3. mája 2012

Minulosť a budúcnosť

Fascinuje ma všetko, čo súvisí s rekonštrukciou minulosti (archívne materiály, staré knihy a texty, artefakty všetkého druhu, archeológia, reštaurátorstvo, rôzne modely a simulácie zamerané na skúmanie minulosti, dešifrovanie znakov, symbolov, odkazov...). Je to zaujímavá úloha i veľká intelektuálna výzva: čo možno najvernejšie zrekonštruovať dávne deje, respektíve obnoviť čosi zo starodávneho sveta, pozrieť sa na spôsob života i myslenia ľudí istej doby; nie v zmysle staromilstva, ale v záujme štúdia a hľadania súvislostí.

Je za tým zvedavosť, hravosť, túžba objavovať (staro-)nové, ale najmä snaha pochopiť cez poznanie minulosti prítomnosť a pripraviť sa tak lepšie na budúcnosť. Veď iba ten, kto pozná svoje korene, vie, kam môže rásť.

Žiť by sme mali pre budúcnosť, ale poznanie môžeme čerpať iba z minulosti. Chtiac-nechtiac staviame na tom, čo pripravili naši predkovia. Napokon, aj rúcať sa dá iba to, čo už bolo postavené.

Úryvok zo zbierky úvah Stopy v priestore.

3 komentáre:

  1. Súhlasiť s jednoznačnou vetou, že "Žiť by sme mali pre budúcnosť,ale poznanie môžeme čerpať iba z minulosti" sa dá len v situácii, ak myslíme iba v globále, ak myslíme na Národ a jeho perspektívu. Súhlasím teda v kontexe napísaného.
    (Súkromne, mysliac na seba) v závislosti od výšky veku si myslím, že žiť sa dá jedine pre prítomnosť.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mia, ďakujem za reakciu. Myslím, že rozumiem... ale tu asi záleží na uhle pohľadu a tiež na tom, ako chápeme, resp. ako si vymedzíme prítomnosť. Áno, len v prítomnosti môžeme reálne konať. Lenže prítomnosť je zároveň takmer neuchopiteľná, každým okamihom sa stráca v minulosti, preto si myslím, že v rovine vedomého formovania svojej životnej cesty musíme uvažovať nie s prítomnosťou, ale s budúcnosťou (a nezáleží na tom, či tu budeme rok alebo ešte sto rokov; to napokon nevie nikto, ani ten najmladší a najzdravší si nemôže byť istý dĺžkou svojho života).

      Odstrániť
    2. Pekný odpoveď. Napriek tomu si myslím, že človek sa v istom časovom úseku svojho života (väčšinou je to vnímateľné finále) dostane do stavu, že mu nie je budúcnosť ľahostajná, ale zároveň stratí motiváciu pripravovať si konaním v prítomnosti akúsi budúcnosť a začne žiť systémom ,,čo deň dá". Budúcnosťou tým nemyslím časový horizont trebárs jedného roka.
      A týmto systémom ,,carpe diem" si vlastne tvorí svoje spomienky, do ktorých sa vracia najmä v tom vyššom veku... :)
      Je faktom, že ponor do dobrých a šťastných spomienok často pomáha preklenúť nepriaznivé obdobie. Časom to zažije každý... :)

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.