 |
| Ilustrácia: Ján Maršálek |
a možno sa to iba vietor hrá s notami
na ktoré sa netancuje
spomínam na zašlé časy hier
na lásku na svitaní
kto by vtedy počúval spev zvoníc
keď na tácke boli tvoje vzdychy
a ja v tom prachu času veril som na večnosť
zvony zvonia
teraz už viem že čas jestvuje
v tichu dávnych vibrácií
zakliaty v citoch čo aj tak časom vychladne
a premení sa na minuté zrnká piesku
na piedestály čo zostanú v nás
ako svetlo čo nás vedie
vo všetkých skúškach pre nás pripravených
aby sme spoznali úzkosť
a blaho v sebe
preto zvony zvonia
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.