2. septembra 2014

Dejiny dobra a zla v Božom projekte stvorenia (1)

Karol Dučák
Prečo existuje zlo vo svete? Ako sa zrodilo? Prečo je svet taký, aký je? Nemohol Boh stvoriť svet, v ktorom by bolo menej zla?

Prečo toľko zla?
Už od úsvitu ľudstva je človek konfrontovaný so zápasom síl dobra a zla vo svete. Tento zápas nadobúda neraz katastrofické formy a bytostne sa dotýka každého človeka. Rozsiahle vojnové požiare, vrátane strašných svetových vojen, pohromy, katastrofy... Človek nezriedka dochádza k presvedčeniu, že svet ovláda zlo, že dobra je veľmi málo v existencii ľudstva a naopak, zlo prevláda nad dobrom; ba nie sú zriedkavé ani názory, že celý svet je ovládaný zlom.

Takéto úvahy zvádzajú mnohých viac i menej vzdelaných ľudí k pochybnostiam o správnom fungovaní sveta. Mohol Boh ako nevýslovne milujúca bytosť dopustiť toľko zla vo svete, ktorý stvoril? Neraz dokonca počúvame úvahy približne takéhoto znenia: Ak by Boh naozaj existoval, nemohol by pripustiť toľko nešťastia v živote ľudí. Veď je Láska a nekonečne nás miluje. Ako môže dopustiť, aby bytosti, ktoré tak nesmierne miluje, prežívali toľko bolesti a krviprelievania v ľudskej spoločnosti?! Takéto a podobné úvahy nie sú zriedkavé a sú príznačné pre ľudskú skepsu vo vzťahu k Stvoriteľovi, ktorá už otrávila mnohé ľudské srdcia.
Ako to teda je? Prečo existuje zlo vo svete? Ako sa zrodilo? Prečo Boh dopustí paralelnú existenciu dobra a zla a ich neustály zápas? Nie je v tom protirečenie, že Boh nás na jednej strane nesmierne miluje, na druhej strane neraz dopustí večné zatratenie bytostí, ktoré stvoril na svoj obraz a zahrnul ich toľkou láskou? Je Boh milosrdný, alebo naopak krutý? Prečo je svet taký, aký je? Nemohol Boh stvoriť svet, v ktorom by bolo menej zla? Nemohlo to všetko byť úplne inakšie?
Na všetky tieto a podobné otázky má dať relatívne vyčerpávajúcu odpoveď tento traktát, ktorý sa tu čitateľovi predkladá. Predkladané dielo vychádza z nespochybniteľných dokumentov Katolíckej cirkvi, v prvom rade z Knihy kníh, Biblie. V tomto prípade konkrétne ide o Sväté písmo Starého i Nového zákona, vydané Spolkom svätého Vojtecha v Trnave v roku 2007. Okrem toho sa dielo opiera o Katechizmus Katolíckej cirkvi a iné fundamentálne dokumenty Katolíckej cirkvi, ako aj o vyjadrenia cirkevných otcov a spisovateľov a iné pramene. Popri tom však autor dokorán otvoril dvere aj dielam katolíckych mystičiek: Anny Kataríny Emmerichovej, Anny z Foligna, Brigity Švédskej, Faustyny Kowalskej a Márie Valtorty. Predovšetkým však dielu Ciudad de Dios (Božie mesto) vari najvýznamnejšej katolíckej mystičky všetkých čias, svätej Márie z Agredy, ktoré má mnohopočetné imprimatur od najvýznamnejších predstaviteľov Katolíckej cirkvi v minulosti i súčasnosti.
Je nesmierna škoda, že tieto poklady mystiky ešte stále nie sú v Katolíckej cirkvi docenené primeranou mierou. Tieto diela totiž nielenže nespochybňujú Bibliu, ale naopak, veľmi vhodným spôsobom dopĺňajú údaje, ktoré sa už nedali vtesnať do Svätého písma, tejto veľmi stručnej správy o stvorení sveta, dejinách vyvoleného národa a počiatkoch Katolíckej cirkvi. Boh nemohol zjaviť ľuďom všetky detaily stvorenia sveta a dejín spásy, pretože takéto kvantum faktov by nedokázala obsiahnuť ani celá rozsiahla knižnica. Preto bolo pre potreby ľudstva vybraté do textov Svätého písma len to najnevyhnutnejšie minimum faktov, bez ktorých by nebola možná naša spása. Ostatné fakty v Svätom Písme uvedené nie sú.
Keďže však Boh ako náš Stvoriteľ veľmi dobre poznal pochybovačnú, skeptickú, nedôverčivú ľudskú prirodzenosť, takú charakteristickú pre ľudské pokolenie, doplňoval počas stáročí databázu poznatkov Katolíckej cirkvi o nové a nové skutočnosti pomocou zjavení svätých mystičiek a mystikov, aby sa ľudia nemohli vyhovárať na nedostatok faktov o Božom diele stvorenia sveta a o dejinách spásy. Preto je veľa dôvodov čo najhorlivejšie propagovať tieto diela v katolíckom prostredí.
Predkladané dielo však bolo inšpirované aj publikáciami najvýznamnejších exorcistov vo svete, predovšetkým Eliasa Vellu, ako aj vedeckými výskumami zážitkov na prahu smrti. Celkovo ide o tisíce strán rôznych dokumentov, ako aj hodiny strávené pri sledovaní filmových dokumentov, pojednávajúcich o nadprirodzených zážitkoch ľudí, ktorí z vôle Boha mohli vstúpiť do neba, očistca či pekla, aby reportážnou formou podali svedectvá o fungovaní týchto Božích inštitúcií. Na základe štúdia všetkých relevantných dokumentov vytvoril autor vo veľmi stručnej podobe ucelený prehľad dejín zápasu dobra a zla od počiatku sveta dodnes, upozorniac predovšetkým na prapôvodné príčiny vpádu síl zla do ľudskej spoločnosti. Vráťme sa teda na počiatok časov.

Jediný večný Boh
Na počiatku bol Boh. Iba Boh. V skutočnosti Boh bol ešte pred počiatkom, pretože existuje večne. On jediný nemá počiatok a ani koniec. Nebol stvorený ani splodený a nemohol mať počiatok, pretože existuje večne. Večná minulosť, večná budúcnosť a medzi nimi súčasná existencia. Jeden jediný večný Boh, okrem ktorého niet iného. Poznáme ho pod rôznymi menami: El, Elohim, Eljon, Adonai, Jahve, Boh, Hospodin, Najvyšší, Všemohúci, Stvoriteľ, Pán, Kráľ, Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Večný, Tvorca, atď.
Na priamu otázku proroka Mojžiša, ktorý chcel poznať presné Božie meno, Boh odpovedal: „Ja som, ktorý som.“ Často sám seba nazýval aj Bohom Abraháma, Izáka a Jakuba, pretože si vybral v ľudskom rode vyvolený národ, ktorého praotcami boli Abrahám, Izák a Jakub. Ale aj keď Boh vystupuje pod rôznymi menami, vždy je to len jeden a ten istý Boh, Pán neba i zeme, ktorý z ničoho stvoril svet, anjelov i ľudí. Nekonečný vo svojej podstate, nevýslovne vznešený, jednojediný pravý Boh v troch osobách, ktoré sú si vo všetkom rovné. Trojica Otca, Syna a Svätého Ducha. Trojica kvôli trojakým činnostiam, navzájom sa poznávajúcim, vzájomne si rozumejúcim a navzájom sa milujúcim; jeden Boh kvôli zabezpečeniu dobra večnej jednoty.
Číslo 3 – najobdivuhodnejšie číslo vo vesmíre! Tri osoby jedného Boha, tri činnosti božských osôb – poznávanie, porozumenie, láska, tri základné čnosti – viera, nádej a láska. Trojicu tvorí nebo, očistec a peklo. Aj Svätú rodinu tvorili traja členovia. Traja králi od Východu sa prišli pokloniť malému Ježišovi, troch apoštolov si vzal so sebou Ježiš na vrch premenenia, troch apoštolov si vzal aj do záhrady Getsemani, keď sa pripravoval na smrť na kríži. Tri dni bola Panna Mária v nebi počas nanebovstúpenia Syna a zároveň bola aj na Zemi uprostred apoštolov. Jedna z úchvatných bilokácií Panny Márie počas jej pozemského života.
Ale aj v hmotnom svete je číslo 3 mimoriadne významné a frekventované. Tri základné častice – protón, elektrón a neutrón – tvoria molekulu, základnú stavebnú časticu celého vesmíru. Tri sú skupenstvá látok – plynné, kvapalné a pevné. V úchvatnej Božej numerológii však hrá významnú rolu aj číslo, skladajúce sa z dvoch trojok, teda číslo 33. Prvý človek Adam bol stvorený ako muž vo veku 33 rokov. Tridsaťtri rokov mal svätý Jozef, keď sa zasnúbil s Pannou Máriou. Ježiš bol ukrižovaný takisto v tomto veku. Sú aj iné významné čísla v Božej numerológii, napríklad 7, 12, alebo 40, ale prvé je číslo 3.
Číslo 3 existuje večne v troch božských osobách – Otcovi, Synovi a Svätom Duchu. Syn vzniká z Otca večným plodením, počatý plodnosťou Otcovho Ducha. Svätý Duch vychádza účinkom lásky z Otca i Syna. Všetky tri osoby sú rovnako večné a večne rovnaké. Je to jednota podstaty v Trojici. Tri osoby sú rozdielne, no zároveň tvoria nerozlučný celok. Nie je to zmes troch osôb, no božská podstata nie je ani rozdelená, aby vytvorila tri oddelené bytosti. Otec, Syn a Svätý Duch tvoria jedno a to isté božstvo a sú si rovní v sláve, vznešenosti, moci, dokonalosti, kráse, večnom trvaní, nekonečnosti, múdrosti, svätosti, a iných vlastnostiach. Navzájom sa milujú nezmerateľnou láskou. Trojicu charakterizuje jediná nerozdeliteľná a rovnorodá jednota ich vedomia, lásky a činnosti.
Hoci sú to tri nekonečne dokonalé osoby, vytvárajú jediného pravého, absolútne svätého, bezhranične spravodlivého, nekonečne mocného, nezmerateľného Boha bez počiatku a konca. Trojica dokonale spoznala sama seba v jedinom okamihu nekonečnej minulosti a nepotrebuje nijaké nové poznanie alebo zvláštne osvietenie, aby mohla o sebe zistiť niečo nové, pretože všetko bolo spoznané a nič nové nemožno objaviť. Otec vie to, čo vie aj Syn, a Syn a Svätý Duch poznajú myslenie Otca.
Boh nepotrebuje čas nato, aby skúmal a pochopil veci. Na rozdiel od človeka, ktorý musí svet poznávať kontinuálne, postupujúc od jedného javu k druhému, Boh nepotreboval čas na skúmanie vecí, pretože všetky vedomosti obsiahol jediným okamžitým úkonom poznania, podobným oslňujúcemu záblesku. Boh vie, čo bolo, je, aj čo bude, pretože všetky minulé, prítomné, aj budúce udalosti boli spolu a naraz obsiahnuté v jeho božskom vedomí a poznaní.
V podstate pravého Boha sú zlúčené všetky dokonalosti v nekonečnej miere. Koncentrácia dokonalosti v Bohu je absolútna a originálna. V múdrosti je absolútne dokonalý, v rozhodnutiach absolútne presný a rýchly, v súdoch absolútne spravodlivý, v slovách absolútne pravdivý, v konaní absolútne svätý, bohatstvom absolútne naplnený. Nekonečná dĺžka, šírka, výška, hĺbka, sláva, pokoj, dobrota. Absolútno absolútna. Je všadeprítomný bez toho, žeby niekde zaberal miesto. Žiaden priestor mu nie je priširoký na to, aby ho nemohol obsiahnuť, ale ani natoľko úzky, aby sa doň nevtesnal. Boh nemá rozmery a je nezmerateľný.
Božská podstata pravého Boha je neviditeľná a nehmotná. Boh je jediná bytosť, neschopná zo svojej prirodzenosti hrešiť. Toto sa netýka anjelov ani ľudí. Boh taký vždy bol, je a navždy bude. Jeho podstata je nemeniteľná.
V nekonečnej minulosti bol teda iba Boh. Nebolo ešte ničoho iného. Ani Zem, ani Mesiac, ani Slnko, ani hviezdy, ani anjeli, ani ľudia, ani nijaké živé tvory. Nebolo ani zlo. Bolo len dobro. Kým zlo nemá večné trvanie, dobro je od večnosti, pretože Boh je od večnosti. Boh bol, je a bude večným dobrom. Zlo však nie je večné, pretože vzniklo v určitom okamihu jestvovania sveta. V porovnaní s existenciou dobra má zlo relatívne krátke historické trvanie.
V nekonečnej minulosti jestvoval iba Boh vo svojej neviditeľnej a nehmotnej existencii. Všetko ostatné vzniklo potom. No nevzniklo samo. Všetko stvoril Všemohúci. Z ničoho, z ničoty. Iba seba samého nie, pretože Boh jestvuje sám od seba, sám sebe postačí a nepotrebuje pre svoju existenciu nič z vecí, ktoré stvoril. Je nekonečný vo svojich vlastnostiach pred stvorením i po ňom, a tak to zostane na veky vekov. Amen. Boh je, ktorý je, a je naplnený všetkou dokonalosťou stvorenstva v nekonečnej miere. Všetko ostatné vo vesmíre má svoj pôvod v ňom ako v prapríčine svojho bytia.
Trojjediný Boh prijal rozhodnutie stvoriť živé bytosti. Takto sa jednomyseľne rozhodli všetky tri božské osoby. A prečo vlastne Boh stvoril rozumné bytosti? Prečo stvoril svet?

Prečo práve genéza?
Ľudský jazyk je príliš hrubý a nedokonalý nástroj na vyjadrenie Božej dokonalosti, Božích zámerov a činov. Naproti tomu Boží jazyk je pre ľudského ducha nekonečne komplikovaný, takže akékoľvek pokusy vysvetliť ľudským jazykom dokonalosť Božieho majestátu a pohnútky jeho konania sú len veľmi nedokonalé. Boh však napriek tomu žiada od človeka snahu aspoň nepatrne sa priblížiť výške jeho majestátu a sám nám k tomu pomáha Svätým písmom, kresťanskými dokumentmi, ale aj dielami svätých mystičiek a mystikov. Preto je nielen užitočné, ale aj nevyhnutné pátrať po pohnútkach jeho stvoriteľských zámerov.
Vlastnosťami Boha sú nekonečná láska a štedrosť, ktorá umožnila Božej láske prakticky sa prejaviť. Božie poznanie vlastnej dokonalosti a bezhraničných vlastností, ktorými disponoval, v ňom vyvolalo nevýslovne naliehavú potrebu realizovať sa navonok. Bola v ňom nesmierna túžba a rozhodná vôľa sprístupňovať svoje božstvo iným subjektom a takto ich obohacovať nevýslovnou mierou. Pozorujúc povahu svojich dokonalostí, ich silu a účinky, Boh vyhovel svojej náklonnosti k prejavovaniu svojej štedrosti a milosrdenstva veľkorysým rozdávaním zo seba, z nadbytku nekonečných pokladov, obsiahnutých v jeho božstve.
Povedané naším nedokonalým ľudským jazykom – Boh konštatoval, že jeho dokonalosť a bezhraničné bohatstvo pokladov, ktorými disponuje, je príliš veľké a ušľachtilé nato, aby zostalo len preňho samotného, preto túžil po expanzii svojich nekonečných darov, ktorými by mohol obdarovávať iné subjekty. Považoval to nielen za spravodlivé, vhodné a potrebné, ale cítil akoby aj povinnosť takto konať. Preto dal priestor svojej nesmiernej túžbe stvoriť bytosti, ktorým by sa rozdával, urobil ich spoluúčastnými na jeho vznešenosti, zahrnul ich bezhraničnou láskou a štedrosťou.
Hĺbka dokonalostí, nadbytok pokladov a nekonečnosť bohatstva umožňuje Bohu obdarovať každého tvora bezhraničnou záplavou svojich darov a milostí. Ak by sme si to chceli priblížiť na praktickom príklade, predstavme si Boha ako gigantickú elektráreň s nekonečným inštalovaným výkonom, ktorá produkuje Božiu energiu, teda Božie dary a milosti. Z tejto elektrárne vedú k spotrebiteľom, ktorými sú inteligentné bytosti, vedenia energie s neobmedzenou kapacitou prenosu.
Boh je schopný vyrábať nekonečné množstvo energie, lenže spotrebitelia nie sú ochotní ani schopní také množstvo energie spotrebovávať. Ich spotreba Božej energie je minimálna. Avšak aj v prípade, žeby spotreba Božej energie u všetkých bytostí neobmedzene stúpala, Boh by bol schopný naďalej všetkých zásobovať energiou, pretože je nevyčerpateľným zdrojom energie, svojho bezhraničného dobra a lásky. Ak by sa tieto bytosti dokorán otvorili Bohu a nebránili by jeho pôsobeniu, zaplavovali by ich veľrieky Božej milosti. Pri tom všetkom Všemohúci si je vedomý toho, že rozdávaním sa bohatstvo jeho darov nielen nezmenšuje, ale naopak, neobmedzene sa rozmnožuje. Ak je teda vo svete ľudí minimum Božej energie, problém nie je v Bohu.
(Pokračovanie o týždeň.)
::
Autorom príspevku je Karol Dučák.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.