Z Literárneho týždenníka (4)

 

ZÁPISNÍK (45/2022)

V zajatí sveta hyperkonzumu

Francúzsky filozof a sociológ Gilles Lipovetsky (nar. 1944) je v našich končinách známy najmä vďaka prekladom do češtiny. Vo svojich dielach sa zameriava na súčasné spoločenské trendy, na ich analyzovanie a komentovanie. Výnimkou nie je ani kniha Paradoxní štěstí (Prostor, Praha, 2007) s podtitulom Esej o hyperkonzumní společnosti. Ide o pomerne rozsiahly text, v mnohom detailný, zachytávajúci rozličné podnety, informácie i štatistické údaje, s cieľom zosumarizovať ich, roztriediť a kriticky zhodnotiť.

Hyperkonzumná spoločnosť, píše Lipovetsky, oslavuje blahobyt, úspech a pohodlie, no zároveň sa javí ako „bulimický systém, ktorý vyvoláva extrémy, spôsobuje chaos a kladie luxus vedľa nedostatku a nerovnoprávnosti“. Vytvára sa v nej takpovediac trh s dušou, ponúka sa šťastie na kľúč, bez námahy, bez utrpenia. Propagátori novej viery hlásajú, že „utrpenie je dnes absurdné“, pretože každý má možnosť žiť podľa svojich predstáv a želaní. „Homo consumericus“ si žiada stále viac pohodlia, stále viac vecí a stále viac zábavy a je presvedčený o tom, že tieto jeho požiadavky sú oprávnené, lenže na pozadí „dokonalej pozitivity“ sa črtá prázdnota a sklamanie.

Napriek neustálemu zlepšovaniu materiálnych podmienok nevieme v sebe utlmiť „civilizačnú nervozitu“. S vyššou životnou úrovňou neprichádza viac radosti zo života, práve naopak, ukazuje sa, že medzi pohodlím a spokojnosťou je nepriama úmera. Materiálna hojnosť je síce príjemná, ale rýchlo zovšednie, stane sa akoby samozrejmou, stráca na príťažlivosti a napokon vedie k frustrácii. Kto má veľa, chce ešte viac. Podľa Lipovetského takýto stav či „komerčný režim“ netreba ani pranierovať, ani adorovať: „Nepadáme do pekla, nestúpame do raja, skrátka sa len nachádzame v epoche paradoxného šťastia.“

Časy, ktoré nazývame modernými, kladú asi najviac zo všetkého do popredia tému pokroku. Autor píše: „Objavom a novinkou je spojiť šťastie s ľahkým životom, ideálom pokroku a neustálym zlepšovaním hmotného zabezpečenia. Kartezianizmus v 17. storočí kladie intelektuálne základy prometeovskej civilizácie osobného šťastia, keď ľudskému rodu ohlasuje nekonečný pokrok.“ Novoveký človek odmieta metafyziku, nevidí raj na onom svete, chce ho vybudovať tu na zemi prostredníctvom pokroku vo vede, technike a sociálnej sfére: „Ako kráľovská cesta k blaženosti sa už nejaví premena vlastného ja, ale premena sveta, produktívna činnosť, ktorá dokáže odľahčiť a skrášliť život a zaistiť hmotné uspokojenie.“ Tu Lipovetsky naozaj výstižne charakterizuje súčasné chápanie životných priorít.

Veľké nádeje sú vkladané do vedy, ktorá je považovaná za záruku ďalšieho napredovania ľudstva. Veda má nahradiť náboženstvo. Predstavy o trvalom pokroku sú teda späté s materializmom, ale materializmus oberá človeka o vieru vo večný život a zužuje jeho pohľad výlučne na veci pozemské a dočasné. Keď niet večnosti, niet ani veľkých perspektív, preto sa všetko ľudské úsilie zameriava na hmotný dostatok, pohodlie, zdravie a predĺženie života: „Blahobyt sa presadzuje ako nový obzor zmyslu a nevyhnutná podmienka osobného šťastia...“ Lenže reálne výsledky takéhoto pokroku sú sporné. Šťastie nie a nie prísť.

Dnes sa za najlepšiu cestu k šťastiu pokladá uspokojenie komerčných túžob. Ale príde čas, keď konzumný spôsob života prestane ľudí lákať (alebo sa stane nedosiahnuteľným napríklad pre nedostatok zdrojov a celosvetovú hospodársku krízu). Gilles Lipovetsky v závere knihy uvažuje o zmenách, ktoré môžu v budúcnosti nastať. Hovorí o „kultúrnej premene“ a novej forme demokracie, zahŕňajúcej rozličné aj protichodné životné normy a zásady. Budúcu filozofiu šťastia si predstavuje ako pluralitnú, eklektickú a dynamickú. Otázkou je, či sa dá niečo trváce vybudovať na nestabilných základoch „pluralizmu hodnôt“. V jednom však treba s autorom súhlasiť bez výhrad: šťastie zaručené nemáme, musíme oň zápasiť a namáhavo objavovať pravú radosť zo života.

(Úryvok z článku, ktorý vyšiel v Literárnom týždenníku č. 27–28/2022)

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (43–44/2022)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!