12. marca 2013

Čítam, čítaš, čítame (9)

Anketa o knihách a čítaní

Odpovedá Robert Hakala – básnik, spisovateľ, pedagóg:

:: Ako vnímate problematiku literatúry a jej spoločenskej percepcie?
Nepatrím medzi tých, ktorí si myslia, že v súčasnosti je literatúra v našej spoločnosti niekde na okraji záujmu. Čítalo sa aj v minulosti, číta sa aj teraz a som si absolútne istý, že čítať budeme aj v ďalekej budúcnosti. Možno niekto bude namietať, že terajší mladí nemajú o literatúru záujem. Keď som chodil na strednú školu, bol som jediný z celej triedy, kto čítal básne. Nikto z okruhu mojich vtedajších kamarátov nebol zapísaný v mestskej knižnici a nepožičiaval si pravidelne knihy. Bol som bielou vranou? Nemyslím si to. Literatúra má také postavenie, aké si sama vytvorila. Nelámme palicu nad dnešnou mladou generáciou, aj medzi nimi sa nájde dosť takých, ktorí literatúre venujú viacej času, ako je obvyklé.

S čítaním som začal v útlom veku, pretože mám starších súrodencov, ktorí pravidelne tiež čítali, automaticky som ich knihy čítal aj ja. Vzťah k čítaniu formujú najmä rodičia, tí moji mi vždy pravidelne kupovali knihy a keď videli môj záujem o čítanie, podporovali ho. Knihy som nedostával iba na narodeniny, meniny, Vianoce, ale aj mimo týchto obligátnych príležitostí. Nehádžme vinu len na školy a najmä na učiteľov slovenského jazyka, že nevedú žiakov k systematickej práci s knihou. Základ je rodina – ak tam nepodporia snahu detí o knihy, škola nespraví takmer nič.

:: Čo pozoruhodné ste čítali, čítate, prípadne chcete prečítať? Ktoré knihy vás zaujali?
Čo som čítal? Všetko. Nie je to nič nadnesené, ale pravda. Obľúbené knihy a autorov som si nachádzal postupne, s pribúdaním rokov. Počas základnej školy som najradšej čítal rozprávky a povesti, nielen slovenské. Obdivoval som Nebojsu a všetkých tých jednoduchých hrdinov, ktorí zakaždým dokázali zdolať a prekabátiť silnejších. (Mimochodom, rozprávku si občas prečítam aj teraz.) Po nich nasledovali knihy od Julesa Verna, ktoré ma fascinovali niečím neznámym a uchvacujúcim. Prečítal som niekoľko desiatok jeho románov, všetky, ktoré sa mi podarilo nájsť v knižnici. Po ňom som objavil Troch pátračov, neskôr Tarzana, Foglarových kamarátov na život a na smrť, potom hrdinov z amerických prérií a dobyvateľov himalájskych vrcholov, severného a južného pólu.
Bolo to úžasné, všetko som si vedel realisticky predstaviť, či už tých uzimených polárnikov, alebo totálne vyčerpaných horolezcov. Obdivoval som ich preto, lebo som vedel, že nič také by som nedokázal. V siedmej triede som začal písať svoju prvú „knihu“, napísal som asi 70 strán, ktoré mám dodnes odložené a nad ktorých naivitou sa dnes usmievam. Ako deviatak som sa po prvý raz dostal do kontaktu so skutočnou poéziou. Na strednej škole som začal čítať cestopisné knihy, čítanie o vzdialených (a nedostupných) krajinách ma pohltilo. Začal som čítať životopisy slávnych ľudí, nielen z umeleckej profesie.
Vtedy som už začal systematicky vyhľadávať dobré knihy poviedok  svetových, ale aj našich autorov. Objavil som Jaroša, Slobodu, Johanidesa, Mitanu, Lenča, Vilikovského, Mňačka a množstvo iných. Úplnou náhodou som sa dostal k ruskej literatúre (najmä Dostojevskij, Gogoľ, neskôr všetci ostatní ruskí klasici). Po návšteve divadelného predstavenia na Novej scéne v Bratislave, som pocítil hlad po divadelných hrách. Lámal som si hlavu nad Shakespearom, zaujali ma bábkové hry od Feldeka, texty  rozhlasových hier, filmové a televízne scenáre, ktoré som zháňal po antikvariátoch a samozrejme – básnické zbierky, ktoré ma tak očarili, že sa stali mojou novou prioritou.
V tomto období som sa začal pravidelne venovať písaniu poézie, čo vypĺňalo všetok môj voľný čas. A aby som nezabudol, po tragickej udalosti v rodine som začal rozmýšľať aj nad „životom a smrťou“, po prvý raz som začal listovať v Svätom písme a v náboženskej literatúre. Síce len tak okrajovo, ale tušil som, že práve táto časť môjho čítania ma neskôr  totálne ovplyvní. Na vysokej škole som začal vyhľadávať všetky básnické zbierky, ktoré vyšli u nás zhruba od konca 50. rokov. Bola to príjemná práca, mal som už známe predavačky v antikvariátoch (Nitra, Bratislava), ktoré mi zbierky odkladali. Kým dovtedy som si knihy hlavne vypožičiaval, teraz som ich začal kupovať. Všetky moje štipendiá a vreckové som vynaložil na kúpu kníh.
Doba na vysokej škole bola úžasná. Už som pochopil, ktoré knihy sú len frázami a ktoré naozajstnou literatúrou. Zbierky od r. 1960 do roku približne 1970, sú tou najlepšou poéziou, ktorá na Slovensku vyšla. Mám ich všetky. Prečítal som takmer všetky zbierky poézie, ktoré vyšli u nás zhruba do začiatku 90. rokov, potom som to už nestačil sledovať. Nemôžem teda ani napísať, ktoré sa mi najviac páčili, lebo ich bolo veľké množstvo. V tomto veku som už bol oboznámený s Franzom Kafkom, Tatarkom, s celým Dostojevského dielom, s knihami Solženicyna, Pasternaka, Bulgakova, Achmatovovej, Vysockého, s textami beatnickej generácie, s Remarquom, Hemingwayom, Vonnegutom, Saroyanom, Hellerom, Bukowským, Steinbeckom, Kerouacom, Exupérym... s knihami magického realizmu, dadaizmom, absurdnou drámou, exilovou literatúrou, objavil som českú literárnu scénu (Hrabě, Kainar, Seifert, Suchý, Čejka, Žáček, Kundera, Skácel, Hrabal a i.),  poľských a iných európskych a svetových autorov...
Oddal som sa čítaniu a prinášalo mi to radosť a nádheru! V súčasnosti si už vyberám autorov, ale najmä – vraciam sa k tým starým, mojim obľúbencom. Pretože som dlhé roky pracoval v poľnohospodárskom výskume, musel som prečítať množstvo odborných kníh, ktoré taktiež odkrojili z môjho času. Posledné roky čítam najmä vedeckú, ale aj náučnú psychologickú  literatúru a kresťanskú filozofiu, neustále sa mordujem s Novým zákonom, so životopismi svätých, čítam regule rádov a navzájom ich porovnávam...

:: Máte svojich obľúbených autorov?
Z toho množstva kníh, ktoré som prečítal, nie je možné vybrať obľúbených autorov. Len z básnikov je ich veľké množstvo, či už z našich, alebo zo svetových. Podobne je to aj v próze. Ani si neviem predstaviť, koho by som mal vybrať. Ale tu musím napísať jedno meno: Dostojevskij. Ten ma neustále fascinuje. Prečítal som od neho všetko, čo u nás vyšlo. Mám mnoho raritných vydaní jeho listov, úvah, myšlienok, ktoré vyšli začiatkom 20. storočia. Je to neuveriteľné inšpirujúce čítanie. On je génius, naozajstný génius, ktorému len vyrovnať sa je nemožné. Každú jeho knihu som prečítal niekoľkokrát a vždy ma niečím novým nadchne. A samozrejme, keďže sa moja pozornosť sústreďuje na kresťanskú literatúru, moji obľúbení autori sú práve z tohto prostredia ( sv. Augustín, T. Akvinský, V. Messori, E. Vella, J. Ratzinger, G. Papini, A. Grün, A. Hlinka, J. Korec...

::
Autorom odpovedí je Robert Hakala – hakala.sk
::
Predchádzajúca časť ankety: Čítam, čítaš, čítame (8).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.