3. decembra 2012

Posledná hodina sveta?

Vlado Gregor
MOŽNOŽE ĽUDSTVU POSLEDNÁ HODINA TIKÁ,
AK NEPOCHOPÍ, ČO JE TO SYNERGETIKA

Je to na tomto svete nesmierne zaujímavé a úžasne plodné, ako je všetko komplementárne zariadené a vzájomne istené. Židovstvo, také aké je, sa vyvinulo v opozícii voči kresťanstvu a protestantizmus zase v opozícii voči katolicizmu, ale málokedy si uvedomujeme, že to platí aj naopak. Ani my by sme neboli takí, akí sme, keby neexistovali tí naši protivníci, opozičníci a niekedy aj nepriatelia. Je o tom celá veda a nazýva sa synergetika. Málokedy si uvedomujeme, nakoľko sú tie protiklady a rôzne odstupňované nepriateľstvá dôležité. Ktorýsi antický filozof už dávno povedal, že prosí Boha, aby ho ochránil pred priateľmi, pred nepriateľmi sa ochráni sám...

Tieto veci sú iste ťažko pochopiteľné a zdá sa mi, že práve to je tá príčina, prečo sa tak ťažko vchádza do Božieho kráľovstva, a preto sa tak často opakuje, že mnohé zrno vychádza nazmar a mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. Na druhej strane, keby boli všetci vyvolení, aký by to malo vlastne zmysel?

Spisovateľka Ayn Randová, ktorá zažila ubíjajúci boľševický kolektivizmus, napísala obrovskú knihu s názvom Atlas pokrčil plecami, kde na vyše tisíc stranách rozoberá, akí sú dôležití tí podnikaví šikovní, samostatní a praktickí, ako z nich žije celá spoločnosť a ako to bez nich nejde. Občas sa mi niektorí ľudia chvália, akí sú šikovní, ako si všetko urobia a ako by všetko fungovalo, keby boli všetci takí ako oni. Hovorím ale jednému z  nich: "Napadlo ti niekedy, o koľko viac by potom bolo nezamestnaných a nakoľko by si sa ty sám stal nepotrebným?"

Ľudský tvor je zložitý a aj ľudská spoločnosť je zložitá a okrem šikovných a praktických sú tu aj ľudia, ktorí dokážu druhých zmierovať a zabávať, alebo zasa na druhej strane vďačne konzumovať to, čo tí schopnejší producenti nastvárajú. Je možné, že aj u Luthera v tom jeho filozofovaní o vzťahu hriechu a milosti ide o niečo podobné, len škoda, že to hlbšie nerozobral a aktuálnejšie neaplikoval.

Pripomíname si v tomto období aj jubileum Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý je pre mnohých pohoršením a asi aj príčinou početného odchodu z lona katolíckej matky Cirkvi. Ale o čom sú potom slová, aby sme sa nebáli, nech je naše stádočko akokoľvek malé? Dokonca je vo svätých Písmach opakovaný prísľub, že napriek tomu, že sme slabí a nevyhnutne prenasledovaní, tak náš Pán nám to jeho kráľovstvo venuje a že vojdeme do mnohých jeho príbytkov.

Pokušenie veľkej moci a veľkého počtu je takmer neprekonateľné a je to jed, ktorý rozožiera všetky požehnané a takmer dokonalé organizácie a inštitúty. Vidíme to na tzv. žobravých reholiach, ktoré paradoxne svojím príkladným a prísnym spôsobom života prišli úžasne rýchlo k veľkým majetkom. Prichádzajú potom ešte prísnejší nasledovníci svojich zakladateľov, alebo vznikajú zakladatelia noví a situácia sa opakuje.

Ľudstvo je skrátka nepoučiteľné, a preto je svet zaujímavý a stále nový. Len keby to vedeli ľudia vzájomne chápať a účinne si tolerovať a nie sa vyzabíjať, alebo aspoň tých druhých čo najúčinnejšie opľuť a dehonestovať! Príliš liberálni a príliš konzervatívni si kvetnato nadávajú a tí normálni, ktorí majú celkom iné starosti, len trpko a nechápavo krútia hlavou a opakovane vzdychajú: "Pane, zmiluj sa..."

Najťažší a najnepochopiteľnejší príkaz Krista je o tom, že treba milovať svojich nepriateľov. Ak sa ale nad tým lepšie zamyslíme, roztriedime si tých nepriateľov a neustále sa pýtame, čo by sme robili na ich mieste, naše čelo a občas aj situácia sa nakoniec vyjasnia. A keď sa aj nevyjasnia, niekedy práve ten očividný kontrast všetko vyrieši.

Je to záhadná veta, že treba, aby prichádzali aj pohoršenia a že sme napriek našej pevnej viere uvádzaní do pokušení, ale uvedomme si, nakoľko by všetko stratilo hlavu a pätu, keby to tak nebolo. Ľutujme a oplakávajme svoje hriechy, odpúšťajme aj cudzie previnenia a snažme sa ich naprávať, ale hlavne v tomto roku viery nepochybujme o tej toľkokrát osvedčenej Božej milosti.

::
Autorom príspevku je filozof a publicista Vlado Gregor.
Súvisiace články:

2 komentáre:

  1. Vynikajúca úvaha.
    ,,Ľudstvo je skrátka nepoučiteľné, a preto je svet zaujímavý a stále nový. Len keby sa vedeli ľudia vzájomne chápať a účinne sa tolerovať a nie sa vyzabíjať, alebo aspoň tých druhých čo najúčinnejšie opľuť a dehonestovať!"
    Dobre je to na svete zariadené, že človek nikdy nebude dokonalý, lebo samotná dokonalosť je nudná, spôsobila by uniformitu a človek by začal stagnovať. Svet je postavený na protikladoch, nevyhnutných pre vnímanie, uvažovanie, hodnotenie a porovnávanie i poznanie seba samého. Podobnosť témy pekne vyjadril aj
    Karel kryl v texte piesne Děkuji http://www.lyricon.net/texty-pisni/karel-kryl/dekuji/dekuji

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Súhlas!
      Aj v mene autora článku ďakujem za podnetný komentár a zaujímavý odkaz.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.