 |
| Kristína Ondrkálová |
„Hľadajte Hospodina, kým sa dá nájsť, volajte
ho, dokiaľ je nablízku. Bezbožný nech zanechá svoju cestu a hriešny svoje
zmýšľanie. Nech sa vráti k Hospodinovi a on sa nad ním zmiluje,
k nášmu Bohu, lebo on veľa odpúšťa. Veď moje myšlienky nie sú vaše
myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty, znie výrok Hospodina. Lebo ako
nebesá prevyšujú zem, tak prevyšujú moje cesty vaše cesty a moje myšlienky
vaše myšlienky.“ (Iz 55, 6–9)
Cesty Pánove sú v našich očiach často
nepochopiteľné a nevyspytateľné. Veď kto by poznal Pánovo zmýšľanie (porov. Rim
11, 33–34)?
Vo svojom doterajšom živote som sa stretla a stále sa stretávam s mnohými veriacimi i neveriacimi ľuďmi, od ktorých som počula neuveriteľne ťažké až hrôzostrašné životné príbehy, a aj ja sama som prežila nemálo utrpenia. A predsa v tom všetkom utrpení, ktoré som videla alebo o ktorom som počula, musím povedať, že Pán je milosrdný.
Všetko utrpenie môže byť človeku na spásu jeho
duše: aby už tu na zemi hľadal Boha, aby zmenil svoj život, svoje priority,
postoje, aby napriek utrpeniu hľadel na život s pokorou, vierou
a nádejou, ktorá človeka presahuje.
Áno, utrpenie môže človeka zlomiť, alebo
zmeniť. A neraz ide o zmenu k lepšiemu.
Z ľudského hľadiska býva utrpenie hrozné a jeho zmysel
nepochopiteľný, no Boží pohľad je iný. Pán Ježiš myslí na budúcnosť človeka,
nielen na tú pozemskú, ale hlavne večnú.
Skrze utrpenie môže človek dospieť k veľkej
viere, ktorá je Božím darom... Buďme i my ľuďmi veľkej viery, napriek
nevyspytateľnosti života prosme: „Pane, daj nám väčšiu vieru!“ (Lk 17, 5).
Kristína Ondrkálová
::
Ďalšie zamyslenia:
Iba očami viery uvidíme neviditeľné.
OdpovedaťOdstrániť„Slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou.“ (1 Kor 1, 18).
„Kto chce žiť v dokonalosti, netreba mu robiť nič viac ako pohŕdať tým, čím pohŕdal Kristus na kríži, a túžiť po tom, po čom túžil on.“
OdpovedaťOdstrániťSv. Tomáš Akvinský