18. júna 2013

Kto dobre rozlišuje, dobre učí

(Úvaha Vlada Gregora)
Ilustračná snímka:
Arpád Horváth
Načo sú dobré všakovaké hádky, keď je ten život taký krátky?

Neviem prečo, ale niektorí inak šikovní a vzdelaní ľudia sú neustálym zdrojom nepokoja. Dokonca mám pocit, že veľa ľudských bytostí podlieha dojmu, že keď sa nehádajú, neexistujú. Niekedy sa im hovorí "aktívni blbci" a oni skutočne mávajú mylné predstavy, že nemožné sa dá urobiť na počkanie a zázrak do piatich minút. Sám som sa možno niekedy podľa toho správal a preto to viem trochu lepšie rozlíšiť ako mnohí iní. Ako sa ironicky hovorí, predtým som bol netrpezlivý a namyslený, ale teraz už nemám nijakú chybu.

Mnohí ľudia, ktorí sa s nadšením a odvahou modlia "buď vôľa tvoja", ako keby sa snažili za každú cenu to presadenie Božej vôle urýchliť a nevnímajú, do akej pasce sa dostávajú. Máme sa neprotiviť zlu, odpúšťať krivditeľom a milovať aj nepriateľov. Mnohokrát sa to ale nedá a my sa musíme okamžite a aj kvôli iným brániť a sme nútení sa k niečomu vyjadriť, lebo keby sme nepovedali nič, bolo by to ešte horšie. Ale nikde nie je napísané, že si máme nepriateľov a zdroje konfliktov umelo pestovať a niekedy doslova vyrábať.
Vždy som bol nešikovný a lenivý a vždy som sa snažil zlepšovať len v tom, čo som ako-tak vedel a v čom som ako-tak vynikal. Ale vždy som sa riadil tým latinským „qui bene distinguit, bene docet“, teda: „kto dobre rozlišuje, dobre učí“; a niekedy tým iným aj hlavy mučí, ako je to v mojom prípade.
Všetci, možno podvedome, hľadáme nejaké vzory, múdrych, dokonalých a jednoznačne dobrých ľudí. Cez chápanie vlastných nedokonalostí a obmedzeností by sme si však mali uvedomiť, že v tomto ľudskom svete ani svätosť neexistuje bez kazov a nedostatkov. Ak to nechápeme a niekedy ani nechceme chápať, stávajú sa nám naše sväté vzory modlami a tiež zdrojom konfliktov. Samozrejme, modlou sa môžeme stať aj sami sebe... Na druhej strane, ak strieľame, musíme aj mieriť, lebo bez mierenia je to úplne nanič. Všetci niekam patríme a nemôžeme chcieť úplne dobre všetkým s výnimkou svojich vlastných...
Zamýšľam sa niekedy nad východnou spiritualitou, hlavne čínskou a indickou, a vychádza mi z toho, že tí neznabohovia sú niekedy realistickejší, pragmatickejší a konkrétnejší ako vyznávači jedného Boha, jedného jeho Posla a jedného Písma. Akoby nás práve ten monoteizmus a hľadanie Absolútna zvádzali k občas až nezdravému idealizmu. Pritom Kristus bol ako človek praktický a realistický. On je skutočne tou osou a podstatou, ktorá prišla v plnosti času; a možno bude záchranou všetkých monoteistických náboženstiev, teda kresťanstva aj židovstva a islamu, keď si to spoločne uvedomia.
Možno by úplne stačilo, keby sme pochopili cenu toho, čo nám Kristus hovorí a k čomu nás chce nasmerovať. Slepých uličiek a nezmyselných kľučkovaní si ľudstvo už vo svojej histórii užilo dosť a takisto nepokoja z unáhlených a nezmyselných rozhodnutí a z hľadania toho, čo neexistuje a ani logicky nemôže existovať.

Vlado Gregor
Bol som v predošlých úvahách možno až príliš konkrétny a v tejto som zase skĺzol do abstrakcií a azda ťažko pochopiteľných nejednoznačností. Ale aj to patrí k životu a možno sa mi s Božou pomocou časom podarí tieto naznačené nejasnosti vyjasniť a konkretizovať. Prosím čitateľov, aby sa za mňa modlili, tak ako sa aj ja modlím za nich. Dokonca aj naše trápne a nedokonalé uvažovanie sa prostredníctvom Božej milosti môže niekedy stať produktívnou a užitočnou modlitbou. Možno...
( Napísané 13. 5. 2013)

::
Autorom príspevku je publicista Vlado Gregor.

2 komentáre:

  1. Pekný článok. Akoby chcel povedať, že vo všetkom treba hľadať tú povestnú zlatú strednú cestu. Máme veriť, ale i pochybovať. Máme odpúšťať, ale i trestať. Máme sa snažiť o zlepšenie, ale vedieť svoje chyby aj akceptovať.

    Nepokoj v človeku nemusíme nevyhnutne chápať negatívne, lebo častokrát je zdrojom pokroku. Pokiaľ ho však nepohltí natoľko, že hádanie sa a oponovanie nebude založené na argumentoch, ale stane sa len vonkaším prejavom jeho osobnosti.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Súhlasím, záleží na vyváženosti. Život je niekedy na hrane, len vyváženosť nám umožní udržať sa...

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.