15. apríla 2014

O kúkoli a pšenici

Vlado Gregor
Pestujme si ambície a predvádzajme svaly, ale nemyslime si, že budeme dokonalí
(Úvaha Vlada Gregora)
Najzákladnejšou a prvotnou filozofickou otázkou je riešenie problému, prečo tu je niečo a nie nič. Väčšina ľudí vyznáva názor teistický, teda vidí za celou tou rozmanitosťou a krásou vesmíru živé, tvorivé a neúnavné vedomie. Tá zložitosť, prepojenosť a nepochopiteľná pochopiteľnosť sveta okolo nás fascinuje nielen veriacich, ale možno takmer rovnocenne aj ateistov a agnostikov.

Tí menej teistickí a snažiaci sa o výklad bez pomoci viery, hovoria o vzniku sveta z akejsi singularity. Pojem singularita vyjadruje niečo bezčasové, neuchopiteľné a nedefinovateľné, niečo, čo existuje samo osebe bez vzťahu k všetkému ostatnému. Aby niečo existovalo, musí to mať k niečomu vzťah, musí sa to dať s niečím porovnať a musia pritom logicky vznikať rôzne nedokonalosti, neurčitosti a paradoxy.
Toto tušenie vzniku existencie všetkého, pôvodnej jednoty a základnej príčiny, by mohlo byť mostom, na ktorom by sa stretli reli­giózni a ateistickí vykladači sveta a života. Pretože ak Boha prirovnáme k akejsi pôvodnej singularite a my sa považujeme za stvorených na Boží obraz, aj my ako jednotlivé osoby tvo­ríme do veľkej miery nepochopiteľné a neuchopiteľné singularity. Aj naša možnosť naozajstného života je založená na tom, že vytvárame vzťahy, delíme sa s inými a vydeľujeme sa od iných. Musíme sa snažiť robiť niečo pre seba, ale nemôžeme v tom byť absolútni, pretože bez služby iným sa vraciame do tej nedefinovateľnej a bezvzťahovej singularity a občas prepadáme beznádeji a zúfalstvu.
Všetci veľkí učitelia ľudstva, a najkonkrétnejším spôsobom Ježiš Kristus, nám pomáhajú prekonávať tendencie k sebectvu a izolácii. My kresťania veríme, že Ježiš je Boží Syn a v celkom konkrétnom zmysle aj rovnocenný Bohu, lebo podľa všetkého vlastným úsilím dokázal pochopiť zložitosť ľudskej existencie a riešiť jej paradoxy. Napriek všetkému zúfalstvu a apokalyptickým tendenciám jeho doby nám hlása radostnú zvesť a potešuje najviac tých, ktorí to najväčšmi potrebujú. O jeho jedinečnosti svedčí aj to, že sa nenašiel doteraz nasledovník hodný jeho mena, ktorý by ho dokázal prekonať v hĺbke jeho poznania a žitej lásky.
Naopak, počnúc jeho najbližšími nasledovníkmi, ľudia sa vracajú späť do pocitov vyvolenosti a predurčenosti a do čierno-bieleho videnia sveta, teda sa dostávajú, možno aj nevedomky, na tú zlú cestu, pred ktorou ich Ježiš za cenu veľkého trápenia a obety varoval ako pred fatálnou a nebezpečnou pre jednotlivcov i spoločenstvá.
Mnohí ľudia sa často s dobrým úmyslom snažia prevrátiť svet naruby, hore nohami, vysekať kúkoľ spomedzi pšenice. Len ako príklady, ktoré vyrástli z lona všeobecnej Cirkvi, spomeniem Jana Husa, Girolama Savonarolu a Róberta Bezáka. Ide o to, že svet sa aj za cenu veľkých bolestí, komplikácií, bolestí, ba aj tridsaťročných vojen na tie svoje nohy napokon vráti. Horšie ako nedocenenie a podcenenie človeka je jeho precenenie a snaha presadiť za každú cenu seba a svoje nekritizovateľné ambície.
Milí moji, buďme realisti. Môžeme slúžiť a robiť dobre niekoľkým ľuďom, ktorí od nás závisia a ktorých máme naozaj radi a vplývať na zopár ľudí, ktorým pomáhame vymaniť sa z ich singularity a zúfalstiev. Ak prekročíme tieto svoje možnosti a právomoci, pobláznime seba aj ľudí naokolo a stanú sa z nás nekritickí a fanatickí obdivovatelia a zbožňovatelia samých seba.
Nemôžem si odpustiť malý antifeminizmus, ale zvlášť pre ženy je typické, že ak niekto hovorí sebaisto a je svojím spôsobom sympatický, „zožerú ho aj s navijakom“, bez toho, aby sa aspoň pokúsili analyzovať nezmysly, ktoré rozpráva a ktoré povedú do slepej uličky a smutného konca.
Ľudia sa často navzájom obviňujú zo sebectva a prospechárstva a k takému správaniu majú sklon tak všetci jednotlivci, ako aj inštitúcie a organizácie. Ako hovorí záhorácke úslovie, „enem pro nás a pro naše dzeci“ si vyhradzujeme to najlepšie a najvýhodnejšie, pokiaľ je to možné a darí sa nám to. Ak toto nechápeme a chceme to nasilu meniť, za každú cenu chceme byť lepší a čistejší ako „plebs a háveď“ a vyžadujeme to, hoci aj špinavými metódami, od všetkých naokolo, dehonestujeme nielen samých seba, ale zneucťujeme a špiníme aj každú inštitúciu, v ktorej pôsobíme, hoci by bola tou najsvätejšou. Buďme teda kritickí voči iným a horším, ale hlavne sebakritickí a pokorní vo vzťahu k sebe a organizáciám, v ktorých účinkujeme. Platí to všeobecne, teda katolícky.
KYRIE ELEISON! PANE, ZMILUJ SA!
(Napísané 1. 4. 2014)
::
Autorom príspevku je Vlado Gregor.
::
Predchádzajúci článok autora v PriestorNete: Popolec 2014.

3 komentáre:

  1. Stvoril nás na svoj obraz... To si možno vysvetľovať aj tak, že je to obraz života. Aj Kristus prišiel na svet "ako človek", teda obraz Boha je vo všeobecnosti iný, je v podstate žitia. Alebo sa mýlim.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ak chápeme život ako atribút Boha, tak sme boli stvorení na život.

      Odstrániť
  2. „Aj tí, ktorí zo zvyku, zo slušnosti alebo rozumu uznávajú existenciu Boha, cítia menej a menej jeho prítomnosť. Boh teológov nezohreje srdcia; ak Boh nie je v nás, v hĺbke nášho ducha, ak nie je životom nášho života, duchom a priateľom našich diel a našich dní, je to to isté, ako keby bol vykázaný medzi steny svojich kostolov...“ (In: Giovanni Papini – Essaye o umení; Bratislava, Elán, 1943).

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.