Modlitba

 

Robert Hakala

Modlitba je rozhovor človeka s Bohom. Modlitba je cesta, ktorá nás zavedie k Bohu. Toto sú zrejme najjednoduchšie a asi aj najpresvedčivejšie definície modlitby.

Keď sa modlíme, hovoríme priamo k Bohu, predostierame  svoje prosby, bolesti, trápenia, radosti, smútky, žiale, ale aj ponosy a neraz aj výčitky (prečo, Bože, práve ja?). Môžem dodať, že modlitba očisťuje našu dušu, vyplavuje zo srdca smútok, prináša do nášho vnútra pocit radosti a pochopenia.

Sme presvedčení (cítime), že Boh je práve vtedy najbližšie k nám, že má ucho pri našich ústach, pozerá sa nám do očí a do duše a prijíma všetky slová, ktoré v modlitbe vyslovíme. Ale k stavu, aby sme dokázali sami sebe, že Boh nás pri modlitbe naozaj počúva, musíme dospieť dlhou a ťažkou cestou. Musíme sa naučiť modliť. Musíme pochopiť, že nielen slová modlitby sú dôležité, ale najmä to, s akou dôverou voči Bohu ich vyslovujeme.

Ak ani sami nie sme presvedčení o tom, že Boh našu modlitbu počúva, je zbytočná naša snaha a modlitba bude len prázdnou frázou, ktorá vychádza z našich úst. Ako vietor, ktorý sa roztratí po okolí a nenájde svojho adresáta.

Keď sa modlíme, máme Bohu v prvom rade dôverovať, veriť mu naozaj – ako svojmu vlastnému otcovi. Nie počet slov, ale ich vrúcnosť a čistota dokážu Boha osloviť. Hovorí sa, že najúčinnejšou modlitbou je tiché rozjímanie vo vlastnom vnútri, pri ktorom je nablízku Boh Otec.

Nebojme sa Bohu predostrieť aj svoje pochybnosti. Nebojme sa od neho niečo žiadať. Boh nás zakaždým vypočuje a pomôže nám. Dodám už len, že modlitba je aj poďakovanie sa Pánu Bohu za všetko, čím nás obdaril... (nato veľmi často zabúdame).

 

Robert Hakala

::

Zamyslenie: Priateľ, priateľstvo