Záchrana duše

Vážme si nedeľu ako deň Pána, ako deň modlitby, oddychu, stíšenia sa, ako deň rodiny, blízkosti, záľub. Vážme si nedeľu, lebo bez jej sviatočnosti by bol náš život škaredší aj horší.

Človek nebol stvorený na to, aby prežil celý život vo víre povinností. Biedny je ten, kto všetko premieňa a prepočítava na peniaze, kto všetko posudzuje len z hľadiska zisku.

Máme rozličné cirkevné sviatky – a v nich príležitosť začať nanovo a lepšie. Byť sám sebou s inými, byť v Bohu. Sviatočnosť posväcuje našu cestu, spája nás so sakrálnom. „Boh požehnal siedmy deň a zasvätil ho...“ (Gn 2, 3).

::

Niekto sa smeje a iný plače. Každý má svoj život, svoj údel a poslanie. Nemali by sme sa preto priveľmi obzerať po iných, nemali by sme napodobňovať, ale radšej tvoriť, formovať a očisťovať v prvom rade sami seba, svoju dušu.

Smej sa s veselými a plač s plačúcimi, buď pozorným poslucháčom, neprijímaj však všetko, buď kritický a obozretný, chráň sa falošných prorokov – tak nám radia mudrci, ktorých odkaz prežíva generácie.

Múdrosť nazhromaždená v dedičstve predkov nám môže pomôcť správne sa orientovať v ťažkých situáciách a rozhodnutiach: rozlišovať medzi dobrým a zlým, podstatným a nepodstatným, vlastným a cudzím.

::

Keď padne nejaké zviera do jamy, hneď sa nájde niekto ochotný zachraňovať, ale keď padne duša, často niet nikoho, kto by pomohol. V takej dobe žijeme: ochrancov zvierat je viac než ochrancov ľudí. Ak sa aj dbá na človeka, tak na jeho telesné, prípadne duševné potreby; duchovná sféra sa opomína alebo zamieňa za rôzne formy okultizmu a mágie.

Človek je však komplexnou jednotou tela a ducha, potrebuje tiež duchovnú potravu, a tú nenahradí materiálny konzum ani nijaké pseudonáboženské praktiky živené novopohanstvom.

Iba Božie slovo dokáže nasýtiť dušu človeka. Ježiš Kristus je naším záchrancom. Kresťanstvo je súce do každej doby a do každého života.

::

Úryvky z knihy Cesta k bráne / Čítanie na každý deň.

Kniha vyšla vo vydavateľstve Post Scriptum.