27. júna 2013

Kresťanstvo a elitárstvo

Vlado Gregor
(Úvaha Vlada Gregora)

Je podstatnou otázkou pre náš praktický a denný, ale aj pre perspektívny a teoretický životný program, aby sme si vyjasnili, aké vzdelanie je pre nás dôležité a čo máme študovať a do akej miery, aby sme sami seba nepripravili o ten povestný zdravý sedliacky rozum.
Ako mnohí zbadali a poniektorí mi to aj vyčítajú, neriešim vo svojich úvahách fenomenologické problémy typu: čo je to vlastne katolíctvo a čo treba chápať pod pojmom Kristus. Ide mi o to, či treba vôbec veriť v Boha a či treba nasledovať Ježišov príklad, alebo netreba. Pretože, ak sa na nejakom fóre prestáva veriť v Boha, asi by sa nemalo nazývať teologické.

Stáva sa, že nejaká „superkresťanská“ alebo „supervzdelanecká“ skupina sa rozpadne na dve časti, ktoré sa medzi sebou prestanú aj rozprávať. Tieto časti sa potom ďalej hádajú a delia až donekonečna. To asi nie je to ovocie, podľa ktorého by nás mali poznať. Je to aj dlhoročná historická skúsenosť, že po nadšených revolucionároch, veľkých moralistoch a zásadových reformátoroch prichádza potopa, alebo aspoň veľká spúšť. Táto hádavosť je o to menej pochopiteľná aj preto, lebo je dosť logické, že keby mali všetci rovnaký názor, asi by ten svet nebol vôbec zaujímavý.
Pri týchto "držiteľoch rána" je typické aj neustále podliehanie pocitu výlučnosti a dôraz na výberovosť a tajnostkárstvo. Milí moji extraordinárni, pracujem medzi ľuďmi, kde plat okolo 400 eur nie je žiadnou výnimkou a pri tom pulte si všeličo vypočujem. Nepohŕdajme týmito ľuďmi „zo 4. cenovej skupiny“, lebo často vedia o tom, ako to v živote chodí, podstatne viac ako my, aj keď sa omnoho ťažšie vyjadrujú.
Aj v tom spočíva umenie nasledovať Krista, aby sme dokázali vnímať týchto "ľudí z ulice", ako to dokázal náš učiteľ a majster. Pretože nikdy nevieme, či sa na tej nezaistenej promenáde neocitneme aj my a márne si budeme hľadať reálnych pomocníkov, ako si ich dokázal nájsť ten nepoctivý správca, bezpochyby bezcharakternejší od nás, ale milosrdnejší k tým, ktorí to viac potrebovali.
Taktiež by sme nemali podceňovať rozhovory vo dvojici a trojici, aj keď nie sú také impozantné a výsledkovplné ako veľké konferencie, ani také efektné ako do prasknutia nabité sály. Pretože ľudia sa otvárajú a zdôverujú s existenčnými problémami práve v malom a dôvernom priestore. Tie pokušenia Krista na púšti platia stále, len by sme ich vo svojom vnímaní a prežívaní mali sústavnejšie aktualizovať.
K tým našim evanjeliovým povinnostiam a správnemu štýlu patrí aj hlbšie chápanie pravidla, aby sme sa nestarali o zajtrajší deň, lebo každý deň má dosť svojich starostí. Sv. František Salezský sa raz vyjadril, že mierou Božieho riadenia v našom živote je dôvera, ktorú v toto riadenie máme. Môžem na svojom živote potvrdiť, že to naozaj tak je. História sa nedá umelo urýchľovať a nasilu tlačiť dopredu.
Je to azda strašná predstava a zaváňa to relativizmom, ale každý deň si musíme namáhavo uvedomovať, nakoľko je ťažké zariaďovať si život tak, aby sme priniesli čo najmenej škody sebe aj druhým a čo najviac radosti sebe aj druhým.
Treba sa iste snažiť o pevné a logické zákony a pravidlá, rozoberať aj teoretické problémy a riešiť všetky možné odchýlky, ale reagovať musíme tu a teraz, hic et nunc. A hlavne sa nesmieme izolovať, vylučovať sa z nehodnej spoločnosti a tvoriť si vlastné a nafúknuté sféry a do prasknutia plné balóny rôznych ušľachtilostí a dobrých úmyslov a výmyslov. Sú to domy postavené na piesku, ktoré určite raz padnú a ich pád bude o to väčší, o koľko príde neskôr a o koľko viac námahy sme do stavania tých apartmánov investovali.
Je to možno z mojej strany trpká reč pre tých, ktorí majú život sladší a zaistenejší od tej možno aj 99 percentnej plebejskej väčšiny, ale možno je to odo mňa aj trochu modernizované povzbudenie tým, ktorí sa namáhajú a sú preťažení. Psychologickejšie povedané, dostali sa do bezvýchodiskovej situácie, a ľudovo povedané, nevedia kam z konopí. Ak nebudeme túto devastovanú väčšinu vnímať, dostaneme sa do takých situácií aj my a ak sa k tej mase nedokážeme ani v budúcnosti znížiť, bude smerovať do katastrofy aj celý stále globálnejší a stále prepojenejší svet.
(Napísané 8. 6. 2013)

::
Autorom príspevku je Vlado Gregor.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.