Naše kresťanstvo

 

Kardinál Robert Sarah, analyzujúc súčasnú situáciu, napísal: „Kresťania sú zmätení. Deň čo deň ku mne zo všetkých strán volajú o pomoc ľudia, ktorí už nevedia, čomu veriť. (...) Kresťania sa trasú, potácajú sa a pochybujú.“ Sú to pravdivé slová. Priznajme si, že sme zmätení, dezorientovaní a oslabení. Nachádzame sa v hlbokej defenzíve. Nevieme ako ďalej.

Revolučný liberalizmus už dlhšie útočí priamo na základy kresťanskej viery a kresťanskej civilizácie. Morálne princípy sú spochybnené, tradičné symboly znevážené, Kristova Cirkev je čoraz častejšie terčom posmechu a urážok. Vieme o tom, no napriek tomu zväčša mlčíme, akoby sme už rezignovali – potrebné skutky, vyživované modlitbou, nahrádzame pasivitou alebo prázdnym aktivizmom, ktorým neslúžime Bohu, ba ani sebe, ale cudziemu svetu.

Dávame si pozor na to, čo o nás hovoria iní, záleží nám na mienke neveriacich, prijímame múdrosť tohto sveta, chceme byť slušnými a politicky korektnými občanmi, ale už akosi nechceme byť bláznami pre Krista (porov. 1 Kor 3, 18–19). Hanbíme sa za svoju vieru? Alebo je naša viera natoľko slabá, že poslúchame viac ľudí ako Boha? Zdá sa, že pravidlá sekulárneho štátu uznávame viac ako pravidlá viery. Zaradili sme sa do šíkov modernizmu a desí nás predstava, že by sme boli označení za tmárov či náboženských fanatikov, preto poslušne alebo pokrytecky prikyvujeme tým, ktorí sa vysmievajú z kresťanstva a chcú ho – skryto či otvorene – vymazať z povrchu zemského.

Musíme si preto položiť otázku, či Ježiš Kristus nájde na zemi vieru, keď príde. Pravdaže vieme, že Cirkev je postavená na skale a pekelné brány ju nepremôžu (porov. Mt 16, 18), preto nezanikne, a nezanikne ani kresťanská viera. Ale nájde Syn človeka vieru v Európe? Nájde ju na Slovensku? A nájde ju v nás?

 

Ján Maršálek

 

(Vybrané z knihy Útek z Babylonu, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.)