12. februára 2013

Čítam, čítaš, čítame (4)


Anketa o knihách a čítaní

Odpovedá Ján Gallik – literárny vedec:

:: Ako vnímate problematiku literatúry a jej spoločenskej percepcie?

Keďže pôsobím ako pedagóg na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a momentálne mám možnosť porovnávať kvalitatívnu úroveň percepcie literatúry študentov učiteľských odborov (dokonca slovenského jazyka a literatúry, u ktorých sa záujem o knihy, samozrejme, predpokladá, hoci je realita často iná) a študentov jednoodborového kulturologického štúdia či editorstva a vydavateľskej praxe, musím každého, kto by očakával, že práve títo ľudia by mali mať vynikajúcu skúsenosť s beletriou ako takou, sklamať.

Až na pár výnimiek, prevláda stav akéhosi nezaujatia, klasické diela slovenskej, ale často i svetovej literatúry, im veľa nehovoria, radšej sa na skúšku z dejín literatúry nabifľujú autorov a ich diela, hoci sa ich celý semester v rámci prednášok a seminárov snažím motivovať v tom zmysle, že literatúru sa netreba učiť naspamäť, ale ju treba hlavne čítať a potom všetko, čo si prečítajú v rámci teórie a dejín literatúry, im bude dávať hlbší súvis. Žiaľ, nie vždy padajú moje slová na úrodnú pôdu, avšak verím, že sa to ešte zlepší.
Vždy panovala domnienka, že na univerzitu prichádzajú viac-menej hotoví ľudia, ktorí sa prišli už len vyprofilovať v intenciách nimi zvoleného odboru, ale realita je úplne iná. Pokiaľ sa pre čítania beletrie nezačne niečo robiť už od útleho detstva, mám na mysli najmä potrebu zo strany rodičov motivovať dieťa, aby čítalo, samozrejme, tým, že sami mu budú príkladom, a budú ho k tomu viesť aj na elementárnom stupni školského vzdelania, ak sa toto neudeje, nemožno potom očakávať, že nám deti na II. stupni ZŠ a stredných školách budú čítať slovenskú a svetovú literatúru. Samozrejme, vzbudiť motiváciu a záujem o čítanie beletrie má tiež učiteľ a učiteľka akéhokoľvek predmetu. Nemala by to byť len záležitosť učiteľov, ktorí vyučujú slovenský jazyk a literatúru.
Mám však, chvalabohu, aj dobré skúsenosti z oblasti percepcie literatúry a môžem konštatovať, že záujem o beletriu zo strany detí a mládeže ešte nevymizol. Tzv. fantasy literatúra (Harry Potter, Narnia, Pán Prsteňov, Hobit, Twilight sága; zo slovenských autorov spomeniem Erika  J. Grocha či Daniela Pastirčáka a jeho román Čintet alebo more na konci sveta) tým, že mala – hlavne čo sa týka americkej produkcie – obrovský komerčný filmový úspech, mladých priťahuje a mnohé deti a mladí dospievajúci ľudia čítajú niekoľko stostranové knihy. Je to však len taká malá náplasť, s ktorou sa možno – najmä my učitelia – utešujeme, ale žiaľ, motivovať deti – facebookovskej, pokecovskej, farmárskej a neviem akej ešte žalostne upadnutej kultúrnej generácie – čítať slovenskú a svetovú klasiku sa dá dnes len veľmi ťažko.          

:: Čo pozoruhodné ste čítali, čítate, prípadne chcete čítať?

To najpozoruhodnejšie so slovenskej literatúry, čo som prednedávnom čítal a veľmi rád sa k mnohým častiam danej knihy vraciam, je súborné dielo Jozefa Tótha (Próza) vydané v roku 2010, ktorého editorom je Teodor Križka. Nejde o klasickú beletriu. Podľa mňa je to obrovské mysliteľské dielo, životná a umelecká filozofia kresťana (gréckokatolíka), ktoré by si zaslúžilo oveľa lepšiu pozornosť, než aká sa mu dodnes dostala.     

:: Ktoré knihy vás zaujali?

Okrem už spomenutej knihy, ma – nielen profesionálne – zaujímajú diela súčasnej skupiny katolíckych poetov/poetiek (Jozefa Tótha, Teodora Križku, Paliho Korbu, Michala Chudu, Jána Maršálka, Teofila Klasa, Kataríny Džunkovej či Evy Fordinálovej), ktorých tvorbu mám v pláne bližšie preskúmať v nadväznosti na tematicko-motivickú a poetologickú nadväznosť či spätosť s medzivojnovou slovenskou katolíckou modernou.     

:: Máte svojich obľúbených autorov?

Celé dielo Jozefa Cígera Hronského a raná novelistická tvorba Mila Urbana i jeho román Živý bič – to sú autori a diela, ktoré mám veľmi rád. Zo súčasných slovenských autorov, ktorí vnášajú krásne a hodnotné myšlienky do literatúry, mám rád knihy Erika J. Grocha či Daniela Pastirčáka a tiež už v predchádzajúcej otázke spomenutých autorov. Možno to po vymenovaní uvedených autorov a diel zo slovenskej literatúry bude znieť trocha – najmä čo sa týka tematiky – čudne, ale zo svetovej literatúry si rád prečítam Jacka Kerouaca a jeho dielo Na ceste či Kena Keseya Bol som dlho preč (sfilmované pod názvom Prelet nad kukučím hniezdom). Taktiež mám veľmi rád amerických spisovateľov ako je Ernest Hemingway, John Steinbeck, Joseph Heller, ale tiež Íra Oscara Wildeho či švajčiarskeho spisovateľa Hermana Hesseho. 
::
Po odpovediach Jána Gallika si môžete prečítať aj rozhovor s ním.
::
Predchádzajúca časť ankety: Čítam, čítaš, čítame (3).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.