Proti prúdu

 

Martin Lacko (zost.): Kontrarevolučné verše
(1944–1945)

Bytča, Slovenský dejepisný spolok, 2020

Historik Martin Lacko v úvode publikácie píše: „Antológiu sme rozdelili do troch logicko-chronologických celkov na básne týkajúce sa povstania, potom prechodu frontu (resp. vojny), a ako tretí celok básne, ktoré majú vo všeobecnosti protivojnové zameranie, resp. sú volaním po pokoji. Ako dodatok sme pripojili aj osobitnú básnickú zbierku Rudolfa Dilonga Daváj, daváj!, ktorú vydal pod autorským pseudonymom Ďuro Kyjak v nakladateľstve Slovak Press v Štokholme (1946) ako prvý zväzok edície Sloboda.“

Verše známych i menej známych autorov, renomovaných básnikov i príležitostných poetov približujú búrlivé obdobie našich národných dejín (druhá svetová vojna, povstanie v roku 1944, prechod frontu a následná zmena režimu), ktoré doteraz nebolo zodpovedne a pravdivo zmapované; povedané slovami Martina Lacka dlhodobo niet priestoru ani vôle na „odbornú diskusiu a nestranné skúmanie“ obsahu, charakteru a zmyslu tohto historického obdobia.

Vskutku, poézia je niekedy až prekvapivo presná, výstižná, obsahovo nasýtená. Takto sa básnik Rudolf Dilong vyjadril o konci prvej Slovenskej republiky:

„Bola tu raz Republika,
Slovák po nej dnes už vzlyká,
plače otec pri synovi,
keď už vládne režim nový,
bol raz jeden puč,
sloboda je fuč.“

Na margo povstania, ktoré neskôr dostalo povinný prívlastok „národné“, náš veľký básnik Karol Strmeň napísal:

„Čo pomôžu tu čierne stuhy vencov,
nápisy zlaté, pekné cintoríny?
Vy sami ste si zavolali Nemcov,
keď pukli ako puky vaše viny.
Dnes nesmieme sa spytovať,
kto vinný je, kto v štáte začal klamy.
Bystrica padla. Radujme sa, bratia.
A dvadsaťtisíc mŕtvych mlčí s nami.“

Záver druhej svetovej vojny znamenal úľavu aj precitnutie. Július Homola formou veršov poznamenal:

„Náruč jari objíma už
les aj lúky, záhrady.
Kto tých mŕtvych zobudí
a kto ich pohladí?“

S koncom vojny nastalo nové rozdelenie sveta, vojna vlastne len prešla do inej fázy. Podoba novej reality sa odzrkadľuje i vo veršoch Andreja Žarnova:

„Nie, neodchádzaj z Európy, Pane,
kde úsmev vraždí, rinčia ešte zbrane,
kde šelma besná v srdci ešte zúri
a šťastie krídlom bije v holé múry.“

V predmetnej antológii nachádzame desiatky obdobných básnických vyjadrení či svedectiev. Je pravdou, že takéto publikácie majú hlavne dokumentárnu hodnotu, literárne a estetické kritériá sú vedľajšie. Napokon, správne to pomenoval Martin Lacko: „Nazdávame sa, že zbierka veršov, ktorá nám ukazuje augustové povstanie, prechod frontu, hrôzy vojny, nanútenú obnovu ČSR z iného pohľadu a z inej dimenzie, než na akú sme zvyknutí v podaní politikov a médií, je potrebnou práve v dnešnej dobe. Ak nie kvôli inému, tak kvôli objektivite a historickej pravde. Tá je totiž dnes – podobne ako pred rokom 1989 – znova nežiaduca.“

 

Ján Maršálek

::

Recenzujeme knihy, ktoré odkrývajú pravdu:

Martin Lacko (zost.): Z vojny proti boľševizmu (1941–1944) Verše

Eliška Hurná, Juraj Hurný ml.: Partizánska vražda v Rajeckej doline

Jozef Nemčok: Cesta smrti a života

::

Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite svoj názor...
(redakčný dotazník)