6. decembra 2015

Slovo na konci ticha

Pavol Prikryl: Na konci ticha
Bratislava, Post Scriptum, 2015
Na konci ticha býva slovo, niekedy slovo básnické, tak ako v prípade tejto knižky. Poézia Pavla Prikryla je od začiatku spätá so slovom – čo je samozrejmé, pretože básnik nemôže nehovoriť, musí používať slová, napriek nevýslovnosti básnického poznania – no zároveň je spätá s tichom, má duchovný rozmer: „Bolesťou hĺbiť jamku do pokory, / udierať tichom do ticha – / len tak sa dotkneš slova.“ Z tohto napätého a tajomného vzťahu, z interakcie slova a ticha (známeho a neznámeho) vychádza existenciálna bolesť, s ktorou sa (tvorivý) človek potrebuje vyrovnať. Pripomeňme, že autorova knižná prvotina nesie názov Tíšenie bolesti.

Niečo sa končí, niečo sa začína, čas plynie a návrat je možný iba v spomienkach: „Nebude, čo už bolo, / nikoho nestretáš.“ Niekedy po inom túžime a iné dostávame, uvedomujeme si, že „šťastie býva pochabé“. Básnik hľadá odpoveď na otázku zmyslu života a nachádza ju v Bohu, v kresťanskej viere, nádeji a láske – z toho pramení pokora aj odvaha. Poézia odzrkadľuje večnú Krásu, a tak vstupuje „nebo do básne“. Čítame: „Modlitba – báseň, večne svoji, / občas sa básnik oboch bojí. // Veru, aj básnik... // Ale v kom ho niet?“
Dá sa povedať, že autorovi je blízke bremondovské poňatie poézie. Henri Bremond nachádza paralelu medzi modlitbou a poéziou, básnika nazýva nedokonalým mystikom, poéziu vníma ako nenahraditeľnú súčasť životného poznania – má človeka povznášať a viesť ho ku Kráse. V tomto duchu píše aj Pavol Prikryl: „Modlitba v básni, báseň v modlitbe, / dve múdre tiché sestry. /... / A jedna druhú vedie / až k slovkám odpovede.“ Básnická tvorba je teda viac než len hra so slovami, je vyjadrením idey a cesty, nesie posolstvo, kladie otázky a hľadá odpovede.
Dobre zvládnutý viazaný verš (v rôznych obmenách) a precízna rýmotvorba, výrazné znaky zbierky Na konci ticha, svedčia o tvorivom potenciáli básnika. Forma, jazyk a obsah sú tu v súlade, spoluutvárajú dielo, ktoré pôsobí na čitateľa svojou magickou príťažlivosťou. Nič zbytočne nevytŕča, zbierku vnímame ako dobre zostavený celok s premyslenou štruktúrou. Jej významová línia postupuje od stvorenia a detstva cez prvú lásku, manželstvo, rodičovstvo, radosť, smútok, spomienky až k obrazom smrti a zmŕtvychvstania. Pravdaže, jednotlivé motívy sa prelínajú a transformujú do poetickej reči.
Jadrom celej zbierky a v istom zmysle tiež vrcholom, miestom najväčšieho tvorivého vzopätia je Ritornelový veniec o bolesti, zostavený na spôsob venca sonetového (jednotlivé časti sú previazané, posledný verš predchádzajúcej básne sa zhoduje s prvým veršom básne nasledujúcej, záverečná báseň cyklu pozostáva zo začiatočných veršov ostatných básní). Autor obdobnú náročnú formu uplatnil aj v predchádzajúcej zbierke Úvrate v nás – v podobe venca zloženého z rispetov. Ide pravdepodobne o vôbec prvé takéto útvary (nielen) v našej poézii.
Pavol Prikryl sa svojou tvorbou pridáva k básnikom, ktorí idú cestou slovenskej katolíckej poézie. Opiera sa o tradičné, overené hodnoty a postupy, pritom však zostáva sám sebou a prispieva do spoločného vlastným vkladom. Vo veršoch stvárňuje to, čo pozná, čo má prežité a precítené, vychádzajúc z ľudskej a básnickej skúsenosti, ale neuzatvára sa ani tematicky, ani konfesionálne, prekračuje rámec osobného a smeruje k všeobecnému. Jeho poézia je zrozumiteľná, lebo je vnímavá k údelu človeka – pútnika, ktorý neraz „klesá pod bremenom“, no zakaždým chce vstať, keď zbadá „otvorené Božie dvere“.
Ján Maršálek
::
Rozhovor s Pavlom Prikrylom: Strom sa pozná po ovocí

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.