- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

20. októbra 2022

Tragika súčasnosti

 

Ľudovít Košík

V rýchlo plynúcom čase, v čoraz náročnejších a ťažších životných okolnostiach, zapríčinených vojnou, infláciou, energetickou krízou, dražobou, neistotou, otriaslo  pozornosťou celej spoločnosti v priebehu niekoľkých dní viacero tragických udalostí, ktoré nemohli nechať nikoho, komu záleží na dobre ľudí a spoločnosti, ľahostajným a nezaujatým.

Niekto sa zachoval veľmi nezodpovedne voči  iným i voči sebe, a dotýka sa to okrem tragicky postihnutých mladých ľudí, ktorým život už nikto nevráti, ich rodín a blízkych aj nás všetkých. Všetci by sme mali všetko robiť preto, aby sa podobné tragédie  neopakovali. Aspoň nie tak často, ako rýchlo po sebe prišli tie posledné v Bratislave.

Tí, ktorí tragédie spôsobili, žili a vyrastali v konkrétnom prostredí – rodinnom, školskom,  spoločenskom, pracovnom, inštitucionálnom, sociálnom. Za stav toho prostredia niesol ktosi zodpovednosť. Veľmi záleží na tom, komu zveríme riadenie vecí verejných, akí ľudia nás zastupujú, vedú, reprezentujú...

Vypočuli sme si k týmto tragédiám vyjadrenia od politikov, odborníkov, radových občanov, komentátorov zo širokého názorového spektra. V Bratislave sa tisíce ľudí zhromaždili na námestí, aby vyjadrili názor. Ľudia prejavovali úctu k obetiam, sústrasť pozostalým... Protestovali proti  konaniu tých, ktorí tragédie spôsobili.

Udalosť v Bratislave na zastávke na Zochovej ulici si vyžiadala päť mladých ľudských životov a niekoľko zranených. O pár dní neskôr niekoľko metrov od toho miesta, na Zámockej ulici, si streľba nezodpovedného mladého človeka, ktorý obrátil smrtiacu zbraň i proti sebe, vyžiadala dva ľudské životy a zranenú osobu. Ďalšia dopravná nehoda so zranením matky s dvoma deťmi bola spôsobená vodičom pod vplyvom alkoholu v Čadci. Pozornosť médií zachytila aj ďalších vodičov, ktorí jazdili pod vplyvom alkoholu.

Nejde len o zlyhanie jednotlivcov. Je to svedectvo i o stave našej spoločnosti. Nikto z nás nie je samostatným ostrovom, správanie iných ľudí má dôsledok na náš život a prejavom zodpovednosti je záujem o to, aby aj iní ľudia žili zodpovedne a mali ohľad nielen na vlastné dobro, záujmy a výhody, ale aj na dobro ľudskej spoločnosti.

Žijeme náročnú dobu, a to si vyžaduje mimoriadne úsilie, možno povedať až hrdinské správanie, a paradoxom je, že mnohí sa správajú zbabelo, nezodpovedne a sebecky a takéto správanie podporujú aj u iných. Život nás denne presviedča o zlom morálnom stave jednotlivcov i spoločnosti. Ubúda aj slušnosti v našich vzťahoch. Verejne pohŕdame morálkou a hodnotami, ktoré človeka i spoločnosť budujú a umožňujú spokojný, radostný a šťastný život.

Teraz  mnohí ronia krokodílie slzy a hľadajú slová pred kamerami v nádeji, že o pár dní sa na udalosti zabudne, pretože život ide rýchlo dopredu a staré problémy budú prekryté novými. Náš život uteká príliš rýchlo. Tragických udalostí spôsobených zlyhaním a nezodpovednosťou pribúda, už nielen kdesi ďaleko v USA, v Rusku či Česku. Už by sme sa nemali tváriť, že nás sa to netýka. Možno sme už zabudli na to, čo sa udialo pred niekoľkými mesiacmi v našej krajine: vražda učiteľa vo Vrútkach, tragédia na ceste pri Kolíňanoch 13. novembra 2019, kde zahynulo dvanásť ľudí... Vraždu novinára a jeho priateľky nám ešte politici pripomenú, keď sa im to hodí.

Sme v kríze, nielen finančnej, ale predovšetkým morálnej. To si treba uvedomiť a hľadať riešenie. Alebo sa môžeme tváriť aj nezaujato a starať sa len o vlastné blaho, ale to sa nám tvrdo vypomstí. Či to pripustíme alebo nie, či sa nám to páči alebo nepáči, faktom zostáva, že svet, pokiaľ naša história siaha, bol budovaný na kresťanských základoch, na základe pravdy a lásky. A na iných základoch nemôže úspešne fungovať. Tak ako nie je možné poprieť prirodzené zákony, tak nie je možné poprieť ani duchovné princípy, na ktorých svet úspešne po stáročia fungoval. Tým, že ich popierame teoreticky i praxou, komplikujeme život i svet.

Vylúčili sme Boha z  osobného, rodinného i spoločenského života. Cirkev sama sa nachádza v čudnej situácii, niekedy mlčí, ba niekedy i prikyvuje spôsobu života bez Boha, chce nájsť kompromis a súzvuk so svetom, ktorý odmieta Boha. Venuje sa rozličným aktivitám a akoby zabúdala na svoje hlavné poslanie, ktoré plnila donedávna: prinášať Boha do nášho života a nášho sveta.

Boh je Pánom života, človeka i sveta. Dal nám život, ako aj svedomie a zodpovednosť. Aj Bibliu a Cirkev, založenú Ježišom, ktorý nás poučil aj odovzdal nám príklad svojho života. Tým, že sa nesprávame podľa jeho rád a nedáme sa poučiť ani históriou, ničíme svet, spoločnosť i seba. Život bez Boha nás nemôže urobiť šťastnejšími a slobodnejšími, ale naopak, postupne nás mrzačí, ničí, až nás môže zničiť celkom. Ničíme sa sami, pretože nie sme si navzájom bratmi.

Nielen odbornosť je dôležitá v našom živote a v našich vzťahoch, ale dôležitá je predovšetkým morálka, bez nej sa nepohneme nikam. Ak spochybníme ktorékoľvek prikázanie Dekalógu, nečudujme sa, keď iní spochybnia a porušia iné. Na nešťastí iných sa nedá budovať vlastné šťastie.

Ak napravíme morálku v našej spoločnosti, mnoho vecí sa vyrieši a náš život sa skvalitní a zlepší. Na tom by sme mali začať pracovať a máme veľa čo naprávať. Kto a ako dnes vychováva k zodpovednosti mladú generáciu? Rodina, škola, Cirkev, kultúra, film, ulica, autority...? Kráčame zlým smerom. Bez Boha šťastie nenájdeme. Pochopili to už aspoň niektorí z tých, ktorí volili dnešnú politickú reprezentáciu, z ktorej viacerí sa zaštiťovali pred voľbami kresťanstvom. Dnes vieme, že život sa paradoxne zmenil k horšiemu, pretože iné sľubujú a iné ponúkajú. Aj tak sa dá žiť. Ale len do času. Čas zúčtovania príde a Pravda zvíťazí nad klamstvom, Láska nad nenávisťou, Dobro nad zlom, Život nad smrťou.

Dnes vidíme, že väčšina národa by súčasnú politickú reprezentáciu rada vymenila, len ona to akosi nechápe. Prečo by sa vzdávali svojich výnosných pozícií? Ale kto a čo príde po nich? Máme vôbec alternatívu? Aspoň ako jednotlivci? Premýšľame o nej, alebo príde nová ponuka povrchných a čudných riešení a my jej uveríme v nádeji, že bude lepšie? Nestačí nám to, kam až sme sa dostali v dôsledku našej nezodpovednosti, egoizmu a zvrátenosti?

Neobráti sa súčasný tlak verejnosti proti kresťanom, ktorí sa nielen za kresťanov pokladajú, ale sa aj úprimne usilujú podľa viery žiť a konať? Nestanú sa terčom ponižovania, výsmechu? Pritom práve oni môžu mať kľúč k radostnému, šťastnému a úspešnému životu človeka i  spoločnosti.

Aj ponuka kresťanov by mala byť viac v príklade ako v slovách, vo vernosti Pravde, v láske, službe, obetavosti. A tú vidieť len útržkovite, okrajovo... Je na každom z nás, do akej miery sa dokážeme pripodobniť Ježišovi a prijať jeho posolstvo, ale to si vyžaduje zmenu zmýšľania i správania, od materiálneho k duchovnému, od hriechu k čnosti, od klamstva k pravde, od egoizmu k láske, od ovládania iných k službe. A to vôbec nie je v dnešnom svete jednoduché. Ak sa nám to podarí ako jednotlivcom, rodinám, spoločenstvám, národu, máme ešte nádej, inak všetci zahynieme.

 

Ľudovít Košík


::

Súvisiaci článok: Ľudia bez morálky slušnosť neprinesú.


::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.

2 komentáre:

  1. Ocitli sme sa v kríze a nevieme, ako z nej von, sme v ťažkom položení, i keď si to možno celkom neuvedomujeme, akoby vo väzení (nielen) vlastných zlyhaní, chýb či ľahostajnosti, sme takpovediac zamknutí v problémoch a zároveň nás ťaží pocit, že kľúč k riešeniu nemáme.
    Ale je to naozaj tak? Nemáme východisko?
    Každý problém má riešenie. Riešenie však musí byť komplexné, gruntovné. A čo je tým gruntom, fundamentom? Jednoznačne mravný zákon!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný21.10.22

    my namiesto cesty k riešeniu problémov akoby sme sa ďalej zamotávali v chybnom správaní. Aspoň tak sa mi to zdá, že po roku 1989, kedy sme si mysleli, že problémy spôsobené socializmom sa jeho odmietnutím sami vyriešia a my dnes vidíme mnohé nové problémy, ktoré sme vtedy nepoznali a staré problémy sa zväčšili. Navyše sme stratili nádeje, ktoré sme vtedy mali, že nám ktosi pomôže, nielen že nám nepomohol ale ešte sme stratili aj to čo sme mali. Pribúdajú nám roky a choroby a ubúda síl a sme unavenejší a my strácame aj posledné opory. Nielen svet ale aj Slovensko kráča čudným smerom aj tí, ktorí sa vyhlasujú za kresťanov, keď sa im to hodí zrádzajú kresťanské hodnoty aj Cirkev ide akýmsi čudným smerom. Ale asi som veľký skeptik, ale veľa dôvodov k optimizmu nemám. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.