Totalita tolerancie

 

Zle je človeku, keď je nasilu zatvorený, väznený, obmedzovaný, ale ešte horšie, keď je vrhnutý do priestoru bez hraníc, bez noriem, bez prahov. Dnešný liberalizmus hlása zrušenie všetkých pravidiel a morálnych obmedzení. Hlása zrušenie náboženstva, lebo náboženstvo je vraj prežitok. Isté vplyvné skupiny a jednotlivci chcú vytvoriť akúsi novú kultúru, novú etiku a nového človeka. Pod ich vplyvom si dnes ľudia myslia, že ak majú pôsobiť moderne, musia zaujať odmietavý postoj k tradícii.

Kardinál Sarah píše, že Európa stratila svoju noblesu. Do všetkých oblastí života prenikla nízkosť a zároveň namyslenosť. Západný svet už nahľadá pravdu a zamieňa zlo s dobrom: „Klamstvo už nie je hanba, môžeme povedať, že sa nehanebne predvádza. Z jazyka sa stal nástroj ekonomického a finančného boja. Žijeme v zmätku. Vytvárame si nové slová, no v žiadnom prípade im nesmieme dať presný význam. Nevieme, čo znamená byť mužom a čo ženou. Pohlavie už nie je objektívnou skutočnosťou. Ustavične nanovo vymedzujeme pojem rodiny, manželstva a ľudskej bytosti“ (Robert Sarah: Pane, zostaň s nami).

Boj proti diskriminácii a za ľudské práva je zneužívaný na šírenie nebezpečných myšlienok a všelijakých multikultúrnych utópií. Myšlienka tolerancie bola zdeformovaná na nekritické prijímanie všetkých názorov a spôsobov života, ale slová hlásateľov tolerantnosti sú neraz v rozpore s ich činmi. Hlavným kritériom sa stala sloboda jednotlivca a jediným cieľom osobné uspokojenie, pritom sa vytratil pôvodný a pravý zmysel slobody. Mnohí si zamieňajú slobodu s neviazanosťou.

Jednou z podmienok slobody má byť otvorenosť. Moderný svet sa chváli otvorenosťou, nerozlišujúc medzi otvorenosťou voči zlu a otvorenosťou voči dobru. Vraj ide o to, aby sa dosiahla rovnosť medzi ľuďmi. Robert Sarah však upozorňuje na dôležitý fakt: snaha o rovnosť viedla v minulom storočí k tragédii komunizmu a marxizmu. Rovnostárstvo je utópia, ktorá sa stala novodobým ópiom ľudstva: „Môže nás to pohoršiť, no nerovnosť, žiaľ, je súčasťou ľudskej existencie. Túto pečať nesú všetky obdobia života. Ani smrť pred tým ťažko prijateľným pravidlom neunikne... Jedni sa dožívajú vysokého veku, druhí zomierajú mladí. Jedni zomierajú rýchlo, bez utrpenia, druhí trpia v dlhotrvajúcej agónii...“ (Robert Sarah: Pane, zostaň s nami).

Ideológia rovnostárstva, oportunistickej otvorenosti a tolerantnosti ide teda proti pravde. Je to ilúzia, ktorá mätie ľudí, dáva im plané nádeje a dláždi cestu zvráteným názorom a nebezpečnému sociálnemu experimentovaniu. Ak sa pravda stane bezobsažným pojmom, ak spochybníme základy poriadku a morálky, tak stratíme orientáciu, potom nám nepomôže slušnosť ani rozširovanie zoznamu ľudských práv – skôr či neskôr sa ocitneme na trasovisku.

 

* * *

Spoločnosť dneška sa hrdí slobodou, považuje slobodu za najvyššiu hodnotu a myslí si, že ju dosiahne zbavením sa zákazov a príkazov. Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa má byť tolerancia. Otázkou je, ako sa tolerancia chápe a najmä ako sa chápe samotná sloboda. Nezamieňa sa sloboda so svojvôľou? Nejde len o to, aby človek nemusel nikoho poslúchať a nič rešpektovať? Nedostávame sa tak k anarchii?

Byung-Chul Han považuje rešpekt za uholný kameň verejnej sféry. Kde upadá jedno, upadá aj druhé. Všeobecná strata rešpektu a skazenosť verejnej sféry sa vzájomne podmieňujú. Rešpekt – to je vážnosť a úcta, dodržiavanie istých pravidiel, bázeň a zdravá pokora pred autoritou. Spoločnosť bez rešpektu upadá. Samozrejme, to sa prejavuje aj v individuálnej rovine – z medziľudských vzťahov sa vytráca vzájomná úcta a dôvera, ale tiež primeraný odstup, ktorý chráni súkromie a intimitu jedinca. Jedinec už nie je osobou s pevnou identitou, stáva sa konzumentom a subjektom výkonnosti. Človek dneška je teda vskutku iný – nový: „Jeho krédom nie je poslušnosť, zákon a plnenie povinností, ale sloboda, slasť a žiadostivosť“ (Byung-Chul Han: Vyhorená spoločnosť).

Ak niekomu skutočne záleží na pravde, ak ju poctivo hľadá, tak chápe, že sloboda musí byť usmerňovaná. Nie je prípustné všetko dávať na jednu úroveň a egoisticky prispôsobovať pravidlá života vlastným chúťkam – volanie po tolerancii je potom chabou zásterkou, pokusom o obhajobu neobhájiteľného. Pat Buchanan v knihe Smrť Západu píše: „Naša nová viera je tolerantná iba v tom, čo považuje za nedôležité: sex, pornografiu, grobianske spôsoby, neupravený odev a nemravné umenie. Netoleruje tých, ktorí pohŕdajú jej sekulárnymi dogmami.“

Uplatňuje sa dvojaký meter. Verejný priestor je plný hrubosti a vulgarizmov, ale ak niekto pomenuje takzvané umelé prerušenie tehotenstva pravým slovom, je považovaný za neslušného. Bežným javom je ponižovanie ľudskej dôstojnosti, toleruje sa zasahovanie do súkromia a rodinného života, no ak niekto použije napríklad slovo Cigán, dostane nálepku rasistu či extrémistu. Hanobenie kresťanstva je prípustné, ba neraz oceňované ako prejav odvahy a kritického myslenia, ale na iné náboženstvá to neplatí. O vlastnej kultúre sa môže hovoriť pohrdlivo, pritom cudzie kultúry sú prijímané so zvláštnym uznaním: „Dnes rúhanie, neslušné spôsoby a oplzlosti neprekážajú, dokonca ani v hlavnom vysielacom čase, vtipná poznámka o etnickom pôvode je však nenávistným prejavom, ktorý musí byť prísne potrestaný“ (Patrick J. Buchanan: Smrť Západu).

Totalita tolerancie je namierená proti zdravému rozumu, útočí proti väčšine normálne uvažujúcich ľudí. Väčšina je zastrašovaná, oslabená a zneistená. Akoby už neplatilo to, čo platilo doteraz. Akoby sme sa všetci museli preinačiť, prispôsobiť novým trendom a novej ateistickej viere. Neustále obviňovanie z fanatizmu, homofóbie, netolerantnosti a nemodernosti zatlačilo ľudí s tradičným chápaním morálky do defenzívy.

Kto si naozaj myslí, že všetky kultúry, náboženstvá a civilizácie sú si rovné? Nie je to len faloš a klam? Vari neexistuje hierarchia hodnôt? Neexistuje prvenstvo pravdy? Buchanan zdôrazňuje, že vo veci pravdy je tolerancia neprípustná. Nesmieme byť ľahostajní, keď ide o zásadné otázky, nesmieme sa vzdať, keď ide o obranu a zachovanie našej identity: „Ak sa raz nejaká ideológia zmocní spoločnosti, jedine vyššia sila alebo vyššia ideológia ju môže poraziť. Na víťazstvo je nevyhnutná viera. Čo iné než kresťanstvo je pre Západ alternatívnou vierou?“ (Patrick J. Buchanan: Smrť Západu).

 

Ján Maršálek

(Ukážka z knihy Spoločnosť bez svetla)

::

Súvisiaci článok: Sex a technika