21. októbra 2014

O snahe pochopiť iných

Vlado Gregor
Nesúďte predčasne ľudí a už vôbec nie ich dejiny...
Keď som bol mladý, mal som tendenciu posudzovať ľudí a snažiť sa meniť ich na svoj obraz, a táto fáza sa opakuje u všetkých ľudí vo všetkých časoch. Kolotoče násilia sa v každom čase točia znovu a zase... Pre všetky činy a zločiny sa hľadajú stále nové a novšie príčiny... V určitom veku a po zažitých trápeniach a bezvýchodiskových situáciách začneme tušiť, kde je pes zakopaný, ale ako to iným ľuďom vysvetliť a aký to má vôbec význam?

Je v našej povahe kritizovať ľudí a chcieť ich meniť, pretože málokto sa vo svojich očiach nepova­žuje za lepšieho, dokonalejšieho a cennejšieho od iných; a je to asi v podstate života. Pretože ak živému tvorovi chýba sebavedomie a snaha o sebapresadenie,  tak väčšinou upadne do zúfalstva a letargie a všetko pre neho stratí význam. Ako takéto stavy prekonať a ako nám v tom pomôže žité a prežité náboženstvo, dôvera v to, že nad nami sa nachádza Sudca, ktorý zároveň a rovnocenne chápe všetkých a má ich takpovediac pod palcom?
Najväčším pokušením človeka je teda precenenie svojej schopnosti oceňovať a rozlišovať, rozhodo­vať medzi dobrom a zlom, a to nielen v prípade svojom, ale aj v prípadoch druhých ľudí. Často si potom na vlastnom osude s hrôzou uvedomíme, nakoľko sme preceňovali samých seba a nakoľko sme sa v živote strápňovali a mýlili. Pretože z toho, že chceme meniť a manipulovať iných ľudí podľa svojho obrazu, logicky a nevyhnutne vyplýva aj to, že podľa svojho obrazu chceme meniť a manipulovať samotného Boha, vykresľovať si ho sami pred sebou a aj pred inými podľa svojej vlastnej predstavy.
Toto je to podstatné, čo nám chcel Kristus svojou obetou a prijatím kríža naznačiť, ale my ho stále nechápeme a znovu a zase chceme nekvalifikovane meniť a posudzovať iných a celkom neskromne aj celé skupiny ľudí, ich dejiny, možnosti a ciele. My všetci sme poznačení svojím zrodením, skupinou, rodinou, národom a kultúrou, v ktorej vyrastáme. Všetci máme určité možnosti a schopnosti a tieto sa líšia od človeka k človeku. Preto treba mať k človeku úctu, lebo nemôžeme posúdiť tú Božiu iskierku, ktorá je v ňom a ktorú môžeme hľadať a skúmať, ale ťažko ju môžeme objaviť. Preto Ježiš toľko hovorí o vyčistení zraku a o snahe pochopiť iných a s bolesťou v srdci im často odpustiť aj veľké previnenia.
My nemôžeme opovážlivo posudzovať ani iných jednotlivcov a odhadzovať ich do košov s nálepkami dobrí a zlí, alebo zďaleka nie tak dobrí ako my, a vôbec to nemôžeme robiť v rámci celých kultúr a národov. Veľmi nám pritom pomôže, ak si uvedomíme, že názory, osudy a svoje civilizačné a kultúrne charakteristiky môžeme mať rôzne, ale problémy, snahy, slepé uličky a neriešiteľné situácie máme spoločné.
Nepohŕdajme teda inými ľuďmi preto, lebo majú iné tradície a iné znaky, lebo to ich signum, tá ich pečať, nech by bola akokoľvek bizarná, neodstraňuje z nich nálepku ľudskosti, ktorá je spoločná nám všetkým. Ak ten cit a rešpekt k iným ľuďom odhodíme, ak ich najprv začneme považovať za cudzích a následne za nenapraviteľne pomýlených a neľudských, sme na ceste do ďalšieho historického pekla, či sa to už týka našej osobnej histórie, alebo histórie našej skupiny, národa, vyznania, alebo kultúry.
Aj o tomto hovorí to veľmi osobné podobenstvo o hriešnikovi, ktorý sa ani neodvážil vojsť do chrámu a postaviť svoju nedokonalosť zoči-voči dokonalému Tvorcovi. Nenaznačujem tu východiská, ale len postoje a často je dobré sa uspokojiť a uskromniť len s takýmito realistickými postojmi a neposudzovať Boha  a nekvalifikovane mu nefušovať do toho, čo sa deje okolo nás. Podmienky a vzťahy medzi ľuďmi sú neraz také, že aj v rámci nášho dosahu a vplyvu si uvedomujeme, že pri riešení rôznych situácií sa nevyhnutne vy­skytnú nedokonalosti a hriechy. Ak toto vezmeme do úvahy, ako môžeme z nafúkaného a nekritického pohľadu posudzovať celé dejiny a deliť ľudí na dobrých a zlých, na lepších a horších a dokonca deliť národy a názory podľa kritérií, ktoré si sami vytvárame na základe našich nedokonalých znalostí, ba doslova neznalostí a omylov? My sa ťažko vieme vžiť aj do kože našich najbližších blížnych a napriek tomu teoretizujeme o dobách dávno minu­lých a na základe toho projektujeme ružovú a najružovejšiu budúcnosť...
Bože, buď nám milostivý a zachráň nás!
::
Autorom článku je Vlado Gregor.
::
Súvisiaci príspevok: Polarita v nás.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.