Svätá zem (2)

Robert Hakala

Genezaretské jazero: výletné lode

Cesta ku Genezaretskému jazeru / moru (nazývaného aj Galilejské jazero / more, Tiberiadske jazero,  Kineretské jazero / more, jazero Tiberias) ubiehala rýchlo a príjemne. Diaľnica, ktorá nás tam zaviedla, pretínala kamenistú púšť, na ktorej nebolo veľmi čo obdivovať. Skaly a skaly. Sem-tam nejaká zelená farba signalizovala, že aj toto územie predsa len poskytuje obmedzené podmienky na život.

Cesty sú v Izraeli na vysokej úrovni. Áut nie je na nich veľa, iba v blízkosti väčších miest sa diaľnice zapĺňajú. Šoféri sú veľmi ohľaduplní, za celý pobyt  som nevidel ani jednu jedinú dopravnú nehodu. Autá moderné, prevažne luxusné nemecké a japonské značky. Policajtov takmer nevidno, iba keď prechádzate na palestínske územie, na kontrolnom stanovišti je hliadka, ktorá nás zakaždým nechá prejsť bez povšimnutia. Väčšina diaľnic je kvôli bezpečnosti osvetlená po celú noc.

Pohľad z autobusu: kibuc

Cestou míňame „oázy“ zvané kibuc (doslova: zhromaždenie). Kibuc predstavuje zvláštnu formu vidieckej poľnohospodárskej alebo (menej často) priemyselnej osady, kde sa v rozličnej miere hospodári formou kolektívneho vlastníctva. V súčasnosti je v Izraeli 274 kibucov, v ktorých žije asi 127 tisíc obyvateľov(zdroj: internet).  Vzhľadom na to, že v Izraeli je akútny nedostatok vody, poľnohospodárske plodiny by nemohli existovať bez zavlažovania. Ku každému stromu, kríku, palme, alebo k záhonu vedie dômyselná kvapková závlaha, ktorá udržuje tieto „družstvá“ pri živote.

Ďalšie prekvapenie – takmer každá plodina je „obalená“ sieťovinou, ktorá ju chráni pred poškodením. Predstavte si napríklad 20 radov paliem, dlhých niekoľko sto metrov a každý rad je pekne zabalený. To isté vo vinici. Alebo pri pestovaní rôznych druhov zeleniny. Všetko pod závlahou a pod sieťami. Je to zvláštny pohľad, ktorý nás presvedčuje o tom, že Izrael je vysoko rozvinutou nielen priemyselnou, ale aj poľnohospodárskou krajinou.

Pohľad na krajinu

Nedostatok pitnej vody sa v tejto krajine rieši dovozom z Talianska. Keď som spomenul rozvinutý priemysel, treba ešte dodať jeden zaujímavý fakt. Všetko, čo je vo svete nové, čiže najnovšia IT technika, telefóny, alebo aj kvalitné voňavky a lieky, najprv sa jeden rok predáva iba v Izraeli. Po roku ide tento tovar do celého sveta. Zdalo sa mi to dosť neuveriteľné, ale sprievodca ma ubezpečil, že je to naozaj tak. Preto, ak si chcete zadovážiť najmodernejšie technické a iné výdobytky, cestujte sem, do Európy tento tovar dorazí až o rok...

Ale to som odbočil...

Genezaretské jazero je dlhé 21 km, široké 13 km, jeho rozloha je 166 km² , maximálna hĺbka zhruba 45 metrov. Leží 212 metrov pod úrovňou hladiny mora. Je sladkovodné a je hlavným zdrojom pitnej vody pre Izrael, voda je rozvádzaná potrubiami do celého štátu. Časť vody z jazera je odvádzaná do Jordánska (zdroj: internet). Zanedlho sme zastali na parkovisku a odtiaľ pohodlnou chôdzou po niekoľkých minútach sme sa ocitli pri jazere. Bolo čiastočne ukryté v rannom opare, takže celú jeho veľkosť som nemohol uvidieť.

Hymna na uvítanie

V prístave kotvilo niekoľko lodí, verné kópie rybárskych člnov, ktoré sa využívali na rybolov v dávnej minulosti. Na brehu tabuľky so zákazom kúpania. Chvíľku čakania si krátim fotením. Onedlho pripláva loď, z ktorej vystúpia maďarskí turisti. Prezrádza ich reč a potom aj ich štátna vlajka, ktorá veje na lodnom stožiari. Privíta nás kapitán a jeho prvá otázka je:  Odkiaľ sme? Len čo počuje „Slovakia“ vbehne do podpalubia a prinesie našu vlajku. O chvíľu pustí našu hymnu a my nastupujeme na loď. Kapitán nás zdraví, každému podáva ruku, usmieva sa. Loď sa odráža od brehu a plavíme sa...

Zvláštna chvíľa. Na našich tvárach vidno vzrušenie. Kapitánov pomocník vymieňa CD a nad hladinou sa vznášajú typické izraelské chytľavé melódie. Kapitán nelení a vyzýva nás, aby sme vytvorili kruh a začína nás učiť akýsi ľudový tanec. Hopkáme raz na jednu, raz na druhú stranu. Potom sa spýta, kto z nás vie spievať. Prihlási sa mladá žena, ktorá so spevom v karaoké nemá problém. Ako neskôr prezradila, je učiteľkou spevu. Kapitán je nadšený, zábava je v plnom prúde...

Takeéé ryby lovili v jazere...

O chvíľu vyhlási prestávku, ktorú využije na to, aby nám predviedol, ako sa tu v minulosti chytali ryby. Hádže do jazera sieť, raz, dva razy, ale ryba žiadna. Nakoniec jeho spoločník prinesie krásnu rybu, ktorá je z umelej hmoty. Kapitán sa smeje a nechá rybu kolovať medzi nás. Plavba, ktorá trvala asi hodinu bola naozaj výnimočná. Diskotéka, predaj spomienkových predmetov, tanec, spev, pivo... Iba na Pána Ježiša sa akosi zabudlo. Našťastie náš sprievodca, katolícky kňaz,  vysvetlil na začiatku plavby spojenie tohto miesta s našim Pánom. V mysli som si predstavoval, ako sa tu On stretol so Šimonom Petrom a s inými učeníkmi... (Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ – Mk 1, 16–17.) Na hlbší duchovný zážitok nebol čas...

Tabgha – Heptapegon je náš ďalší cieľ na brehu jazera. V preklade znamená „sedem prameňov“. Sú tu dve významné kresťanské lokality. Prvá z nich je Kostol rozmnoženia chlebov a rýb, teda miesto, kde Pán Ježiš urobil zázrak s rozmnožením chleba a rýb. Na tomto mieste je postavený kostol, pod hlavným oltárom je kameň, na ktorom sedel Pán Ježiš, keď vykonal tento zázrak. (Keď odtiaľ Ježiš odišiel, prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol – Mt 15, 29. Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste“ – Mt 15, 32. Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom – Mt 15, 35–36.)

Tabgha - Kostol Primátu sv. Petra

Druhá lokalita sa nazýva Kostol Primátu svätého Petra. (A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ – Mt 16, 18–19.)

Na tomto mieste sa po zmŕtvychvstaní zjavil Pán učeníkom po tretí raz a došlo tu k potvrdeniu primátu Petrovi. (Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“ a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“ – Jn 21,  17.)

Mensa Christi

Zjavil sa na úsvite. (Potom sa Ježiš znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori – Jn 21 1. A zjavil sa takto: keď sa učeníci vracali z neúspešného lovu, umožnil im bohatý úlovok a pri ohnisku ich ponúkol chlebom a rybou – Jn 21, 1–14.) Uprostred kostola je skala (Mensa Christi – Kristov stôl), na ktorej stál Pán pri zjavení. Ale je to aj Petrova skala,  ktorá je pevným bodom – skalou, na ktorej je postavená Katolícka cirkev. Môžete vystáť dlhý rad, pokľaknúť a dotknúť sa jej. Je to mimoriadne silný zážitok!

Hora Blahoslavenstiev je lokalita neďaleko Genezaretského jazera, kde Ježiš podľa tradície predniesol tzv. horskú reč, reč na vrchu. (Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich – Mt 5, 1–2.) Nám je toto vystúpenie známejšie pod názvom Blahoslavenstvá (Mt 5, 1–12). Nádherná plocha, vysadená pestrofarebnými záhonmi kvetov, stromov, okrasných kríkov.

Chrám Blahoslavenstiev

Dominuje tu Chrám Blahoslavenstiev, pozoruhodný, s osemuholníkovým pôdorysom. Blahoslavenstvá, ktorých je osem, sú napísané po jednom na každej stene chrámu. Na dlažbe sú znázornené tri božské čnosti (viera, nádej, láska) a štyri ľudské čnosti (rozvážnosť, spravodlivosť, sila, miernosť). Kupola chrámu má znázorňovať horu, na ktorú vystúpil Pán.

Svätá omša, ktorá sa uskutočnila v záhrade, mala výnimočnú atmosféru, čaro. Pofukoval jemný vetrík, ktorý slová kňaza roznášal po celom tomto tajomnom priestore...

(Pokračovanie o týždeň.)

Robert Hakala

Predchádzajúca časť: Svätá zem (1)

Prečítať si môžete aj rozhovor s autorom.