Zápasiť o vieru

Myslíme si, že žijeme v pokrokovej a osvietenej dobe? Mnohé svedčí o opaku. Rozpadávajú sa rodiny, na uliciach bujnie kriminalita, vo verejnom živote sa podvádza ako hádam nikdy doteraz.

Aj dnes musíme zápasiť s problémami, aj dnes sú vo svete choroby, nehody, tragédie. Vo svojom osobnom živote možno prežívame pokoj, a možno nepokoj. Koľko ľudí, toľko osudov. Hľadáme sa?

Pripomeňme si, že aj celý Ježišov pozemský život bol bojom. Jeho cesta bola krížová. Ani jeho nasledovníci to nemali a nemajú ľahké. Ale máme nádej, žijeme vo viere a skrze lásku očakávame víťazstvo dobra.

::

V cynickom svete, ako je ten dnešný, sa všeličo javí v inom (falošnom) svetle. Aj rozprávanie o Bohu sa mnohým javí ako nemiestne, nevhodné, nemoderné. Kresťan je v menšine, ba neraz na okraji – vytlačený tými, čo nedbajú na nič, iba na svoje záujmy.

Uznajme však, že záleží tiež na spôsobe, akým o Bohu hovoríme. Treba brať do úvahy čas i miesto, ako aj ďalšie okolnosti. Aby sme nepôsobili sektársky.

Prvoradý je osobný príklad a skutky. Po ovocí poznať strom. No aj naše slová sú ovocím, ktoré ponúkame iným. Zlý skutok môže zastrieť dobré slovo, a naopak – zlé slovo môže znížiť váhu dobrého skutku.

::

Čosi sa stalo. Ľudská spoločnosť sa v priebehu niekoľkých desaťročí veľmi zmenila. Máme iný spôsob života, vzťahy, zákony. Takmer všetko sa akosi zrýchlilo a zrelativizovalo.

Svet sa hádam ani tak nezmenil, zmenilo sa naše vnímanie, naše nazeranie na svet. Ochabla v nás viera. Poznáme to z Písma – Peter kráčal po hladine Genezaretského jazera, ale keď zapochyboval, začal sa topiť. Podobne je to s nami. Bez viery sa neudržíme.

Stojí za to zápasiť o vieru, prosiť a túžiť, chcieť! Ježišove slová sú jednoznačné (Mt 17, 20): „Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko... nič vám nebude nemožné.“

::

(Úryvky z knihy Cesta k bráne)