Záštita anjela strážneho

 

Karol Dučák

(Rozprávka)

V istej krajine žila v chudobnom dome na kraji dediny vdova menom Klára aj so svojím najmladším synom Lukášom. Klára mala viac detí, ale tie staršie povyrastali a postupne sa rozutekali po svete, takže napokon ostala Klára v dome len s manželom Petrom a synom Lukášom. Lenže jedného dňa zomrel aj manžel, takže Klára napokon žila vo svojom dome len s najmladším synom. 

V čase nášho príbehu bola Klára už starena a bola odkázaná na pomoc svojho syna, ktorý mal vtedy pätnásť rokov a bol už z neho statný šuhaj. Lukáš bol šikovný a usilovný mladík, ktorý sa príkladne staral o dom aj o svoju matku, lenže žilo sa im veľmi ťažko. Napriek všetkým ťažkostiam však vdova a jej syn neupadali na duchu, ale každý deň sa spolu modlili k Bohu a ďakovali mu za zdravie, strechu nad hlavou a život bez vojen. V dome mali na stenách obrazy Ježiša, Panny Márie a anjela strážcu. Pred mnohými rokmi Klára a jej nebohý manžel vstúpili do Bratstva anjelov strážcov a zvlášť v ťažkých časoch nedostatku a biedy sa často modlili aj so svojimi deťmi k svätým anjelom strážcom, k svätému Michalovi Archanjelovi aj k Panne Márii Kráľovnej anjelov.

V jednom roku postihla ich domovinu veľká neúroda a všade sa rozšírila bieda a hlad. V tom ťažkom čase Klára a jej syn žili z ruky do úst a pomáhali si ako len mohli, ale aj tak sa ledva uživili. Bývali blízko lesa a aby si aspoň trochu spestrili svoju stravu, zbierali lesné plody a huby. Hlavne Lukáš chodil veľmi rád na huby. Niečo z nazbieraných húb skonzumovali a čo zvýšilo, chodili predávať bohatým ľuďom, aby si za utŕžené peniaze mohli kúpiť najnutnejšie potraviny.

Jedného dňa sa stala hrozná udalosť, ktorá vydesila celú dedinu. Ktosi našiel v lese ťažko zraneného horára, ktorého napadol medveď. Keď sa to dozvedela Klára, zavolala si Lukáša a prísne mu zakázala ísť znovu do lesa. Ďalšie dva dni Lukáš nešiel do lesa, ale keď sa večer pozrel do komory a videl, že v nej niet nič pod zub, nasledujúci deň skoro ráno sa pokradmo vytratil z domu s košíkom na huby a napriek matkinmu zákazu zamieril do lesa. Na krk si zavesil starý krížik s korpusom Ježiša Krista, ktorý zdedil po otcovi, a celou cestou sa modlil. Krátko po jeho odchode z domu sa prebudila aj matka a zistila, že Lukáš nie je doma. Keď nenašla košík, do ktorého Lukáš zbieral v lese huby, vedela, čo sa deje. Zapálila sviečku, postavila ju na stôl a vrúcne sa modlila k Bohu, Panne Márii, k svätému Michalovi Archanjelovi i k anjelovi strážcovi svojho syna, vrúcne prosiac o ochranu.

Medzitým Klárin syn usilovne zbieral huby a už ich mal takmer plný košík, keď zrazu začul podozrivý zvuk. Zdvihol zrak a zdúpnel od hrôzy. Pred sebou zbadal statného medveďa, ktorý zlostne zareval a chystal sa zaútočiť. Lukáš od strachu ani nedýchal a čakal to najhoršie. Zmohol sa len na krátku úpenlivú modlitbu:

„Anjel Boží, strážca môj, prosím ťa: vždy pri mne stoj! Pomocnú mi ruku daj, vo všetkom mi pomáhaj, aby som vždy, v každej chvíli, viedol život Bohu milý. Amen.“

Sotva sa domodlil, keď sa zrazu spoza neho vyrútil oproti útočiacemu medveďovi ozrutánsky medveď s oslňujúcou bielou srsťou, omnoho väčší ako medveď, čo zaútočil na Lukáša. Keď sa postavil pred útočiaceho medveďa, vyzeral ako strom a vzbudzoval rešpekt. Jeho srsť, žiariaca oslňujúcou bielou žiarou, oslepovala útočiaceho medveďa, ktorý napokon kapituloval a ušiel.

Vtedy sa ozrutánsky biely medveď obrátil k Lukášovi a pred jeho očami sa premenil na nádherného žiariaceho anjela, ktorý sa prihovoril na smrť preľaknutému Lukášovi:

„Neboj sa, Lukáš. Ja som tvoj anjel strážca. Tvoja matka sa už dlhé roky modlí a vyprosuje pre teba ochranu. Aj teraz sa za teba vrúcne modlí, pretože vie, že si šiel do lesa. Svojimi modlitbami si vymodlila mimoriadnu ochranu pre teba. A aj ty si sa v najťažšej chvíli modlil a prosil si ma o ochranu, preto som prišiel ochrániť ťa pred útokom medveďa. Utekaj domov a upokoj svoju mamu, pretože sa o teba veľmi bojí.“

Sotva to anjel strážca dopovedal, zmizol Lukášovi z očí. Márne sa Lukáš obzeral dookola, po anjelovi strážcovi nebolo ani stopy. Napokon sa Lukáš vydal na spiatočnú cestu domov, aby upokojil svoju matku, ktorá sa zaňho stále modlila. Keď ho zbadala živého a zdravého, od šťastia a dojatia sa rozplakala. Lukáš jej vyrozprával všetko, čo sa mu stalo, a potom sa matka a syn s vrúcnou vďakou pomodlili modlitbu poďakovania strážnym anjelom, ale aj iné modlitby.

Čoskoro sa o zázračnej záchrane dozvedela celá dedina a mnohí dedinčania vstúpili do Bratstva anjelov strážcov. Medveď už nikdy viac nezaútočil na ľudí v tom lese a na mieste, kde anjel strážny ochránil Lukáša, postavili vďační ctitelia anjelov strážcov kaplnku.

 

Karol Dučák