- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

12. júna 2021

Biskup Anton Richter

 

Ľudovít Košík

K tajne vysväteným biskupom počas totalitného režimu v Československu patrí aj Mons. Anton Richter. Vysvätil ho, tajne, biskup Michal Buzalka 29. apríla 1950 v budove bratislavského kňazského seminára, s vedomím biskupa Ambróza Lazíka (František Vnuk dátum vysviacky kladie na koniec novembra 1949). Onedlho bol Anton Richter internovaný a väznený v leopoldovskej väznici. Biskupské funkcie, okrem birmovania, nikdy nevykonával. Táto biskupská vysviacka bol  jedným z posledných činov biskupa Buzalku „na slobode“, predtým než bol zatvorený. Jediným svedkom vysviacky bol špirituál seminára Viliam Hoťka, v ktorého byte sa konala.

Biskup Richter je verejnosti dnes málo známy, asi najmenej z tajne vysvätených biskupov v Československu počas komunistického prenasledovania, nie je zahrnutý ani v Lexikóne katolíckych kňazských osobností, vydanom v roku 2000. Bol, ako píše v knihe Pamäti kňaza Viliam Mitošinka, menej nápadný, počas totality po počiatočných problémoch a väznení bol správcom farnosti v Šahách a v Perneku.

Anton Richter sa narodil 13. júna 1899 v Štósi, okres Košice. Jeho otec bol pánsky krajčír a okrem neho vychoval ešte štyroch chlapcov. Stredoškolské štúdiá absolvoval na rímsko-katolíckom gymnáziu v Rožňave, ktoré viedli premonštráti. Tiež v Rožňave absolvoval teológiu a ako nadaný žiak bol navrhnutý na štúdium teológie vo Viedni, čo sa pre nestálu situáciu na konci 1. svetovej vojny nepodarilo uskutočniť.

Za kňaza bol vysvätený biskupom Dr. Augustínom Fischer-Colbrie 29. júla 1922 v košickom Dóme sv. Alžbety. Ako kaplán pôsobil vo farnosti Rapovce, v roku 1923 ako správca farnosti v Podkriváni a v rokoch 1925–1934 pôsobil ako farár v Jelšave. V roku 1925 bol menovaný assesorom a 1. októbra 1934 bol inkardinovaný z rožňavskej diecézy do trnavskej apoštolskej administratúry. Bol administrátorom a neskôr dekanom-farárom v Topoľčanoch,  tu oslávil aj 25. výročie kňazskej vysviacky. V roku 1937 bol vymenovaný za pápežského komorníka a okresného dekana. V roku 1947 získal titul apoštolského protonotára.

Štátnym súdom v Bratislave bol pre svoj „protištátny postoj“ odsúdený 15. augusta 1950. Biskupskú funkciu mu komunistický režim nikdy nedovolil vykonávať. Anton Richter potom pôsobil v Šahách a 28. októbra 1959 bol menovaný za správcu farnosti Pernek pri Malackách. Tu zabezpečil kompletnú opravu kostola a dnes už neexistujúcej farskej budovy. V 80-tych rokoch stará fara musela ustúpiť rozšírenej ceste medzi Malackami a Pezinkom a bola vybudovaná nová farská budova, posvätená v roku 1989. V roku 1966 bola vykonaná renovácia fasády kostola a veža bola pokrytá novou plechovou krytinou. V roku 1968 bola na strechu kostola daná nová škridla a v rokoch 1971–72 bol interiér kostola vymaľovaný.

Anton Richter zodpovedne vykonával svoju kňazskú službu. Obyvatelia Perneka dlho nevedeli, akého vzácneho človeka majú medzi sebou. V čase politického uvoľnenia chodieval birmovať, hlavne do maďarsky hovoriacich obcí trnavskej apoštolskej administratúry, zastupovať do Perneku ho chodieval z Bratislavy salezián Valerián Kňazovič.

V roku 1969 bol Anton Richter oslobodený krajským rehabilitačným súdom, čo mu umožnilo vrátiť sa do farnosti Topoľčany, kde bol de iure stále farárom. Pre pokročilý vek a nárast obyvateľov v Topoľčanoch sa však tejto možnosti vzdal a bol vymenovaný za kanonika Družnej kapituly v Bratislave, ale toto miesto pre rozličné príčiny nikdy nezastával.

V auguste 1974 sa chorý odobral na odpočinok do Charitného domova v Pezinku. Jeho nástupcom v Perneku sa stal salezián Anton Srholec. Anton Richter zomrel 20. júna 1975 vo veku 76 rokov. Pochovaný je na cintoríne v Perneku, v hrobe spolu s matkou Klementínou (1877–1963). Ako svedčí zápis vo farskej kronike, bol veľkým človekom a kňazom napriek zložitosti doby, v ktorej žil: „Pán prelát, ako ho všetci nazývali, bol v dedine obľúbený, hlavne u staršej generácie, lebo bol kňaz horlivý, spravodlivý, mal dobré srdce.“

 

Ľudovít Košík

 

Použitá literatúra:

Emília Hrabovec: Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky 1962–1989. Lúč, Bratislava, 2017

Viliam Mitošinka: Pamäti kňaza. Lúč, Bratislava, 1992

František Vnuk: Vládni zmocnenci na biskupských úradoch v rokoch 1949–1951. MS, Martin, 1999

www.pernek.sk

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.