Koniec EÚ je otázkou času

 

Karol Dučák

Európska únia, ktorá sa mala stať akousi výkladnou skriňou starého kontinentu, speje k neodvratnej skaze! Vlastne už nie je otázkou, či EÚ zanikne, ale kedy sa tak stane. A proces zániku Únie ešte viac akceleruje chunta stupídnych politikov, ktorá toto integračné zoskupenie 27 členských krajín dlhodobo devastuje dekristianizáciou, potláčaním národných tradícií a suverenity členských štátov EÚ, ich politickým vydieraním, prekrúcaním a spochybňovaním histórie európskych národov, pretlačovaním „multi-kulti“ agendy, „obohacovaním“ EÚ kultúrne nekompatibilnými imigrantmi z iných kontinentov atď.

V posledných rokoch navyše devastovali EÚ morové rany ako koronahystéria, Green Deal, všestranná vojenská podpora Ukrajiny v konflikte s Ruskom, neúčinné a nezmyselné protiruské sankcie, ktoré EÚ poškodzujú oveľa viac ako Rusko, a iné škandálne kroky vedúce Európsku úniu k nezadržateľnému pádu do priepasti. Tento nesúdržný konglomerát nehomogénnych štátnych útvarov sa pod vedením stupídnych politikov nemôže udržať pohromade. Potápajúce sa Spojené štáty sa zachraňujú na úkor EÚ a servilní európski politici v službách USA sú im v tom maximálne na pomoci. Bruselský moloch so svojimi členskými štátmi zaostáva za vyspelým svetom po každej stránke a stáva sa pre svet neatraktívnym marginálnym fenoménom, respektíve novodobou ukážkou úpadku jednej vyspelej civilizácie.

Snahy premeniť EÚ na dekristianizovaný superštát vedú k rozvratu európskej civilizácie, ničeniu identity európskych národov a suverenity členských štátov novodobej nadnárodnej ríše. Tento nesúdržný konglomerát nehomogénnych štátnych útvarov sa nemôže udržať pohromade. Vieme veľmi dobre, ako dopadla Habsburská monarchia aj Osmanská ríša. Násilne zlepená veľríša sa skôr či neskôr rozpadne.

Budúcnosť EÚ (ak sa vôbec dá hovoriť o nejakej budúcnosti európskeho superštátu) je krajne neistá. Predovšetkým pribúda rozporov, ktoré jednotlivé členské štáty tohto zlepenca rozdeľujú. Rozličný prístup k nelegálnej imigrácii, k spoločnej mene, spoločnej zahraničnej politike a podobne. V EÚ registrujeme nielen dostredivé tendencie, ale aj odstredivé tendencie, ba dokonca aj snahy o vylúčenie niektorých členských štátov z organizácie. Ide predovšetkým o „rebelujúce krajiny“, v prvom rade Poľsko, Maďarsko a v poslednej dobe aj Slovensko.

Prognózy rozpadu EÚ nie sú ničím novým. Už v roku 2017 sa Paul Nuttall, šéf britskej protieurópskej a protiimigračnej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), vyjadril o EÚ ako o pochybnej organizácii a vyslovil predpoklad, že Únia „v roku 2027 už bude minulosťou“ (europa.pravda.sk).

V podobnom duchu sa vyjadrovala známa francúzska politička Marine le Penová, Holanďan Mark Rutte, bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ba reálnosť rozpadu EÚ pripustil v roku 2021 aj známy poľský politik Donald Tusk. A pomerne nedávno upozornil na reálne tendencie rozpadu EÚ maďarský ministerský predseda Viktor Orbán v Budapešti na XXX. zjazde vládnej strany Fidesz, ktorej predsedom sa Orbán opakovane stal. Podľa jeho slov európsky model v Bruseli vedie k chaosu, preto ho „musí Maďarsko odmietnuť“ (hlavnydennik.sk).

V EÚ rastie napätie. Ostatne, aj v súvislosti s nedávnymi parlamentnými voľbami v SR, v ktorých jednoznačne zvíťazil sociálnodemokratický politik Robert Fico na čele svojej politickej strany SMER-SD, sa začína hovoriť o narastaní rozkolu v EÚ. Fico totiž požaduje suverenitu národných štátov v rámci EÚ. Zrejme aj preto bol naňho spáchaný v polovici mája 2024 atentát.

Čoraz viac krajín EÚ odmieta diktát Bruselu a vyhradzuje si právo riešiť svoje problémy vo vlastnej réžii. Úplne nedávno nová holandská vláda vytiahla do boja proti diktátu EÚ. Geert Wilders, líder konzervatívnej Strany pre slobodu, ktorá vyhrala holandské parlamentné voľby, v polovici mája 2024 oznámil „celý rad opatrení, ktoré nová koalícia prijme, vrátane tlaku na odstúpenie od kontroverzného paktu Európskej únie o azyle a migrácii, schválenom začiatkom tohto týždňa“ (rmx.news).

Prejavy nespokojnosti so smerovaním EÚ sú odôvodnené. EÚ výrazne zaostáva za vyspelým svetom v oblastiach vedecko-technického rozvoja a výkonnosti ekonomiky a toto zaostávanie sa sotva podarí eliminovať. Ani jedna veľká technologická firma v Európe nepatrí do svetovej špičky. Najviac brzdí rozvoj EÚ nedostatok najmodernejších čipov, ktoré sa vo veľkom vyrábajú mimo európskeho kontinentu, takže EÚ je odkázaná na ich dovoz.

Únia nemá firmy ako Intel, Apple, Google, Facebook, Qualcom, ktoré generujú dopyt po čipoch. Priemyselnú výrobu výrazne brzdí aj nedostatok polovodičov, zaostávanie digitalizácie, nedostatočné investície do výskumu, vývoja a inovácií, demografická katastrofa, ale aj iné neduhy, ktoré ohrozujú perspektívu rozvoja tohto európskeho integračného zoskupenia.

Zaostávanie EÚ za najvyspelejšími ekonomikami sveta sa začína „stratou konkurencieschopnosti v sektore vzdelávania (medzi poprednými svetovými univerzitami sa do top 30 dostala iba jedna inštitúcia z EÚ) alebo energetickou politikou, ktorá robí Európu neatraktívnym miestom pre priemysel a jeho dodávateľov. Z desiatich najväčších svetových investorov do výskumu a vývoja pochádza iba Volkswagen z krajín EÚ; šesť má sídlo v USA. Rastúci trh s AI ovláda desať amerických spoločností a nie je náhoda, že softvér Chat GPT vyvinul v roku 2015 startup v kalifornskom Silicon Valley“ (brusselssignal.eu).

EÚ škodí aj ťažkopádna bruselská byrokracia s enormným množstvom regulácií a nedostatočnou ochranou pred dumpingom z Ázie. Ukazuje sa, že hoci blázniví neoliberáli zavrhovali protekcionizmus, určitá miera ochranárskej politiky vo vzťahu k domácim ekonomickým subjektom je vždy namieste.

Jedinou silnou stránkou EÚ sú tradičné automobilky. Napríklad v roku 2020 patril nemecký Mercedes do prvej desiatky najhodnotnejších značiek sveta. Ale zdá sa, že EÚ si chce sama podrezať konár pod sebou. Je totiž „odhodlaná legálne zničiť jedno zo svojich najúspešnejších výrobných odvetví a nahradiť domáce spaľovacie motory elektromobilmi z Číny“ (brusselssignal.eu). Našťastie v EÚ silnejú hlasy snažiace sa zvrátiť plánovaný zákaz spaľovacích motorov od roku 2035. 

Určite najzhubnejší vplyv na vyhliadky EÚ do budúcnosti má však demografická katastrofa, ktorá postihla všetky národy Európy. Udržateľný hospodársky rast totiž vyžaduje buď zvýšiť produktivitu prostredníctvom technického pokroku a rozvoja zručností, alebo zvýšiť prílev pracovných síl na trh práce. EÚ v súčasnosti nie je schopná zabezpečiť ani jedno ani druhé, takže zaostávanie za vyspelým svetom sa len prehĺbi. Najhorším problémom EÚ je rastúci nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Národy EÚ totiž vymierajú a tam, kde vymierajú národy, vymiera aj ich budúcnosť. Demografická katastrofa, ktorá postihla prakticky všetky národy starej Európy, sa týka aj EÚ, ktorá združuje najvýznamnejšie štáty Európy a tvorí väčšinu jej obyvateľov.

Európania žijú dlhšie a zdravšie ako kedykoľvek predtým, paradoxne však európske národy katastrofálnym tempom vymierajú. No nie tak národy na iných svetadieloch, kde populácia naopak citeľne rastie. Podľa jedného zdroja bude žiť na našej planéte v roku 2100 „veľmi pravdepodobne okolo 9,5–10,5 miliardy obyvateľov“ (aktuality.sk).

Pritom v 23 štátoch, ktoré sú súčasťou EÚ, by malo v tom čase podľa prognózy Eurostatu žiť 420 miliónov ľudí, teda o 27,3 milióna ľudí menej ako 1. januára 2022. Počet obyvateľov EÚ sa takto „do roku 2100 v porovnaní s 1. januárom 2022 zníži o šesť percent...“ (sita.sk).

Dnes si síce „eurohujeri“ pochvaľujú, že EÚ je treťou najväčšou populáciou na svete po Indii a Číne, ale čo z toho? Podľa jednej prognózy bude obyvateľstvo Európy v roku 2070 tvoriť len „približne 4 % celosvetovej populácie“ (commission.europa.eu).

Národy EÚ doplácajú na to, že ignorujú učenie Katolíckej cirkvi, ktorá vždy zdôrazňovala potrebu vytvárania početných rodín ako jedinej garancie prežitia ľudstva. Aj Druhý vatikánsky koncil vo svojej pastorálnej konštitúcii Gaudium et spes výslovne zdôrazňuje kontinuitu katolíckeho učenia o dôležitosti vytvárania početných rodín v záujme prežitia ľudskej civilizácie.

V uvedenej konštitúcii je okrem iného uvedené: „Samotná manželská ustanovizeň a manželská láska sú svojou prirodzenou povahou zamerané na plodenie a výchovu potomstva, v čom dosahujú akoby svoju korunu. Muž a žena, ktorí manželskou zmluvou ‚už nie sú dvaja, ale jedno telo‘ (Mt 19, 6), si dôverným spojením svojich osôb a svojho konania preukazujú vzájomnú pomoc a službu, prežívajú zmysel svojej jednoty a čoraz plnšie ju dosahujú“ (Gaudium et spes, 48).

A na inom mieste uvedenej konštitúcie sa píše: „Deti sú iste najvzácnejším darom manželstva a najviac prispievajú k dobru samých rodičov. Sám Boh, ktorý povedal ‚Nie je dobre byť človeku samému‘ (Gn 2, 18) a ktorý ľudí ‚od počiatku ako muža a ženu stvoril‘ (Mt 19, 4), chcel im dať osobitnú účasť na svojom stvoriteľskom diele, preto požehnal mužovi a žene a povedal im: ‚Ploďte a množte sa‘ (Gn 1, 28). Preto pravé pestovanie manželskej lásky a celý z nej pochádzajúci spôsob rodinného života, bez zanedbania ostatných cieľov manželstva, smeruje k tomu, aby manželia boli ochotní odvážne spolupracovať s láskou Stvoriteľa a Spasiteľa, ktorý prostredníctvom nich stále rozširuje a obohacuje svoju rodinu“ (Gaudium et spes, 50).

Toto učenie Katolíckej cirkvi sa nikdy nezmenilo a zvlášť v súčasnosti sa ukazuje, aké krátkozraké je ignorovanie katolíckeho učenia svetskou mocou. Lenže čo vidíme v praxi? EÚ, smerujúca neodvratne k sekularizácii a praktickému materializmu, sa už dávno prestala riadiť dokumentmi Katolíckej cirkvi. Manželská vernosť je považovaná za prežitok, rodiny sa rozpadajú a rodí sa málo detí. Najstrašnejšou obžalobou EÚ je však enormné množstvo abortov, ktoré sa na jej území vykonávajú v masových rozmeroch.

Napríklad v Nemecku, najľudnatejšej krajine EÚ, zaznamenala potratovosť v posledných rokoch rastúcu tendenciu. Zatiaľ čo v roku 2021 bolo zaznamenaných okolo 95 000 hlásených prípadov, v roku 2022 to bolo už približne 104 000 abortov a v roku 2023 okolo 106 000 prípadov vykonania umelých potratov. Vyšší počet potratov ako v roku 2023 bol „naposledy v roku 2012 so 107 000 prípadmi“ (destatis.de). 

Skutočným lídrom v potratovosti v rámci celej EÚ je však Francúzsko. V článku uverejnenom 5. marca 2024 uvádza jeho autor G. Puppinck, že počet abortov vo Francúzsku stúpol z 202 180 v roku 2001 na historické maximum 234 300 potratov v roku 2022. Autor ďalej s odvolaním sa na údaje Direction de la recher études, de l'évaluation et des statistiques (DREES) píše, že v roku 2022 pripadalo vo Francúzsku „320 potratov na 1000 pôrodov“ (genethique.org).  

Aj keď v niektorých krajinách EÚ bol v poslednej dobe zaznamenaný určitý pokles počtu umelých potratov, je množstvo zabitých nenarodených detí strašidelným mementom súčasnej doby. Je to skutočná vojna proti nenarodenému životu. Každé to zabité dieťa pri aborte bude za niekoľko desaťročí chýbať, pretože pôvodné obyvateľstvo EÚ katastrofálnym tempom vymiera. Je to krutý paradox: EÚ, ktorá vymiera kvôli nízkej pôrodnosti, ešte výrazne zhoršuje demografickú katastrofu aj veľkým množstvom zavraždených detí pri umelých potratoch!

Katolícka cirkev po stáročia kategoricky odmieta umelé potraty ako vraždu nenarodeného života. V koncilovej konštitúcii Gaudium et spes výslovne zdôrazňuje kontinuitu katolíckeho učenia o neprijateľnosti abortov: „Lebo Boh, Pán života, zveril ľuďom vznešenú úlohu zachovávať život, čo sa má uskutočňovať spôsobom dôstojným človeka. Život treba teda chrániť s najväčšou starostlivosťou už od počatia; potrat a vražda novonarodeného dieťaťa sú ohavnými zločinmi. Sexuálna povaha človeka, ako aj ľudská schopnosť plodiť obdivuhodne prevyšujú všetko, čo sa vyskytuje na nižších stupňoch života. Preto si treba veľmi vážiť aj vlastné úkony manželského života, ak sa uskutočňujú naozaj v súlade s autentickou dôstojnosťou človeka“ (Gaudium et spes, 51).

EÚ sa snaží riešiť demografickú katastrofu tým najdeštruktívnejším spôsobom – nekontrolovaným prílivom imigrantov z mimoeurópskeho priestoru. Lenže to je najistejšia cesta k záhube európskej kresťanskej civilizácie bieleho človeka. A tá záhuba je podľa mnohých signálov neodvratná. Alebo je ešte možné zachrániť európsku kresťanskú civilizáciu? Zaiste áno, ale nie v rámci nereformovateľnej EÚ!

Ak máme zachrániť pred totálnou skazou štáty, ktoré v súčasnosti tvoria Európsku úniu, musíme v prvom rade rozbiť EÚ v jej súčasnej podobe a na jej troskách vybudovať nové, voľnejšie spoločenstvo slobodných európskych národných štátov. EÚ totiž ovládajú mocné sily, ktoré nemajú záujem bojovať za skutočnú slobodu Európanov. Nesnažia sa o zachovanie suverenity členských štátov a identity európskych národov, pretože nechcú EÚ ako spojenectvo rovnoprávnych národov.

Preto tieto mocné sily, ovládajúce EÚ, zaisťujú trvalý masívny prísun imigrantov, ktorí budú v budúcnosti oplodňovať európske ženy a nahradia tak Slovákov, Čechov, Nemcov, Poliakov či príslušníkov iných európskych národov ťažko identifikovateľnou masou miešancov. Je to zhubný plán likvidácie kresťanskej Európy a bielej rasy na starom kontinente. Preto je nevyhnutné rozbiť EÚ a vytvoriť spoločenstvo rovnoprávnych európskych národov, ktoré sa v záujme prežitia musí vrátiť k svojim kresťanským koreňom a intronizovať Ježiša Krista ako svojho Kráľa.

Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania! Toto by si mali uvedomiť európski politici, pretože aj EÚ sa bez Božieho požehnania stane nástrojom v rukách pekelných mocností a skončí strašnou skazou.

Je životne dôležité čo najskôr zastaviť vymieranie pôvodných európskych národov výraznou podporou pôrodnosti a zákazom umelých potratov. Bude to beh na dlhú trať a výsledky sa nedostavia v krátkom čase, ale raz treba začať. Je tiež nevyhnutné čo najskôr zastaviť nekontrolovanú imigráciu z mimoeurópskeho priestoru, ktorá urýchľuje zánik európskej civilizácie, a vrátiť Európu jej pôvodnému obyvateľstvu. A potom budú musieť slobodné európske národy, zbavené jarma EÚ, nadviazať spoluprácu so všetkými štátmi sveta a prijímať opatrenia, ktoré vyhovujú európskym národom a nie Washingtonu alebo Bruselu.

 

Karol Dučák

::

Rozhovory s autorom:

Parlamentné voľby 2020 boli súčasťou protificovského revanšizmu

Bojujme za zachovanie kresťanských a národných koreňov

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).