Na Dušičky

 

Ilustračná snímka: Ján Grešák

Jesenný vietor sa potkýna o vrcholce stromov a rozhadzuje ich zhrdzavené listy. Chryzantémy sa chystajú dokorán rozbaliť svoju kvetnú nádheru a sviečky snívajú svoj roztrasený sen o žltých plamienkoch. Už je to tak – nadišiel čas dušičkový a my sa ocitáme v tichom zadumaní, v pokore a tichej dôstojnosti nad hrobmi a urnami svojich najbližších, blízkych, priateľov, známych a možno i neznámych.

A  práve tieto okamihy roka sú tými najpríhodnejšími, keď sa mnohým z nás zachce viac ako inokedy rozmýšľať o živote. Áno, nie o smrti, ale o živote. Život je vo filozofickom poňatí a význame vlastne nekonečno. Je to filozofická kategória tak ako hmota, čas a priestor. My všetci, všetky živé tvory v prírode sme len prejavmi života. A takýchto prejavov života je v každom okamihu, v každej jednej sekunde nesmierne veľa. A pritom každý prejav života je jedinečný a neopakovateľný.

Rozmanitosť všetkých prejavov života v danom okamihu i v priestore času je rovnako nekonečná ako vesmír. Život je súčasťou vesmíru, tak ako je vesmír súčasťou života. Mýli sa, kto si myslí, že nájde začiatok života. Život vo filozofickom poňatí nemá začiatok, a preto nemôže mať nikdy ani koniec. Môžu zaniknúť a vyhynúť jeho jednotlivé prejavy, a teda aj náš ľudský druh, no život ako taký nikdy. Život vo svojej nekonečnej podobe je jednoducho zázrak. Ak aj v kresťanskom duchu uveríme, že na začiatku bol Stvoriteľ a jeho Slovo, tak už vtedy existoval život vo svojej absolútnej nekonečnosti a rozmanitosti, lebo Boh sám je život, a teda život bol už obsiahnutý v ňom.

Je dobre, keď si zázrak nekonečného kolobehu života v jeho absolútnosti uvedomíme práve nad hrobom človeka. V tej chvíli musíme vedieť, že sa skláňame nad bývalým prejavom života, aký nebol nikdy predtým a už nikdy ani nebude. Život každého človeka bol, je a bude jedinečný a neopakovateľný. A to i napriek tomu, že spoločným menovateľom života každého z nás je poznanie Memento, homo, quia pulvis es, et in pulverem reverteris! – Pamätaj, človeče, prach si a na prach sa obrátiš!

 

Ján Grešák

::

Prečítajte si:

Jesenné zasnenie

Verše