Malé dieťa si plynutie času ani neuvedomuje a len postupne začína chápať, že niečo už bolo, niečo je a niečo bude, naučí sa počítať hodiny, dni, ročné obdobia, roky. A veľmi chce, aby čas šiel rýchlejšie.
Mladý človek má skoro všetko pred sebou, má more času a dokáže ním plytvať bez výčitiek svedomia. Ale s pribúdajúcimi krížikmi si stále viac uvedomuje jeho význam.
Čas beží a človek si skôr či neskôr uvedomí, že väčšinu svojho života má už za sebou a úsek pred ním sa stále zmenšuje. Myšlienka na smrť mu vstúpi do života.
Starší človek vie, že mu už veľa času nezostáva. Čas nadobúda inú hodnotu - už nie je samozrejmosťou, ale darom... Vyvstáva otázka: Akú cenu má čas?
Príspevky
Čas nie je tovar, lebo sa nedá kúpiť, teda ani nemá cenu, aj keď sa paradoxne hovorí, že čas sú peniaze.. :)
OdpovedaťOdstrániťWabt, dovolím si oponovať.
OdpovedaťOdstrániťCena času sa síce nedá vyjadriť peňažne, alebo iba v niektorých prípadoch, ale svoju cenu má (nevyčísliteľnú!).
Ani život sa nedá kúpiť, a predsa má cenu... Tie najcennejšie veci sa kúpiť nedajú (život, čas, láska...).
Iste, na všetko sa dá pozrieť pod rôznym uhlom. Filozoficky je to tak, tie veci majú nevyčísliteľnú hodnotu..
OdpovedaťOdstrániť