25. septembra 2012

Naše sny a realita

Vlado Gregor
(Úvaha Vlada Gregora)

Iste každý človek má nejaký sen, nejakú túžbu. Niekto túži vyniknúť množstvom majetku, niekto športovým výkonom, niekto počtom detí a je pár svätcov, ktorí to chcú toleranciou, odpúšťaním, zriekaním sa všetkých horeuvedených vecí, skrátka popretím všetkého úspechu a prospechu. Aj títo sa však veľmi nenápadne a aj pre seba samých nebadane môžu prepracovať k fanatizmu a presnému opaku svojich pôvodných túžob, ideálov a cieľov. Naopak, ak sa horeuvedeným prospechárom podarí ich ciele aspoň čiastočne naplniť, stávajú sa občas dobroprajnými, tolerantnými a štedrými.

Tie sny sa nevyhnutne navzájom zrážajú, a to pôvodne a základne na úrovni jednotlivcov, ale samozrejme sa to potom prejavuje v rodinách, národoch, štátoch a v neposlednom rade vo vierovyznaniach a náboženstvách. Každý chce byť štýlový, originálny, mať v niečom navrch a podľa možnosti takmer vo všetkom. Ťažko sa to uplatňuje na úrovni indivídua, zato v rámci hocijakej skupiny je to únosnejšie a navzájom ospravedlniteľné. Otázka je len odkiaľ pokiaľ a kde musí tá tolerancia a dobroprajnosť voči takto vznikajúcim extrémom končiť.
Kristus správne hovorí, že aj zlo, aj dobro vzniká v srdci jednotlivých ľudí a tie skupinové využitia a či zneužitia týchto sklonov sú väčšinou len maskovania za účelom manipulácie a obetí z radov nielen druhých, ale občas aj svojich. Paradox je, že extrémne ideológie a skupiny často dosahujú pravý opak toho, čo chcú. Priveľa dobra a príliš mnoho zla pre priveľa alebo primálo ľudí po čase škodia rovnako, líšia sa len veľkosťou hanby a dĺžkou trápenia.
Slovensko má to šťastie, že žije medzi Východom a Západom a môže lepšie porovnávať. Zhruba povedané, Západ hlása slobodu a individualitu, Východ disciplínu a všeobecné záruky. Ak sa však ide do extrému, reakciou na Západe bol vznik nacizmu s maximálnym potlačením slobody a individuality a na Východe snaha o príliš všeobecné a masové dobro viedla k tomu, že sa nakoniec staral každý sám o seba. Potvrdzuje to ruský termín "naplevateľstvo", čo značí napľuť na všetkých a na všetko, keď s tým aj tak nemôžeme nič urobiť. V našej Cirkvi je teraz rok cyrilo-metodskej tradície, dúfam, že nepôjde o prázdne slávenie, ale aj o reálne a vzájomné zvýšenie    úcty k dvom smerovaniam Kristovho odkazu, ktoré sa stretávajú práve na našom území.
Každý človek teda túži po nejakej výnimočnosti, sebauplatnení a snaží sa tieto svoje, či len ciele, alebo už aj výsledky, potvrdzovať a uplatňovať. To platí aj pre skupiny, náboženstvá, idey a smerovania. Vznikajú rôzne tradície, ctia sa rôzne udalosti, skutky a príbehy. Všetko toto môže byť pravdivé aj nepravdivé, ba ešte by som to zjednodušil, že všetko toto môže aj nemusí byť. Iste, pomôže niekedy ľudí ohurovať, útočiť na city a fantáziu prostredníctvom mimoriadnych javov. Ľudia vždy hľadali aj budú hľadať zvláštne znamenia, ale ak ich chceme trvalo a pevne zakotviť pri správnej viere a spôsobe života, musíme argumentovať aj racionálne. Fides et ratio, viera aj rozum sú dva piliere a žiaden most medzi ľuďmi neustojí len na jednom z nich.
Každé náboženstvo sa, či už dokonalejším alebo menej dokonalým spôsobom, snaží tlmiť pudové a živočíšne sklony, ktoré škodia nám aj ostatným. Tak sa mi ale zdá, že len kresťanstvo propaguje ideu vývoja prostredníctvom Ducha svätého. Je pozoruhodné, koľko Kristových nasledovníkov dokáže tvrdiť úplný opak. Milí extrémisti, snažte sa teda skúmať svoje srdcia a nezaujato pozorovať svoje dobré i zlé sklony. Hlavne si však uvedomte, že keby boli všetci rovnakí, nemali by ste čo hlásať a zlepšovať, bolo by to všetko o ničom.
Načrtol som v tejto krátkej úvahe všeličo o tom reálne nedosiahnuteľnom, o čom ľudia radi snívajú. Bez týchto snov a túžob by asi svet nebol ľudský. Je však mimoriadne ťažké si ich regulovať, tolerovať a odpúšťať.
::
Autorom príspevku je Vlado Gregor. V PriestorNete nájdete viacero jeho úvahových textov.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.