- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

23. marca 2021

Poznanie a pokora

 

Vlado Gregor
Hlásajme svoje predstavy, našu krásu a spásu, ale nechcime konkurovať Božiemu jasu!

Svätého Aurélia Augustína neustále trápil problém existencie absolútneho dobra a absolútneho zla. Je to problém nielen jeho, ale všetkých ľudí a všetkých náboženstiev a filozofií. Ide v podstate o to, že v životnej praxi nie je možná realizácia takýchto pojmov, alebo len výnimočne. Sú to teda nereálne predpoklady, podobne ako ten, že telesnosť je zlá a duchovnosť dobrá. Málokto sa to odváži povedať, ale Augustín bol sexualitou možno ešte viac posadnutý ako Sigmund Freud, samozrejme v opačnom garde.

Predpokladá sa, že mnohobunkové organizmy sa uplatnili preto, že boli väčšie a mohli požierať tie jednobunkové. Takisto sa zdá, že smrť prišla na svet v súvislosti s pohlavným rozmnožovaním, v tomto mal Augustín správne tušenie. Pretože ak sa organizmy množia delením, tak vlastne nezomierajú, hynú z iných príčin.

Ono je to s dobrým a zlým tak, že pri vzniku vedomého života je uvedomelá bytosť, či už človek alebo jeho predchodcovia, odsúdená rozhodovať sa medzi dobrom a zlom a medzi menším a väčším zlom, medzi dobrom celku, či už rodiny, kmeňa, štátu alebo ľudstva, a dobrom jednotlivcov a skupín. Tieto problémy nevyrieši žiadny manicheizmus ani gnosticizmus a ani žiadne iné teórie, ani Augustínove, ani katechizmové. Vždy sa musíme rozhodovať my sami, podľa okolností, možností a našich nedokonalých vedomostí a schopností. Väčšiu svätosť, ako je pokora pred týmto poznaním, si nedokážem predstaviť. Myslím, že toto poznanie je aj podstatou príbehu o Adamovi a Eve.

Vzbudzuje niekedy pohoršenie veta v modlitbe Otče náš: „... neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.“ Máme pokušenie ju meniť a vykladať v prospech absolútne dobrého Boha. Ale uvedomme si, že bez existencie pokušení by sme ich ani nemohli poznať a nemali by sme sa ako a kde naučiť, ako sa im vyhnúť.

Priamym otázkam o existencii náhodného a nezavineného zla sa elegantne vyhol aj Ježiš. V súvise s otázkou o smrti ľudí po páde veže v Siloe sa vyjadril, že tí ľudia neboli horší od iných, ale takéto udalosti sú pre nás výstrahou a výzvou správať sa tak, aby sme všetci podobne nezahynuli.  Takisto, keď sa ho pýtali na prípad slepého od narodenia, či zhrešil on alebo jeho rodičia, povedal, že takéto veci sa stávajú, aby sa prejavili skutky Božie, teda milosrdná starostlivosť o takýchto ľudí, a konkrétne vedomie o našej nedostatočnosti, nedokonalosti a nezodpovednosti.

Vyhlasovanie možnosti dosiahnutia absolútneho dobra vedie ku katastrofám a politici a iní spasitelia nám to pravidelne predvádzajú. Ešteže sa skôr či neskôr takým hlúpym správaním sami znemožnia a pochovajú. Ave Caesar, heil Hitler, zdravstvuj Stalin – a mnohí iní, ďalší a súčasnejší.

Bože, buď milosrdný k nám hriešnym a smiešnym!

 

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.