30. mája 2010

Rozhovor 2+2: odpovedá Peter Chorvát

Básnik Peter Chorvát (1959) vie, že dobrá poézia si skôr či neskôr nájde svojho čitateľa, možno aj preto publikuje málo. Knižne doteraz vydal iba jednu básnickú zbierku, sporadicky uverejňuje svoje verše časopisecky (najmä v dvojtýždenníku Kultúra).

JM: Peter, pracuješ s počítačmi, venuješ sa poézii. Ako to ide dohromady?

P. Chorvát: U mňa je to jednoduché – prvým sa živím, druhým som živý. Táto akoby fráza vyjadruje dve skutočnosti – že tvorivosť, umenie a v ich dôsledkoch kultúru chápem ako oblasť, ktorá ma presahuje (tým presahom je v nej ono viac dávajúce život), no zároveň si uvedomujem, že využíva materiálnu základňu, na ktorej sa musím podieľať (dôsledok dedičného zaťaženia človeka, ktorý chcel všetko vedieť – máme, čo sme chceli?). Pritom nejde o dve rôzne oblasti, ale o paradoxnú jednotu. V podstate tá duálnosť ani nie je možná, keďže Stvoriteľ je jeden. Problém je v našom postavení, v našom chápaní a vzťahu k ceste, ktorú sme si ako ľudia vybrali (bolo nám podsunuté vybrať... v raji boli dva stromy – strom života a strom poznania dobra a zla; "logicky" nám bolo podsunuté nevybrať si zo stromu života, lebo čo potom s našou nesmrteľnosťou?...). A keď už na ceste poznania dobra a zla sme, môžeme si vyberať ďalej (je nám ďalej podsúvané vyberať?) – napr. že kultúra bude pre mňa preduchovňovaním hmoty, t.j. jej premieňaním, pozdvihovaním, a tým jej prinavracaním jej podstate a pôvodcovi – Duchu. V tomto pochopení a prijatí, zmierení sa so svojím údelom som ten počiatočný nádych frázy, dúfam, trochu vydýchol či sfúkol, možno aj čo-to naznačil.
Ak nie, dvojica "sa – som" o tom rozpráva sama: "sa živím", hovorí akoby o mojej činnosti, ale v "sa" cítim skôr akúsi trpnosť (a je to ešte k tomu zá-meno); "som" je sloveso (to ani iné ako aktívne byť nemôže) a vyjadruje moje bytie – to, čo by malo byť vrcholom mojej aktivity. Otázkou ostáva – ako? Akým spôsobom (cítiš? – znova to odkazujúce "len" na materiálno). Pritom je na tom krásne to, že bytie mi bolo dané, bol som stvorený, "nevybral som si seba" ja, nerozhodol som o sebe. Rozhodujem sa až teraz. A jediným rozumným zmyslom, na ktorý som ako človek rozumný prišiel, je dávať, tvoriť ďalej...

JM: Nové informačné technológie nás stále viac ovplyvňujú a menia náš spôsob života. Čo tým získavame a čo strácame? Nestaneme sa napokon obeťou vlastných vynálezov?

P. Chorvát: Možno si videl kultový film Matrixpredstavil jeden zo scenárov, ako dopadlo ľudstvo; až tak, že "nás pestujú", napr. ako kukuricu, či repku olejnú. Neviem, či sa staneme (alebo už sme) obeťou, no udivuje ma, napríklad, ako si myslíme, že sme si podmanili prírodu (poručíme větru, dešti...) – pritom ju len drancujeme; alebo že sme ovládli techniku, ktorá nám slúži. Opak je pravdou – otročíme jej. Čím ďalej, tým sofistikovanejším spôsobom – už svoje väzenie ani nevnímame, ba pokladáme za priestor (spaceplace...) našej slobody. Ešte udivujúcejšie je, že o tom všetci vieme, no je nám to úplne jedno. Pohodlie nado všetko. Čo už... Isteže nás novosti ovplyvňujú a menia náš spôsob života – do tej miery, do akej sme ochotní to akceptovať (nebyť pozadu, byť "in", alebo až vpredu, prvý...). Zasa iný uhol pohľadu – vieme povedať, aký zásadný a podstatný rozdiel je medzi tým, čo tvoríme, a tým čo je stvorené? Ak nás otázka netrápi, mala by aspoň odpoveď. Moja je – sme tvorcami mŕtvych vecí... Optimistické zakončenie – naučíme sa to lepšie.

JM: Ďakujem za ochotu odpovedať na moje otázky.

8 komentárov:

  1. Len tak uvažujem, ak sme tvorcami mŕtvych vecí, tak sme aj my mŕtvi. Zdanlivá nelogičnosť môže byť dôkazom, že opak je pravdou. Sme živí a tvoríme živé veci, ak považujeme za živé veci, ktoré majú svoju vnútornú logiku a účel. Tak, či onak, je to v oblasti abstrakcie.

    S pohodlím je to tak, že sme ako šelmy mačkovité, tiež sa vypnú k vrcholnému výkonu len vtedy keď je to nutné a s prírodou sme v globálnom súlade, sme jej súčasťou, stvorila nás (...) a súdi nás. Nie my ju.

    (inšpirované zaujímavým rozhovorom)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. A keď pokračujeme v abstrakcii ďalej, odhliadnuc aj od logiky a účelu (ako premennými), potom zostane len objektívnosť, a tou - vzhľadom na rozum, ktorý máme a čas, ktorý nemáme - asi nedisponujeme. Naše možnosti sú tak naším obmedzením. S tým sa dá žiť, ale nie považovať to za normu, či až hodnotu.

    Súhlasím aj s tými šelmami, len s upresnením - ľudské. V tom je tá podobnosť iná - môžeme reflektovať svoje konanie a postupovať aspoň podľa (vždy) súčasného stavu našich vedomostí. Nerobíme však ani to - chcel som poukázať na túto skutočnosť, nie súdiť.

    Vďaka za podnetný komentár.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Vyjadrenie, že ľudia sú tvorcami mŕtvych vecí, chápem ako obrazné (a možno o to presnejšie), znamenajúce, že človek je tvorca, nie však stvoriteľ, nedokáže tvoriť z ničoho, v podstate vždy len pretvára, premieňa, skúma...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. JM to zhrnul celkom racionálne, sme naozaj iba tvorcovia pretvárajúci to čo máme k dispozícii, nie stvoritelia. O Stvoriteľovi neviem nič z vlastnej skúsenosti, stretávame sa iba s jeho produktami, ktoré skúmame a domýšľame v rámci našich obmedzení, ale nemáme šancu dosiahnuť vesmírnu objektivitu...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Myslím, že naozaj nie je v našich silách (schopnostiach ani možnostiach) dosiahnuť vesmírnu objektivitu, čiže úplné poznanie (aj keď nás to stále láka: nájsť akýsi univerzálny kľúč či kód na otvorenie všetkého); ale vieme dosť na to, aby sme mohli rozpoznať, čo je dobré a čo zlé, čo nás dvíha a čo nás ničí...

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Anonymný5.6.10

    Ľudia podávajú výkon (premýšľajú) aj vtedy, keď nemusia, napr. v tejto diskusii:-)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Samé protichodné myšlienky, ale asi je to tak dobre, lebo ak nie je problém, nič sa nerieši. Pridám ešte jednu kontra na vrub príspevku JM, ktorý naznačuje, že Stvoriteľ vie tvoriť aj z ničoho, ale z Biblie vieme, že Adama stvoril z hliny a potom mu dal dušu a život. Na Evu potreboval rebro z Adama... teda nie sme z ničoho stvorení... Iba dušu a zmysel nám dal On do tela...

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Jedna stará, dobrá, výstižne nádherná anekdota.
    Traja svetoví supervedci prídu k Bohu, hovoriac:
    - Vieš, Pane Bože, ty si tu úplne zbytočný... stvoriť človeka z hliny vieme už aj my.
    Zamyslel sa Boh a povedal:
    - Tak dobre... ale predsa, môžete mi to predviesť?
    Supervedci vezmú hlinu a začnú miesiť...
    - No moment, moment! - zastaví ich Boh. - Použite svoju hlinu...

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.