Pokánie

 

ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám z tých, ktoré boli publikované v rokoch 2014 až 2023.

::

Stredovek nebol obdobím temna, temnotu zažívame dnes, keď sa rúca v človeku vedomie, že patrí Bohu.

S pohŕdaním zvykneme hovoriť o temnom stredoveku, pritom stále stojíme v tieni vtedajších stavieb, hradov, katedrál a iných úctyhodných výtvorov ľudského umu.

Stredoveké umenie malo pevné spojenie s koreňmi, vyjadrovalo sakrálnosť. Bolo tvorené so zreteľom na večnosť, ľudský um bol oživovaný božskou iskrou. Nijaká samoúčelnosť ani povrchnosť! Ani v prípade ornamentu nešlo len o ozdobu. Taký ornament sa nedá oddeliť od celku, je ako rytierov meč, vyjadruje krásu aj účel, hravosť aj bojovnosť, vieru aj ideál.

::

Ovečka, ako si mohla zablúdiť? Človeče, ako si mohol popretínať vlastné korene? Ako si mohol zradiť vieru otcov a premrhať dedičstvo po predkoch?

Márnotratný syn má jedinú možnosť záchrany, a to návrat k otcovi – pokorný, múdry návrat. Pokora je múdra, pokora je uznanie pravdy o sebe. Ovečka, ktorá nevie alebo nechce vedieť o svojom zblúdení, bude blúdiť ďalej. Dobrý pastier ju hľadá, ale čo ak bude vlk rýchlejší?!

::

Sme v období veľkého pôstu. Prijímanie života bez pokánia len rozmnožuje hriech. Bez pokánia neobstojí nikto: ani vzdelanec, ani politik, ani klerik, ani prezident, ale ani obyčajný pracujúci či nepracujúci človek. Kresťan si ukladá pokánie, uvedomujúc si svoju hriešnosť, a prosí Všemohúceho o milosť odpustenia.

Nie, nebola temnou doba, v ktorej sa stavali katedrály, temnotu zažívame dnes, keď sa rúca v človeku vedomie, že patrí Bohu.

(Rok 2014)

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci ZÁPISNÍK: Propaganda.

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!