- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

2. decembra 2022

Autentické svedectvo o naplnenom živote

 


Jaroslav Kopecký: Než všechno zapomenu

Praha, Portál, 2022

Útla knižka českého saleziána Jaroslava Kopeckého (1924–2014) je jeho autobiografiou, ale zároveň aj pohľadom na život saleziánov v Česku počas obdobia jeho života. Spomienky, ktoré na podnet vtedajšieho provinciála Františka Blahu napísal, boli vydané knižne osem rokov po autorovej smrti, sú však naďalej aktuálne a zaujímavé, napísané pútavo a radostne. Autor aj ťažké obdobie, ktoré on i rehoľa museli prežívať, vidí optimisticky, prijíma ho s odovzdanosťou do Božej vôle a s vedomím, že to iste malo svoj zmysel, aj keď my to celkom nechápeme.

Kniha je autentickým svedectvom o jeho naplnenom živote, o živote viacerých jeho spolubratov, ktorých spomína, i rehole, takmer od jej príchodu do Čiech a na Moravu v roku 1927 až do začiatku tretieho tisícročia. Zobrazuje situáciu za prvej republiky, počas vojnových rokov a rokov pred nástupom komunistického režimu, keď rehoľa zažila rozvoj, ktorý sa nepodarilo zastaviť ani komunistickej moci. Za vlády komunistov sa saleziáni presunuli do ilegality, a to znamenalo pre mnohých z nich, keďže sa nevzdali svojho poslania duchovnej služby Bohu i ľuďom, osobitne mladým, väzenie, tábory nútených prác, internáciu či izoláciu, čo saleziánov paradoxne neoslabilo, ale naďalej žili svoje povolanie, napriek mnohým prekážkam kladeným zo strany komunistickej moci.

Aj v zložitých podmienkach sa saleziáni sústredili na apoštolát medzi mladými a riadne fungovali aj štruktúry rehoľného života, vrátane noviciátu a tajného štúdia teológie a kňazských vysviacok. Autor sa venuje sa aj prechodu saleziánov z ilegality do verejného pôsobenia po roku 1989, keď boli reholi navrátené niektoré zhabané rehoľné domy a mohla pôsobiť slobodne v nových podmienkach. 

Jaroslav Kopecký bol najstarší z ôsmich súrodencov, mal šesť sestier a brata Jozefa, tiež saleziána. Otec Ján, dedinský kolár, chcel, aby syn pokračoval v remesle, matka Mária bola domáca a pracovala na poli. Do školy chodil v Sebraniciach a v Poličke. Keď mal pätnásť rokov, vo farnosti boli misie a pri spovedi mu kňaz povedal o Don Boscovi a saleziánoch, tak sa začal zaujímať o rehoľu a 14. septembra 1939 nastúpil na štúdium u saleziánov vo Fryštáku,  novicom bol v Ořechove, kde zložil 16. augusta 1943 rehoľné sľuby, vojnové roky potom prežil v Hodoňoviciach pri Ostrave, potom ako ašpirant pomáhal pri výchove mládeže.

Rok 1950 zastihol Jaroslava Kopeckého v Oseku, kde študoval teológiu. Nastalo putovanie po pracovných a väzenských táboroch. Po internácii v Oseku to bolo budovanie priehrady Klíčava. Keďže aj v tomto prostredí sa saleziáni usilovali žiť rehoľným životom, v októbri 1957 bol aj s niekoľkými spolubratmi uväznený a odsúdený za podvracanie republiky na dva roky a putoval do uránových baní na tábor Bytýz, potom do Tmavého dolu v Rtyni. Z väzenia sa vrátil na stavbu priehrady, a tak prežil približne pätnásť rokov až do roku 1968, keď sa zamestnal v Metrostave v Prahe ako skladník. Kňazskú vysviacku prijal z rúk saleziána biskupa Štepána Trochtu 6. januára 1961 tajne, za veľkého rizika v jednom pražskom byte; keby to niekto udal, putovali by do väzenia obidvaja. Venoval sa tajnej pastorácii, osobitne mládeže, s ktorou chodieval putovať do Bulharska a na Slovensko. Po roku 1989 pôsobil v Prahe v Kostole sv. Kríža a potom už ako dôchodca a kňaz v pastorácii farnosti. Trinásť rokov bol aj redaktorom časopisu Saleziánska rodina,.

Jednotlivé kapitoly autobiografie sú striedané s kapitolami o spolubratoch saleziánoch, s ktorými sa počas života stretol a boli preňho z nejakých dôvodov dôležití. Jedna z kapitol je venovaná slovenskému saleziánovi Antonovi Srholcovi, s ktorým sa stretol počas väzby v jáchymovskom tábore Bytýz a s ktorým potom aj udržiaval priateľské vzťahy. V závere knihy je niekoľko úryvkov z listov a spomienok na autora. Knihu dopĺňa osemstranová fotografická príloha. V úvode je príhovor súčasného provinciála českých saleziánov Martina Hobzu. Kniha má 176 strán formátu 16x12 cm.

 

Ľudovít Košík


::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.