K Pamiatke zosnulých

 

V týchto dňoch sa vážnejšie a hlbšie zamýšľame nad poslednou fázou pozemského jestvovania človeka, nad jeho fyzickým zánikom, nad smrťou. Chápanie smrti sa však nezakladá len na fyzickom zániku človeka. V smrti treba vidieť predovšetkým začiatok nového života pre večnosť, k čomu by mal smerovať aj celý náš pozemský život. Fyzický život, smrť a večný život na seba nadväzujú. Ak žijeme život dôstojným spôsobom, tak i smrť sa stáva dôstojnou prestupnou stanicou k životu večnému. A túto dôstojnosť dosiahneme len životom naplneným duchovnými hodnotami. 

Život vo filozofickom poňatí nemá začiatok, a preto nemôže mať nikdy ani koniec. Môžu zaniknúť a vyhynúť jeho jednotlivé prejavy, a teda aj náš ľudský druh, no život ako taký nikdy. Život vo svojej nekonečnej podobe je jednoducho zázrak, ktorý v nás vyvoláva úžas. Ak aj v kresťanskom duchu veríme, že na začiatku bol Stvoriteľ a jeho Slovo, tak už vtedy existoval život v absolútnej nekonečnosti a rozmanitosti, lebo Boh sám je život, a teda život bol už obsiahnutý v ňom.

Je dobre, keď si zázrak nekonečného kolobehu života v jeho absolútnosti uvedomíme práve nad hrobom človeka. V tej chvíli musíme vedieť, že sa skláňame nad bývalým prejavom života, aký nebol nikdy predtým a už nikdy ani nebude. Život každého človeka bol, je a bude totiž jedinečný a neopakovateľný. A to napriek tomu, že spoločným menovateľom života je poznanie: Pamätaj, človeče, prach si a na prach sa obrátiš!

 

Ján Grešák

Ilustračná fotografia: autor

::

Prečítajte si:

Čriepky zo života

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.