Nemudrujme, konajme

Vlado Gregor

Je v ľudskej povahe hľadať za každým zlom vinníka a následne obetného baránka, ktorý to zlo napraví a vykúpi. A potom bude dobre.

Vidíme jasne, že science fiction, respektíve fantazírovanie o možnej dokonalosti má pradávne a nezničiteľné korene. Pritom už v knihe Genezis je to povedané jasne: nemôžeme beztrestne ochutnávať zo stromu poznania dobra a zla, lebo tým zlo, ktoré objektívne a nevyhnutne existuje, nevykoreníme a ani nezmenšíme.

Podľa vcelku objektívnych vedeckých zistení tu vesmír existuje cca 13,7 miliardy rokov. Je to z nášho pohľadu nepredstaviteľná doba, ale čo je to proti večnosti? Mám niekedy pocit, že Boh celú tú večnosť pred stvorením rozmýšľal nad tým, či bude dobré svet stvoriť, keď to nevyhnutne prinesie okrem množstva radosti približne rovnaké a možno aj väčšie kvantum utrpenia.

My teda hľadáme vinníkov, Boha, Satana, Adama a podobne, a neuvedomujeme si, že existencia bez zla a utrpenia nie je možná. Vinní aj nevinní sme svojím spôsobom všetci, pretože často svoje konanie môžeme posúdiť, až keď vidíme a poznávame jeho následky.

Myslím, že túto dilemu riešil aj Ježiš v Getsemanskej záhrade, kde sa potil krvou, možno ani nie tak pre tušenie vlastného utrpenia, ako kvôli tomu, že videl, aké pohoršenie, rozdelenie a trápenie jeho učenie prinesie a nemôže nepriniesť, ak má priniesť aj nejaké to dobro
a možno aj množstvo dobra, nádeje a lásky. On sa podriadil Božej vôli, ktorú v sebe cítil a poznal, a to isté odporúča aj nám.

Nemudrujme teda, snažme sa prinášať čo najviac dobra, radosti a lásky pre druhých, ale nepochybujme  o tom, že ani pri najväčšej snahe sa vine, zlu, krivde, nerovnosti a nespravodlivosti nevyhneme.

Preto na záver ešte duplikujem: nemudrujme, ale viac ľutujme a modlime sa.

 

Vlado Gregor