Chcel odstrániť to staré, ale nemá víziu o tom, ako by malo Slovensko vyzerať. Je akousi „politickou upratovačkou“, ktorá chce odstrániť staré, ale nevie čo ďalej.

Igor Matovič by chcel byť kamarát s pravičiarmi aj s ľavičiarmi, s katolíkmi, protestantmi i ateistami, chcel by byť Róm, Maďar, ale aj Slovák... Chcel by byť všetkým a tak sa z neho stal akýsi politický kríženec – ani pravičiar, ani ľavičiar, ani kresťan, ani ateista, ani národovec, ani typický kozmopolita, ani ryba, ani rak. Navyše nemá charizmu. A tak ostal visieť kdesi na križovatke ciest a nevie sa pohnúť ďalej. Lenže politik bez dlhodobej politickej vízie je Slovensku nanič.

 

7. Prvý premiér SR, ktorý pri každej možnej príležitosti uráža obyvateľov vlastnej krajiny. Hojne pri tom využíva sociálne siete. Jeho statusy pripomínajú bláznovu kroniku. Výrazy ako „múdrosráči“, „svine“, „špinavé psy“ a iné invektívy sa stali súčasťou slovníka štvrtej cenovej skupiny, ktorý Matovič bežne používa. Vedci, ktorí si v súvislosti s ochorením covid-19 dovolili vyjadriť názor odlišný od Matovičovho, boli premiérom SR označovaní ako fašisti, vrahovia, kuvici, sabotéri. Náš súčasný predseda vlády si takto buduje smutne slávnu legendu, ktorou si chce zabezpečiť nesmrteľnosť veľmi pochybným, ale sebe vlastným spôsobom. Matovič zrejme vstúpi do dejín Slovenska ako najnevzdelanejší, najneschopnejší, najarogantnejší a najnevychovanejší premiér. Je to vlastne politický kamikadze, ktorý denne častuje vulgárnymi invektívami svojich potenciálnych voličov. Ako keby si vôbec neuvedomoval, že jeho politická budúcnosť závisí práve od nich. Takto si sám píli konár pod sebou. Zaiste aj pred ním tu boli politici, ktorí sa sporadicky vyjadrili s dešpektom na adresu príslušníkov vlastného národa, ale Igor Matovič doviedol túto prax do absurdného extrému.

 

8. Prvý premiér SR, u ktorého viacerí odborníci konštatovali znaky psychicky narušenej osobnosti. Dokonca aj ľudia z najbližšieho Matovičovho okolia majú podobné vyjadrenia. Napríklad JUDr. Ritomská, bývalá poslankyňa za OĽaNO, označila Matoviča za psychopata so sociopatickými sklonmi. Nemožno sa teda diviť, že známy psychiater Hunčík sa dožaduje zavedenia psychotestov pre politikov.

 

9. Prvý premiér SR búrajúci právny štát. Pomaly a isto, krok za krokom, rúca základy právneho štátu a latentným spôsobom premieňa Slovensko na diktatúru. Túto skutočnosť už premiérovi vytýkajú nielen občania SR, ale čoraz viac aj predstavitelia EÚ. Navyše svojím neodôvodneným zavedením a sústavným nezákonným predlžovaním núdzového stavu porušuje základné ľudské práva a slobody občanov SR.

Podľa advokátky Marice Pirošíkovej, bývalej zástupkyne Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva, dôvody na núdzový stav neexistujú. Pirošíková sa pred zhruba dvoma mesiacmi doslova vyjadrila: „Pretrvávajúce zásahy do základných ľudských práv a slobôd sú v rozpore s ústavným zákonom, ako aj s medzinárodnými štandardmi, pretože nespĺňajú podmienku primeranosti. Nezodpovedajú naliehavej spoločenskej potrebe, pri ktorej verejný záujem prevažuje nad záujmom jednotlivca. Štát je povinný podmienku primeranosti zásahu do jednotlivých základných práv a slobôd vedieť vysvetliť, podložiť a preukázať. A to nie len pred ESĽP, ale v prvom rade svojim občanom a organizáciám, ktorých základné práva a slobody má rešpektovať a chrániť.“

Premiér Matovič sa však správa ako typický diktátor, ktorý ignoruje ústavný zákon.

 

10. Prvý premiér SR, ktorý robí z Ústavy SR trhací kalendár. Využíva na to ústavnú väčšinu, ktorú má súčasná vládna koalícia, a prijíma v základnom zákone štátu zmeny na počkanie. Toto zvlášť počas núdzového stavu vzbudzuje vážne obavy nielen na Slovensku, ale už aj v zahraničí. Ku kritikom neuvážených zásahov sa pripojila koncom roka 2020 aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Prekáža jej, že pokusy o zásadné zmeny Ústavy SR prichádzajú do Národnej rady SR bez poctivej debaty, často na poslednú chvíľu. To vrhá na politický vývoj na Slovensku veľmi zlé svetlo.

Prezidentka republiky sa doslova vyjadrila: „Majme úctu k základnému zákonu štátu. Na práve prebiehajúcej schôdzi Národnej rady SR som zaznamenala pokusy o zásahy do znenia Ústavy, ktoré zásadným spôsobom menia charakter, činnosť a kreovanie ústavných orgánov. Takéto zmeny by sa mali prijímať po poctivej odbornej a verejnej debate. Nie tvoriť na poslednú chvíľu. Nepremyslené zásahy výrazne oslabujú právnu istotu a môžu viesť k nepredvídateľným a neželaným následkom. Ústava je základný kameň nášho právneho poriadku a k jeho zmenám sa treba správať s rešpektom a zdržanlivo.“

 

11. Prvý premiér SR, ktorý ohrozil vzdelanosť vlastného národa zavretím škôl a drastickým znížením kvality vzdelania. V doterajšej histórii SR sa ešte nenašiel premiér, ktorý by na tak dlhú dobu zavrel školy. Klasické vyučovanie bolo nahradené dištančným vzdelávaním, ktorému nás naučila koronakríza. Psychológovia však upozorňujú na to, že dištančné vzdelávanie určite nie je a ani nemôže byť náhradou klasického vzdelávania. Žiaci potrebujú školu nielen kvôli vzdelávaniu, ale aj kvôli sociálnym kontaktom.

Súčasná dospievajúca miléniová generácia na Slovensku, teda deti narodené po roku 2000, zažívajú duchovnú mizériu, pretože na nich útočí materializmus, mentalita konzumu, všadeprítomné mobilné siete, internet a médiá, ponúkajúce informácie, ale aj dezinformácie. Tieto deti sú okradnuté o detstvo, o hrejivé medziľudské vzťahy, pohyb na čerstvom vzduchu, v prírode, medzi rovesníkmi. Východisko z tejto tragickej situácie neponúka ani školstvo, vystavené pochybným samoúčelným experimentom, pri ktorých sa odstraňuje všetko predošlé bez ohľadu na to, či to bolo dobré alebo nie. Sme svedkami vzniku stratenej „koronagenerácie“, ktorá prišla o dva školské roky a jej budúcnosť spôsobuje vrásky na čele všetkým ľuďom, ktorým leží na srdci budúcnosť slovenského národa.

 

12. Prvý premiér SR, ktorého odvolanie z funkcie prostredníctvom referenda začali pripravovať už po niekoľkých mesiacoch pôsobenia v úrade niektoré politické strany i viaceré osobnosti. Už dlhšiu dobu sa po celom Slovensku zbierajú podpisy za zvolanie všeľudového hlasovania o predčasných parlamentných voľbách a podľa prieskumov agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo zo začiatku decembra 2020 si 53,5 percenta opýtaných myslelo, že by sa referendum malo konať.

 

13. Prvý premiér SR, za vlády ktorého došlo k vážnemu justičnému zlyhaniu, pri ktorom za okolností vyvolávajúcich mnohé podozrenia zahynul vo väzení generál Lučanský, slovenský hrdina v boji polície proti organizovanému zločinu.

V zmysle medzinárodných noriem a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je za život a zdravie obvinených vo väzbe objektívne zodpovedný štát, na Slovensku teda vláda Igora Matoviča, predovšetkým však ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková a to 24 hodín denne a v plnom rozsahu!

V demokratickom štáte je absolútne neprijateľné, aby 51-ročný relatívne zdravý muž, plný síl a energie, zahynul po necelom mesiaci v kolúznej samoväzbe, pričom nebola dokázaná jeho vina, takže ho musíme považovať za nevinného! V neregulárnej kolúznej samoväzbe teda zahynul nevinný človek, ktorého smrť má na svedomí v zmysle politickej zodpovednosti vláda SR na čele s premiérom Igorom Matovičom, ako aj ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková. Ak sa toto na Slovensku stalo, ak na Slovensku tragicky zahynul v kolúznej samoväzbe nevinný človek a ak po tomto svojom škandalóznom zlyhaní nehodlá odstúpiť vláda a dokonca ani ministerka, v rezorte ktorej k tak fatálnemu zlyhaniu došlo, potom na Slovensku nemáme demokratický režim, ale režim inklinujúci k diktatúre! Tento režim má na svedomí smrť generála Lučanského, ktorá zostane navždy temnou škvrnou na indexe vlády Igora Matoviča.

 

Zaiste by sa pri podrobnom skúmaní dali objaviť aj ďalšie hanebné prvenstvá slovenského premiéra Igora Matoviča. Mohli by sme hovoriť o historicky najväčšom zadlžení SR počas Matovičovho pôsobenia na poste premiéra, o najobludnejších projektoch, k akým napríklad patrí celoplošné testovanie nespoľahlivými antigénovými testami, atď. Pre účely tohto článku bolo vybratých aspoň niekoľko najznámejších a najhanebnejších prvenstiev premiéra Matoviča, ktoré sú v článku podrobnejšie rozobrané. Aj z tohto výpočtu je zrejmé, že ďalšie pôsobenie Igora Matoviča na poste predsedu vlády SR by krajinu uvrhlo do beznádejnej situácie.

 

Karol Dučák

::

Súvisiaci článok:

Otvorený list predsedovi vlády Slovenskej republiky

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.

5 komentárov:

  1. Anonymný21.1.21

    Nie je to úbohý a tragický obraz národa, ktorý si takúto osobu do svojho čela zvolil? Veď on nebol nijakým nováčikom v politike a každý mal možnosť viac ako desaťročie sledovať jeho excesy. Dúfajme, že jeho dni vo funkcií premiéra sú spočítané ale treba uvažovať aj o tom, kto príde do tejto funkcie po ňom a aj do ostatných najvyšších funkcií, naozaj nám stačí trocha demagógie a mediálnej manipulácie aby sme volili hlúposť, podvod a klamstvo? Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Robert Hakala21.1.21

    Dovoľujem si napísať ešte tieto prvenstvá:

    14. Igor Matovič je prvý premiér vlády SR, ktorý dal polícii "voľné ruky", a tak sa robí poriadok v justícii a v prokuratúre (podrobnosti sú uvedené v dennej tlači).

    15. Igor Matovič je prvý premiér vlády SR, ktorý bojuje proti celosvetovej pandémii, ktorá nemá v novodobej histórii obdobu.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Výzva slovenských právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu v Slovenskej republike:

    https://pravnystat.eu/

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Anonymný21.1.21

    Pán Dučák, veľavravný a výstižný príspevok. Vďaka!

    Pokiaľ ide o testovanie len krátka poznámka:

    Čo keby sa polícia s „rozviazanými rukami“ a „očistené“ súdnictvo pozreli na zúbky aj vodcovi, či mu pri neustálom chorobnom testovaní skutočne ide o zdravie občanov, alebo len o biznis s testami...

    Ján Grešák

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Podivuhodne a zároveň podozrivo pôsobí fakt, že Slovensko je JEDINÝM štátom v Európe a asi aj vo svete, kde sa praktizuje povinné celoštátne testovanie obyvateľstva, a to už po niekoľký raz!

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.