O pitnom režime

(Píše Pavel Duraj)

S rozvojom informačných technológií sme sa stali príjemcami neuveriteľného množstva rôznych informácií. Tie sa týkajú všetkých oblastí života. Mnoho z nich je o tom, čo a ako zmeniť v našom živote, aby sme žili zdravšie, lepšie, kvalitnejšie, plnohodnotnejšie... Také sú skoro všetky reklamy. Vravia: „Urob toto a toto a budeš sa mať lepšie!“ Obyčajne to odporúčajú na základe výskumu „nejakého“ tímu odborníkov „nejakého“ vedeckého ústavu.

V osemdesiatych rokoch minulého storočia detskí lekári mamičkám radili, aby svoje bábätká ukladali k spánku na bruško, aby sa náhodou dieťatko v spánku neudusilo. Poniektoré moderné mamičky to aj tak robili, tie konzervatívnejšie zostali pri tradičnom spôsobe a dávali spať svoje dieťatko na chrbát. Zdravý sedliacky rozum hovorí, že to bol nezmysel – veď touto polohou bol veľmi sťažený ten najzákladnejší vzťah, kontakt  medzi mamou a dieťaťom. Dieťa na mamu a na okolie v tejto polohe nevidí a neskoršie vylepšenie kočíkov okienkami z plastu situáciu veľmi nezlepšilo. O osem-desať rokov ste tieto deti rozpoznali na diaľku; všetky mali okuliare a pretiahnuté, z bokov sploštené hlavičky. Neskoršie informácie z nezávislých zdrojov tvrdia, že táto poloha batoliat pri spánku bola odporúčaná na základe výskumu istej lekárky, ktorá ním obhájila doktorát.

Tieto situácie sa opakujú pravidelne, niečo sa odporúča až nariaďuje, aby sa po rokoch, keď sa zistia nepriaznivé účinky odporúčaného, na to zabudlo. Takto, potichučky, sa vytratil napríklad fluór spomedzi základných prostriedkov na ošetrovanie zubov – a ten bol pre malé deti, samozrejme v modifikovanej forme, dokonca povinný.

V poslednej dobe hitom na „nebi zdravej výživy“ je pitný režim. Údajne na základe vedeckého výskumu lekári odporúčajú vypiť denne aspoň dva litre vody (čím viac, tým lepšie) v pravidelných intervaloch, aby sa čo najrýchlejšie z tela vyplavili škodlivé látky, vznikajúce ako produkty látkovej výmeny v tele. (Je to vraj dobré aj na krásu.) Znie to celkom presvedčivo, len akosi sa nespomína, či ten výskum prebiehal dostatočne dlhý čas.

Stačí si domyslieť, čo sa stane so signalizáciou nedostatku vody v tele – s pocitom smädu – ak ho budeme ignorovať a piť podľa predpisu, podľa vnúteného pitného režimu. Príkladom poctivého dodržiavania takéhoto pitného režimu sú mladé ženy a dievčatá, ktoré si každých päť minút dajú z plastovej fľaše hlt vody. Táto „móda“ ešte dlho netrvá, a preto nie sú známe ani jej dôsledky. Tie sa začnú naplno prejavovať možno o dvadsať rokov. Dá sa ale predpokladať, že dôjde k úplnému rozvráteniu vodného hospodárstva takto pijúceho človeka. Pocit smädu pitím vody podľa pitného režimu programovo „zahlušíme“ a ak sa teraz hovorí o tom, že starí ľudia majú tento pud potlačený, potom ho budú mať potlačený možno už štyridsiatnici.

Človek je „skonštruovaný“ tak, že mu stačí, aby sa napil len niekoľko razy denne, bez nejakého zdravotného rizika, samozrejme za normálnych podmienok. Pri ťažkej práci, napríklad v lete na poli, či pri vysokej peci vodu treba piť častejšie a vypije sa jej viac. Po dlhoročnom pití vody podľa módneho pitného režimu, čiže podľa hodín a nie podľa toho, čo pýta telo, zmľandravieme, nevydržíme dlhšie bez pitia tekutín a môže sa dokonca stať, že ochorieme. O tom, že takzvaný pitný režim je nezmyslom, svedčí aj fakt, že v spánku ho nemusíme dodržiavať. Bez problémov vydržíme osem hodín, čo v bdelom stave zodpovedá jednej a možno až trom hodinám bez pitia vody – podľa toho, čo robíme.    

Dodržiavaním tzv. pitného režimu prirodzený pocit smädu nahradíme umelo vypestovaným podmieneným reflexom pitia vody podľa predpisu so všetkými dôsledkami.

Výroba, balenie a predaj nápojov je obrovským biznisom – preto tá mohutná reklamná kampaň.  Potom pijeme nezdravé, presladené nápoje a vodu z plastových fliaš, hoci neraz ju máme aspoň takú dobrú z vodovodu – skoro zadarmo.   

Nedávajme si diktovať, čo máme piť a v akom množstve. Pime tak, ako si to žiada naše telo, pime v súlade s prirodzenými potrebami organizmu.

Na záver:  Celosvetovo sa zásoby pitnej vody zmenšujú. Oficiálna propaganda nás presviedča o tom, že čím viac vody vypijeme, tým je to lepšie. O čo tu ide? Odpovedať si musí každý sám a podľa toho konať.

::

Autorom príspevku je Pavel Duraj.