Páter Emanuel Jozef Cubínek

 

P. Emanuel Jozef Cubínek

Pri príležitosti 110. výročia narodenia františkánskeho kňaza, básnika, spisovateľa, pedagóga, exercitátora, mučeníka pátra Emanuela Jozefa Cubínka (13. mája 1913 – 30. decembra 1965) sa uskutočnilo v nedeľu 21. mája spomienkové podujatie v jeho rodnej obci Oravská Polhora. Začalo sa sv. omšou vo farskom kostole Božského Srdca, ktorú celebroval Peter Matis z biskupského úradu v Spišskej Kapitule, rodák z Oravskej Polhory a znalec života a diela pátra Cubínka, s miestnymi duchovnými Róbertom Slotkom a Petrom Kalisom.

Podujatie pokračovalo položením kvetov k pamätnej tabuli pri kaplnke Najsvätejšieho Srdca Ježišovho starostom obce Michalom Strnálom, spoločnou modlitbou a ďalším programom o živote a diele pátra Emanuela v Európskom centre gajdošskej kultúry, ktorý moderoval miestny duchovný Róbert Slotka. V úvode zahrali deti piesne na gajdách a prítomných privítal starosta obce, ktorý pripomenul Cubínkove celoživotné úsilie hľadať pravdu, čo je potrebné aj v súčasnosti.

Pán Drahoš zarecitoval niekoľko básní z tvorby P. Cubínka. Peter Matis oboznámil prítomných z niektorými novými poznatkami o jeho živote a so svedectvami, ktoré sa objavili, a zameral sa na priblíženie posledných dní jeho života. Pamätníčka Amália Chrenková zo Skalice zaspomínala na neho ako kňaza katechétu i duchovného sprievodcu jej životom. Prítomným okrem prezentovaných spomienok ukázala niekoľko fotografií aj pohľadnicu, ktorú jej pošta doručila až po jeho smrti. O jeho pôsobení v Skalici na základe spomienok a archívnych dokumentov hovoril aj Ľudovít Košík. Za rodinu sa prihovorila a svedectvo a spomienky na strýka kňaza predniesla Anna Gužíková, pripomenula, že rodnú obec miloval a rád sa do nej vracal. Prihovoril sa a poďakoval za zorganizovanie spomienkového podujatia aj zástupca Krajskej pobočky Matice Slovenskej v Žiline. 

Nasledovala diskusia, v ktorej viacerí prítomní zdôraznili duchovnú i ľudskú hĺbku  P. Emanuela, s ktorou pristupoval ku všetkým a rozdával sa do krajnosti. Ako pripomenul moderátor, bol osobnosťou, na ktorú sa ani po rokoch nezabúda, o čom svedčia i knihy a články o jeho živote (pripravuje sa vydanie jeho súborného diela). 

 

 

P. Emanuel Jozef Cubínek, OFM sa narodil 13. mája 1913 v najsevernejšej obci Slovenska, v Oravskej Polhore, v goralskej rodine, ako šieste, najmladšie dieťa obuvníka a kostolníka Martina a Márie, rod. Skurčákovej.  Základnú školu vychodil v rodisku. Vo farskom kostole v Rabči  prijal 12. júla 1922 z rúk biskupa Jána Vojtaššáka sviatosť birmovania. Ako 12-ročný pokračoval v štúdiu na nižšom gymnáziu v Trstenej, kde sa stretol s účinkovaním františkánov, a to rozhodlo aj o jeho povolaní. Po prázdninách strávených u františkánov v Malackách vstúpil do rehole  25. augusta 1929 v Trnave a prijal rehoľné meno Emanuel. Po ročnom noviciáte a prvých sľuboch 26. augusta 1930 v Trnave  pokračoval na gymnáziu v Skalici, kde stredoškolské vzdelanie ukončil maturitou 5. júna 1934.

V roku1932 bol založený samovzdelávací krúžok sv. Bernardína františkánskych klerikov v Skalici. Tu sa začala aj jeho básnická i literárna činnosť, svoju tvorbu uverejňoval v dvojmesačníku Prvosienky, ktorý vychádzal v rokoch 1932–1934 a tešil sa pozornosti širšej verejnosti, najmä študentov. Teológiu študoval v Bratislave, kde sa zapojil do študentského krúžku sv. Bonaventúru, ktorý vydával časopis Františkánsky obzor a P. Emanuel sa stal jeho prvým redaktorom; vychádzal štvrťročne v rokoch 1935–1948. V bratislavskom kláštore viedol kroniku kláštora. V štúdiu pokračoval od 2. septembra 1935 v Záhrebe, kde sa naučil chorvátsky, srbský a taliansky jazyk.

Subdiakonom sa stal 21. februára 1937 v Trnave a deň nato bol vysvätený za diakona. Za kňaza bol vysvätený v Bratislave biskupom Pavlom Jantauschom 29. júna 1937. Primície slávil vo farskom kostole v Rabči 4. júla 1937, kazateľom mu bol rodák, františkán Pavol Rafael Fidrik. Odvtedy účinkoval v pastorácii, najprv v Bratislave, kde dokončil teologické štúdiá, od roku 1938 ako profesor na skalickom gymnáziu. V roku 1939 urobil skúšku pre katechétov, ktorá ho oprávňovala vyučovať na gymnáziách. V školskom roku 1939/40 začal vyučovať na gymnáziu v Skalici náboženstvo a od nasledujúceho školského roku aj taliansky jazyk a literatúru. Takto pôsobil až do roku 1946. Viedol tiež kroniku kláštora a v rokoch 1940–42 písal aj kroniku mesta. Rozvinul tu činnosť v rámci Spolku sv. Antona, v ktorom sa pestovala literatúra, najmä poézia a dramatické umenie. Nacvičil mnoho divadelných hier...

Od roku 1946 účinkoval na poštátnenom gymnáziu v Malackách, až do zrušenia kláštorov v noci z 13. na 14. apríla 1950, keď bol internovaný vo Sv. Beňadiku. Potom po prepustení a  dohode s predstavenými, dokedy nebude možný kláštorný spôsob života, pôsobil ako správca farnosti do roku 1960 v Skalici. Tu bol 4. októbra 1954 biskupom Ambrózom Lazíkom posvätený nový hlavný oltár vo františkánskom kostole, ktorý dal postaviť.

Od 15. novembra 1960 až do 30. decembra 1965, keď bol na fare zákerne zavraždený výstrelom z pištole, pôsobil vo Sv. Jure. Ako som sa dozvedel z dokumentov o tejto vražde, uložených v archíve Pamäti národa, peniaze a drahé predmety zostali nepovšimnuté. Prípad nie je doteraz vyšetrený. Predpokladá sa, že dôvodom vraždy bolo zásadné odmietnutie spolupráce s vtedajšou Štátnou bezpečnosťou. Zomrel vo veku 53 rokov a po 28-ročnom kňazskom účinkovaní. Tu mal 4. januára 1966 pohreb za účasti viac ako dvesto kňazov a zástupov veriacich zo Záhoria i z Bratislavy. Pohrebné obrady viedol trnavský biskup Ambróz Lazík. Jeho hrob je pri farskom kostole.

U farníkov bol v tej pre Cirkev a kresťanov zložitej a náročnej dobe veľmi obľúbený. Ako farár v Skalici mal veľa pastoračných povinností, keďže po odchode františkánov musel všetku pastoráciu v najťažšom období päťdesiatych rokov, pod dozorom tzv. cirkevných tajomníkov, zvládať s jedným, niekedy dvoma kaplánmi. Tiež len na nich zostalo všetko vyučovanie náboženstva v školách, keď boli nútení učiť veľké skupiny žiakov vo večerných hodinách. Hľadal spôsob, ako uspokojiť aj štátne orgány, ktoré ho mimoriadne sledovali a každú horlivosť tvrdo trestali. Bol si vedomý toho, že by mohol skončiť podobne, ako vtedy skončili stovky kňazov a rehoľníkov – vo väzení alebo v internácii, a veriaci by ostali bez pastierov a bez sviatostí. 

Prednášal meditácie na schôdzach kňazov dekanátu a zapájal sa i do diskusií sledovaných „cirkevným tajomníkom“. Účinkoval aj ako exercitátor duchovných cvičení pre kňazov, ktoré bývali v Dolnom Smokovci a v Piešťanoch.  Napríklad v roku 1956 viedol šesť turnusov duchovných cvičení pre kňazov diecézy trnavskej, košickej, spišskej, rožňavskej a banskobystrickej. Kostoly starostlivo udržiaval. Na fare býval len s kaplánmi a spoločne aj udržiavali chod domácnosti a poriadok. V Skalici pôsobil desať rokov a darilo sa mu plniť pastoračné povinnosti i prispôsobiť sa vtedajším pomerom tak, aby nestratil kňazskú ani ľudskú tvár. Svojimi kázňami vedel upútať farníkov. Zvlášť láskavý bol k deťom, ktoré si získal úsmevom, cukríkom či svätým obrázkom. Správa o jeho násilnom odchode zo sveta veriacich hlboko ranila. Mnohí sa zúčastnili na jeho pohrebe vo Sv. Jure a dodnes opatrujú jeho fotografiu.

Hoci bol nadaným literátom, ako básnik sa čoskoro odmlčal. Cenné sú jeho meditácie  preniknuté radosťou i žiaľom, smútkom i súcitom. Jeho meditácie boli uverejňované v Katolíckych novinách a v časopise Duchovný pastier. Vzorom mu bol taliansky františkán, básnik Jacopone da Todi (1230–1306), z ktorého tvorby prekladal a venoval mu aj medailón. Slovenským čitateľom sprístupnil šestnásť diel z chorvátskej a talianskej literatúry od kresťanských spisovateľov.

Viac o jeho živote je možné čítať v knihe jeho evanjelického žiaka zo skalického gymnázia Jaroslava Kaňu Legenda o pátrovi Emanuelovi, v ktorej na neho spomína ako žiak na profesora taliančiny. Takto približuje študentský život na skalickom gymnáziu i pôsobenie františkánov v meste a študentské časopisy, na ktorých tvorbe sa P. Emanuel podieľal.

V roku 2015 vyšla o ňom kniha kňaza Petra Matisa Život a dielo Jozefa Emanuela Cubínka, OFM, ktorá na základe štúdia archívnych dokumentov a osobných svedectiev približuje jeho život a dielo. V nej je aj bibliografia jeho básnickej, literárnej, duchovnej i prekladateľskej tvorby.

 

Ľudovít Košík

Fotografie: Ernest Švrček, archív

::

Súvisiaci článok: Emanuel Jozef Cubínek, OFM.