24. júna 2012

Prípad Krista

(Úvaha Vlada Gregora)

Iste, niektorým ľuďom, zvlášť ateisticky ladeným, môže ísť na nervy moje vyzdvihovanie Krista a moja absolútna istota o Božej existencii, lebo, ako tvrdia, dajú sa nájsť rukolapné a takmer (ale len takmer!) nepochybné argumenty proti. Ide však hlavne o to, že kto protestuje proti Bohu a proti tomu, že dianie okolo nás má zmysel, prekračuje nesmierne, ba až hriešne, svoje kapacity a schopnosti. Pretože zákony vesmíru, zákony matematiky, ba dokonca zákony o vzťahoch medzi ľuďmi sú nepochybne tu a popierať to by bol nielen nihilizmus, ale doslova šialenstvo.

Takisto originalita, výnimočnosť a neustála modernosť a sviežosť Krista nedá mnohým spávať a tešia sa z každého argumentu proti. Čo už vraj môže byť na Kristovi originálne oproti napríklad židovstvu, z ktorého tradícií vyrástol a ktoré chcel od základov reformovať, čo sa mu evidentne nepodarilo? Roky sledujem nielen ja sám, ale pýtam sa aj mŕtvych prameňov a živých pamätníkov, ako sa tie verchušky, či už socialistické alebo kapitalistické, topia vo vlastnej špine a kariérnych kompromisoch.
Prípad Krista, ktorý ukázal cestu z tohto bahna tým, že skutočne "prijal prirodzenosť sluhu" a rezignoval z možnej a hádam aj veľkolepej kariéry, je tak ťažko pochopiteľný a pohoršujúci, že je stále zdrojom vášnivých útokov, ale aj ešte vášnivejšieho obdivu a nasledovania, hoci niekedy trochu naivného a zjednodušujúceho. Ak je ale úprimné a pokorné, s uznaním svojich hriešnych sklonov a slabostí, Boh nám práve cez tohto podceňovaného a posmievaného Krista otvorí studnicu a prameň svojej veľkosti a nevyhnutnosti.
Je to veľký problém vysvetľovať ateistom, že "v ňom žijeme, hýbeme sa a sme", lebo ten pocit Božej prítomnosti a vďaky za ňu je niečo absolútne reálne, ale veľmi ťažko vyjadriteľné a prenosné na iných. Človek musí veľakrát tvrdo a nebezpečne naraziť, aby sa k tým podstatným informáciám a či dokonca nepochybným zážitkom dostal a prepracoval. To dostanie je častejšie a plnšie a Božia milosť plynúca často z evidentných náhod občas prekračuje akékoľvek naše snahy, exercície a sebadisciplíny. Asi dôležitejšie než úsilie je pokorný postoj a snaha o chápanie nielen svojich zlých sklonov a slabostí, ale aj chýb a potknutí tých druhých. Akékoľvek vydeľovanie sa a považovanie samých seba, alebo "svojich" za lepších, je neprekonateľnou bariérou na ceste za nasledovaním Krista a na reálny a plný pohľad na Božiu prítomnosť v nás, v našich blížnych a v dejinách, nakoľko ich dokážeme vnímať a sledovať.
Život je zložitejší, než si dokážeme predstaviť, a vtesnávať ho do definícií, dogiem a dokonale pevných pravidiel sa nielenže nedá, ale je to aj hriešne. Zodpovednosť a dobrota každého sa prejavuje tu a teraz, hic et nunc, a z tohto pravidla neexistujú výhovorky. Vyjadril sa nedávno istý predstaviteľ, možno aj úprimný, kriticky o postoji prezidenta Tisa v závere vojny. Nebudem tu rozoberať chyby tohto súčasného predstaviteľa, chcem sa postaviť na obranu kňaza a poctivého človeka. Každý, nielen tento posudzovateľ a predstaviteľ by si mal dávať pozor na svoj ľahkomyseľný jazyk a ako kresťan si pamätať, že sa bude z každého svojho slova zodpovedať. Každý máme totiž svoju, celkom vlastnú a originálnu zodpovednosť.
Ja ako "vrták", večný disident a permanentný bojovník za pravdu mám svoje možnosti a zodpovednosť, ale musím brať do úvahy, že ten štátnik ju má takisto a nielen za seba a za skupinu "svojich siedmich statočných". Je ľahko nedisciplinovanému človeku, fantastovi a hochštaplerovi nájsť skupinku radikálne ladených a až bolestne naivných ľudí, zvlášť na dobráckom Slovensku, a bez hanby vystaviť týchto ľudí rizikám a nebezpečenstvám za svoje vybájené a imaginárne ciele.
Ak ja chcem ale robiť dobrú robotu, ktorá pretrvá a na ktorú sa bude dlho spomínať, musím to robiť tu a teraz a s ohľadom nie na seba a "svojich", ale na čo najviac ľudí okolo seba, zvlášť tých najbiednejších a najnevinnejších. Toto je Kristov odkaz a v tomto je ten jeho, naozaj Boží realizmus. Hanbite sa tí, ktorí ho jazykom vyznávate, ale vlastnými skutkami a manipuláciami tých neinformovanejších a bezbrannejších ho popierate!

Autorom príspevku je filozof, knihovník a publicista Vlado Gregor.

2 komentáre:

  1. V hornej casti pisete o zakonoch, ale nie vzdy su jednoznacne a nie vzdy maju svoju logiku (aj tie matematicke a prirodne). Pisete pekne a chapem vas, aj ja som istu dobu veril. Ale mam stale problemy, s niektorymi otazkami, ktore mi zatial nikto nevysvetlil. Mozno skusite vy. Napriklad:
    http://ziarovka.blogspot.sk/2012/06/piate-prikazanie-nezabijes.html

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. 1. Pokiaľ poznám autora príspevku, nevyhýba sa diskusii, v zásade je ochotný debatovať s kýmkoľvek, ale odmieta reagovať na anonymné komentáre... Ako vraví, on sa pod svoje názory podpisoval aj v období normalizácie.
      2. K samotnému komentáru: Ak vnímame nie literu, ale ducha zákona ohlasovaného Ježišom, niet v ňom žiadnych rozporov. Ľudská logika býva niekedy pomýlená, preto treba byť kritický aj voči kritike a vedieť spochybniť aj pochybnosti...

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.