18. januára 2015

Svätá zem (6)

Robert Hakala
Bazilika Narodenia Pána
V tesnej blízkosti Jeruzalema, na západnom brehu rieky Jordán,  sa nachádza mesto Betlehem.  (Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu – Lk 2, 4.) V súčasnosti  mesto Betlehem  patrí pod palestínsku samosprávu. Od Jeruzalema ho oddeľuje mohutný betónový múr, vysoký zhruba osem metrov.
Dostať sa do tohto mesta je pomerne jednoduché, ale musíte prejsť izraelskou hraničnou kontrolou. Usmievaví izraelskí vojaci sú na európskych turistov zvyknutí, iba rukou mávnu šoférovi, aby pokračoval v jazde. Žiadne zdržanie tu nehrozí. Iba jediný raz (z našich asi desiatich prejazdov cez hraničný priechod) bol autobus zastavený, nastúpila doň mladá príslušníčka izraelskej armády a so samopalom v ruke pokojne prešla autobusom.

Hraničný múr
Z palestínskej strany je múr pomaľovaný rôznymi grafitmi a heslami v arabčine. My, kresťania, poznáme Betlehem ako miesto narodenia Pána Ježiša Krista. (Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“  Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach – Lk 2, 15–16.)
Prvý katolícky chrám v tomto meste dala postaviť Svätá Helena – chrám Narodenia Pána. Svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, v roku 326 vybudovala tento chrám nad jaskyňou, miestom Narodenia Pána. Do mohutnej baziliky sa dostanete  iba po jednom a so sklonenou hlavou. Pred vami sa nachádza Brána pokory – úzky a nízky otvor vás k tomu donúti. Pod bazilikou je grotto – jaskyňa Narodenia (zrodenia) Pána. Jasný a pevný bod Narodenia  symbolizuje štrnásťcípa hviezda. K nej sa dostanete po dlhom čakaní, pretože rad pútnikov pred vami je nekonečný... Každý chce byť pri „hviezde“ čo najdlhšie, pohladiť a pobozkať toto sväté miesto, spraviť fotografiu... Personál, „strážiaci“ Jaskyňu Narodenia, vás však súri pokračovať ďalej.
Jaskyňa Narodenia Pána

Prečo štrnásť cípov? Štrnásť označuje počet generácií v genealógii Matúšovho evanjelia (Mt 1, 1–17) a štrnásť je aj zastavení Krížovej cesty. Pri hviezde je na mramorovej doske latinský nápis: „Tu sa z Márie Panny narodil Ježiš Kristus.“ Betlehem  bol v priebehu stáročí niekoľkokrát spustošený, zničený, vyplienený, bazilika akoby zázrakom zostala zachovaná. Nová je len strecha a podlaha. Okolo baziliky je množstvo obchodíkov a stánkov s najrôznejším tovarom, nie vždy práve kresťanským. Predavači vás nútia kúpiť si aspoň nejakú maličkosť. Ich snahe len málokto z nás odolá.
Vedľa Baziliky Narodenia stojí Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, postavený na konci 19. storočia – po tom, ako sa vyostrili problémy medzi katolíkmi a pravoslávnymi v záležitosti kontroly nad Bazilikou Narodenia. Tu každé Vianoce slúži katolícky patriarcha katolícku polnočnú svätú omšu. Podzemné jaskyne vo vnútri tohto kostola sú zasvätené svätému Jozefovi a Svätým neviniatkam.
Pole pastierov  sa nachádza na  predmestí Betlehema. (V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach – Lk 2, 8–9.) Podľa tradície je Pole pastierov miesto, kde pastieri prijali od anjelov posolstvo o narodení Ježiša Krista. Na pamiatku tejto udalosti tu stojí súčasný kostolík „Gloria in exelsis“. V súčasnosti je Pole pastierov zastavaný komplex obytných a administratívnych budov. Všade je čulý ruch, množstvo áut, stavebných strojov a pútnikov vytvára pestrú zmes charakteristickú pre našu modernú dobu. Celý areál vlastnia františkáni, ktorí sa o Pole vzorne starajú. Nádherná výsadba, všade čisto, krásne a očarujúco.
Kostolík Gloria in exelsis

Jaskyňa Mlieka – tento kostolík predstavuje podľa legendy miesto, kde sa schovala Panna Mária pri úteku do Egypta, a zatiaľ čo dojčila Dieťa, kvapka z jej mlieka padla na skalu, čím jaskyňa úplne zbelela. Jaskyňa, ktorá je premenená na kaplnku, sa stala cieľom pútí matiek – aj moslimiek, ktoré prosia Pannu Máriu o dar života a o dostatok mlieka, aby mohli chovať svoje deti. Nachádza sa v neveľkej vzdialenosti od baziliky Narodenia Pána.
Jaskyňa Mlieka - interiér

Ejn Kerem (Ain Karem) miesto narodenia Jána Krstiteľa. Ján Krstiteľ bol synom Zachariáša a Alžbety. Jeho príchod na svet sprevádzali neobyčajné udalosti. Toto miesto leží niekoľko kilometrov od starého mesta v Jeruzaleme. Ján žil na púšti v samote, živil sa lesným medom a korienkami rastlín, nosil oblek z ťavej kože.  Keď mal 30 rokov – okolo roku 27 – opustil púšť, aby na brehu rieky Jordán hlásal príchod Mesiáša, vyzýval na pokánie a krstil ľudí. (Chodil po celom okolí Jordánu a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: „Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! – Lk 3, 3–4.)  Veľa ľudí išlo za ním. Prišiel aj Ježiš. Ján v ňom rozpoznal Spasiteľa. (Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo – Lk 3, 21.)
Kostol Narodenia svätého Jána Krstiteľa

Magnifikat
Ježiš po krste šiel hlásať radostnú zvesť do Galiley. Ján zostal pri Jordáne. Pretože napomínal vtedajšieho kráľa Herodesa pre jeho nemravný a hriešny život, Herodes ho dal uväzniť a neskôr na žiadosť jeho nezákonnej manželky Herodiady a jej dcéry Salome vo väzení sťať. (Ona na návod svojej matky povedala: „Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolu stolujúcim rozkázal, aby jej ju dali. A tak dal Jána vo väzení sťať – Mt 14, 8–10.) V Ejn Karem sa nachádzajú dve významné pamiatky. Kostol Narodenia svätého Jána Krstiteľa je zaujímavý je tým, že vo vnútri sa nachádza jaskyňa Benediktus. V nej je oltár, pod ktorým je hviezda z bieleho mramoru označujúca miesto narodenia tohto svätca.  Nájdeme tu latinský nápis: Hic praecursor Domini natus est, čo v preklade znamená: Tu sa narodil Pánov predchodca. Druhou pamiatkou je Bazilika Navštívenia Panny Márie. (V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu – Lk 1, 39–40.) Toto miesto je výnimočné tým, že pred bazilikou je múr s keramickými tabuľkami, kde je v rôznych jazykoch napísaný chválospev Panny Márie – Magnifikát (Lk 1, 46–55).
Betánia - interiér františkánskeho kostola
Betánia – Lazárov hrob. Toto miesto sa nachádza asi tri km od Jeruzalema a rozprestiera sa na východnom svahu Olivovej hory. (Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií – Jn 11, 18.) Dom, v ktorom žil Lazár so svojimi sestrami Máriou a Martou, sa nachádzal kúsok na západ od tejto biblickej lokality. (Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty.  Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý – Jn 11,1–2.) Súčasný chrám je postavený z bieleho pieskovca, má dvojpodlažnú strechu ukončenú strieškou a krížom. Druhú stranu fasády vypĺňajú tri mozaikové obrazy: v strede Lazár a po stranách jeho sestry Mária a Marta.
Za poplatok sa  môžete ísť pozrieť aj do podzemia chrámu, v ktorom sa nachádza hrob, z ktorého na príkaz Pána Ježiša, vyšiel mŕtvy Lazár. (Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“ – Jn 11, 43–44.) Betánia sa nachádza na palestínskom území. Všetkých nás prekvapilo, aký veľký neporiadok je v tomto meste... Keď sme sa s touto pripomienkou obrátili na sprievodcu, poznamenal: „Pred niekoľkými rokmi, keď sme sem začali putovať, hovorili sme s miestnymi, aby miesto upratali. Ich odpoveď bola lakonická: keď sa vám to nepáči, upracte si to sami...“

Bazilika Zvestovania Pána
Nazaret – starobylé mesto, ktoré hrá možno najvýznamnejšiu úlohu v živote Pána Ježiša. Tu sa to všetko začalo. Tu sa začala písať história kresťanstva. Názov mesta je odvodený od slova Nasret, čo v preklade znamená kvet. V Ježišových časoch to bolo malé mestečko bez významu. V súčasnosti v ňom žije 100 tisíc Palestínčanov a 50 tisíc Židov (zdroj: internet). Najvýznamnejšou pamiatkou je Bazilika Zvestovania Pána, ktorá bola postavená len nedávno (rok 1969) na základoch starých kostolov. Je to moderná stavba, ktorá predstavuje ústredný bod nielen celého mesta, ale aj kresťanstva.
V podzemí baziliky sa nachádza Jaskyňa Zvestovania, kde sa Panne Márii zjavil archanjel Gabriel.  (V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária – Lk 1, 26–27.) Zvestoval jej narodenie syna. (Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš – Lk 1, 30–31.)
Vnútro baziliky tvoria dva kostoly, jeden na druhom. Spodný kostol uchováva Jaskyňu Zvestovania – byt Panny Márie, a vrchný kostol je zasvätený Panne Márii, Matke Cirkvi.  Na prednej hlavnej strane tohto chrámu sa týči bronzová socha Vykupiteľa – Spasiteľa, pod ňou vidíme scénu Zvestovania a trochu nižšie sú vyobrazení štyria evanjelisti. Južná strana je zasvätená Márii s nápisom „Salve Regina“.
Socha svätého Jozefa
Nádvorie Baziliky Zvestovania je vyzdobené nádhernými mozaikami, ktoré zobrazujú Pannu Máriu ako ju vyobrazili umelci z rôznych štátov sveta. Tú slovenskú, patrónku Slovenska – Sedembolestnú Pannu Máriu, vytvoril v roku 1970 Jozef Cincík.  Pri Bazilike Zvestovania je kláštor františkánov a na jeho severnej strane je Kostol svätého Jozefa, pod ktorým je krypta nazývaná Jaskyňa Svätej rodiny. Ide o jaskyňu – dom alebo tesársku dielňu, kde žila Svätá rodina. 
V evanjeliách sa nevenuje veľká pozornosť opisu Ježišovho detstva, ktoré prežil v Nazarete. Najznámejšia „príhoda“, ktorá má priamy súvis s Nazaretom, je opísaná v Lukášovom evanjeliu. (Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal – (Lk 4, 16.) Vieme ako jeho čítanie nakoniec dopadlo... (Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli do až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť – Lk 4, 28–29.) Synagóga, v ktorej sa táto udalosť odohrala, neodolala času a stratila sa niekde v prachu nazaretskej zeme...  Nazaret, ako východiskový bod, z ktorého Pán Ježiš odchádzal na svoje „cesty“, má výbornú polohu. Do Kány  je asi štrnásť kilometrov, na horu Tábor desať, do Kafarnauma päťdesiat, do Jeruzalema ďalej – zhruba 150 km.
Jericho je mesto na západnom brehu Jordánu, severovýchodne od Jeruzalema. (Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň – Lk 19, 1.)
Jericho - trhovisko

Jericho je považované za jedno z najdlhšie kontinuálne osídlených miest na svete. Je to zelená oáza ležiaca blízko rieky Jordán. Práve v blízkosti tohto mesta, na rieke Jordán bol Jánom Krstiteľom pokrstený Pán Ježiš Kristus. Jericho spájame s pôsobením Ježiša Krista a muža menom Zachej. (A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ – (Lk 19, 2–5.) Figovník je už dávno stratený, ale množstvo nových figovníkov lemuje cesty tohto malebného mestečka doposiaľ.
Rieka Jordán – najväčšia izraelská rieka. Preteká cez Genezaretské jazero a vlieva sa do Mŕtveho mora.  Kedysi to bola mohutná rieka, dnes ju môžete bez problémov prebrodiť. Rieka Jordán bola pre mňa obrovským prekvapením, myslel som si, že jej šírka bude väčšia. Môj úžas bol veľký, uvedomil som si, ako sa môže všetko zmeniť, nič nie je trváce a príroda okolo nás je ovplyvnená ľudskou činnosťou. Aj keď voda v nej vyzerala všelijako, predsa som si namočil ruky a umyl tvár... Presné miesto, kde bol pokrstený Pán Ježiš, nie je známe. „Privlastňuje“ si ho aj Jordánsko a samozrejme aj Irael. My sme boli na tom „izraelskom“ mieste, blízo mesta Jericho. Jordán je v tom bode umelo rozšírený, betónové schodíky vás zavedú tesne k vode.
Rieka Jordán - miesto Pánovho krstu,
hranica prechádza stredom toku,
schodíky oproti sú už v Jordánsku
Pri Jordáne, voda je kalná...

Rieka Jordán je riekou, kde boli zmyté všetky hriechy sveta. Je to rieka vykúpenia.

(Pokračovanie o týždeň.)

Robert Hakala
Predchádzajúce časti:

2 komentáre:

  1. Karol Dučák19.1.15

    Rieka Jordán je mementom a klasickým príkladom zhubných zásahov človeka do prírody. Jordán sa vlieva do Genezaretského jazera a na opačnej strane z neho vyteká. Keďže sa značné množstvo vody z jazera odoberá pre potreby zavlažovania, je voda v jazere umelo zadržiavaná, aby nedošlo ku katastrofickému poklesu vody v jazere. Preto je prietok vody v Jordáne na jeho dolnom toku výrazne menší ako v minulosti. Zaiste to má svoje opodstatnenie, ale aj zhubné vedľajšie dôsledky. Okrem iného spôsobuje aj hrozivé vysychanie Mŕtveho mora, do ktorého sa Jordán vlieva. Hladina Mŕtveho mora klesla
    od roku 1997 hladina o viac ako 15 metrov a breh ustúpil na niektorých miestach o viac ako kilometer. Podľa niektorých pesimistických odhadov Mŕtve more zmizne z mapy sveta už v roku 2050. Hrozí tu podobná enviromentálna katastrofa, ako v bývalom Sovietskom zväze, kde podobným spôsobom zaniká Aralské jazero. Zdá sa však, že osud Mŕtveho mora bude milosrdnejší. Jestvujú už totiž projekty jeho napájania vodou z Červeného mora. Nuž nechajme sa prekvapiť!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Moja skúsenosť s prechádzaním z jednej strany ohrady na druhú je trochu iná. Náš autobus zastavili a skontrolovali vo väčšine prípadov (záleží zrejme aj na bezpečnostnej situácii v tom-ktorom čase). Inak, už som to raz v komentári spomenul, v Betleheme žijú aj dospelí Palestínčania, ktorí v živote neboli na druhej strane, teda za ohradou, lebo nedostali povolenie izraelských úradov. Žijú tam ako v rezervácii či skôr v uzavretom gete.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.