8. decembra 2015

V politike: Jozef Mikloško

Rozhovor s poslancom NR SR Jozefom Mikloškom

Pán Mikloško, vaše záujmy a verejné aktivity sú rôznorodé, ale širšia verejnosť vás vníma hlavne ako politika. Čo vám pôsobenie v politike dalo a čo vzalo? Čo považujete v tejto sfére za najdôležitejšie?
Do politiky som z ulice vpadol po roku 1989. Predtým som 27 rokov robil matematický výskum na SAV. Keď sa v roku 1990 rozhodlo, že idem za KDH do federálnej vlády, na druhý deň ma brala šestotrojka na dva roky do Prahy. Mandát poslanca v Slovenskej národnej rade išiel bokom. Boli to nadšené časy, na ktoré sa nedá zabudnúť, aj keby ste chceli. Z vedy mi asi zostalo abstraktné myslenie, asociatívny prístup k pamäti, rozlišovanie podstatného od vedľajšieho, aj rýchle hovorenie a skákanie myšlienok, čo nevyzerá dobre. Politika mi dala radosť byť v prvej línii pádu komunizmu, množstvo známostí a priateľstiev, veľa cestovania po svete, možnosť pozitívne ovplyvňovať domáce veci, aj nevšedné zážitky, ktoré som opísal v svojich knihách.

Potom, po polroku vo Federálnom zhromaždení, som sa vrátil plný skúseností domov, dlho o ne nebol záujem. Do vysokej politiky som sa dostal po dvadsiatich rokoch, keď som sa v roku 2012 prekrúžkoval z č. 34 do NR SR. Politika mi vzala veľa času, súkromie, možnosť byť viac s rodinou, venovať sa literatúre, mať stále pred sebou veľa rozčítaných kníh. Metódou drobných krokov a paralelnou prácou sa však všetko dá stihnúť. Treba mať výdrž a trpezlivosť, byť pracovitý, naplno sa venovať tomu, čo máte pred sebou, mať pozitívny prístup k riešeniu problémov, nestrácať humor a nezašpiniť si ruky a najmä srdce.

Vaša politická činnosť je spätá s Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH). Považujete KDH, vzhľadom na vzrastajúcu spoločenskú krízu a s tým spojené výzvy, za perspektívnu politickú silu?
Všetky problémy dneška súvisia s krízou morálky. Ak Boh neexistuje, všetko je dovolené. Kresťanská demokracia dokázala najmä po vojne v mnohých krajinách urobiť podstatný pokrok, znova ich vybudovať a prispieť k reunifikácii Európy. Pokusy zaviesť myšlienky a zásady Kristovej Reči na hore do všetkých oblastí života, aj politiky, zostávajú ideálom, ale stojí za to vždy znova sa o to pokúšať. Myšlienka, že niekto tu je nad vami, kto pozná a hodnotí aj vaše myšlienky, by mala podnecovať politikov slúžiť druhým, nie sebe. Nakoľko sa to KDH darí, zhodnotia voliči, aj keď dnes verejnú mienku určujú médiá, ktoré prinášajú množstvo protichodných správ. Problémy dneška – korupciu, klientelizmus, zmanipulované verejné obstarávania, neplatenie faktúr, exekúcie, nefunkčné súdnictvo, finančné špekulácie, atď., môžu vyriešiť iba ľudia čestní, ktorí sú aj výborní odborníci. V KDH takých máme, ale stále ich je málo. Našou Magnou chartou by malo byť sociálne učenie cirkvi a jeho dennodenná aplikácia v živote v prospech občanov Slovenska.

Nedávno ste spolu s ďalšími dvoma poslancami – Štefanom Kuffom a Mariánom Kvasničkom – navrhli legislatívne zmeny zamerané na zvýšenie ochrany nenarodených. Aký je osud tejto iniciatívy?
Je to beh na dlhé trate: masové pochody za život, manifesty, miliónové  referendum, veľa pamätníkov nenarodeným, už trinásta sviečka za nenarodených (1. 11.), pätnásty Deň počatého života (25. 3.), atď., nemožno to nechať bez povšimnutia. Na Slovensku sa doteraz nemohlo narodiť asi 1,36 milióna detí. Vo svete akoby denne havarovalo 235 lietadiel, každé so 466 deťmi na palube. Téma ochrany života, ktorá je hodná diskusie, sa do pléna NR SR v tomto volebnom období nedostala. Tento zákon sme preto dali do programu poslednej pracovnej schôdze. Ide o zákony s maximalistickým požiadavkami, zohľadňujúce učenie cirkvi. Roky na nich pracovali odborníci, aj keď nebolo toho, kto by ich predstavil.
Každého človeka treba chrániť od počatia po prirodzenú smrť.  Ochrana života, to je okrem potratov aj eutanázia, trest smrti, predávanie orgánov, génové manipulácie, asistovaná reprodukcia a iné bioetické témy. Potraty sú mnohoparametrický problém, riešenie je vo výchove úcty k životu, sexuálnej výchove, zdravotnej starostlivosti, zlepšení ekonomickej a sociálnej situácie rodín, podpore mnohodetných rodín, výstavbe sociálnych bytov a azylových domov pre slobodné matky, je to aj vec legislatívy. Zákon však nič nezmení, ak sa nezmenia srdcia ľudí. Rokovanie o týchto zákonov sa už začalo, pokračujúcu rozpravu v parlamente otvorí môj príspevok.

Ako by mal v sekularizovanom prostredí postupovať kresťanský politik pri obhajobe kresťanských morálnych zásad? Mal by ich presadzovať bez ohľadu na okolnosti, alebo je prípustná aj cesta kompromisov?
Pri dnešnom rozštiepení spoločnosti je politika vec spojencov, spolupráce ľudí podobných, aj keď nie rovnakých názorov. Treba kúriť drevom aké máme, to si vyžaduje aj kompromisy. Sú však veci zásadné, kde nemožno povoliť. Treba žiť a konať podľa svojho svedomia a hľadať pravdu. Kardinál J. Ratzinger povedal: „Do neba je veľa ciest, toľko, koľko je ľudí.“ Všetci ľudia sú deti Božie, stvorené na Jeho obraz. V každom je dobro, treba ho hľadať. Nakoľko vidíme, že aj pri najlepšej vôli sa často mýlime, treba aj vlastné činy denne skúmať. Kristus paradoxne hľadá najmä stratenú ovečku, nie tie, ktoré idú po ceste. Je tajomstvom, prečo je to tak. Aj keď tomu nerozumieme, musíme konať podobne. Ctiť si každého človeka, neurážať, neponižovať a neodsudzovať ho. Odpustiť a zabudnúť, ako ináč sa dá milovať našich nepriateľov? Na vlastnom živote som zistil, že treba hľadať najprv kráľovstvo Božie a všetko ostatné sa vám pridá. Som rád, že Boh je milosrdný a až potom spravodlivý.

Moja posledná otázka sa týka vašich literárnych aktivít. Ste autorom siedmich kníh. Chystáte ďalšie? Priblížte, prosím, našim čitateľom svoje tvorivé plány.
Knihu „Strieborná ruža“, prináša celoživotné spomienky, stretnutia s dobrými a často zabudnutými ľuďmi, lyrické úvahy, aj nevšedné udalosti, ktoré som prežil v zahraničí. Na jej dokončenie by stačil mesiac sústredenej práce. Rozpracovaná je aj kniha „Ľudia, roky, udalosti“, kde sa zamýšľam, čo nám a mne priniesol každý rok, od roku 1939. Myšlienky do knihy „Ako sme boli starí“ zbieram, triedim a zapisujem. Brat Marián mi sľúbil spoluprácu, ale iba na knihe „Ako sme boli mŕtvi“. Často blogujem a píšem všelijaké články, denne statusy na Facebook. Spisovateľstvo je droga, ktorej sa dočasne zbavíte, keď vydáte knihu. Keď chcete niečo dokázať, bez vášne, tvrdej práce a aj ctižiadostivosti sa nič nedá urobiť. Mať pár mesiacov času niekde pod briezkami s počítačom a množstvom papieru, to by bolo!

Za rozhovor ďakuje Ján Maršálek

4 komentáre:

  1. Anonymný8.12.15

    Pán Mikloško opísal svoje učinkovanie v politike ako kresťan katolík, len si neuvedomil historický fakt, súvisiaci s dianim vo svete, že skôr platí:"Ak je Boh, všetko je dovolené" Veď všetko čo sa deje je vôľa božia.
    Ak ide ozaj nábožensky veriacim ľuďom, ku ktorím sa hlási aj p. Mikloško, tak by mali vehementnejšie chrániť už rozvinuté ľudské vedomia zabíjané vo vojnách a rozvíjať humánnym spôsobom obmedzovanie pôrodnosti (Zem je preľudnená) a nie podnecovať k plodeniu v mnohopočetných rodinách. Plánované a zodpovedné rodičovstvo, je zmysluplné.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Musím to povedať takto: Anonymný, nepíšte hlúposti!
      Človek dostal rozum a slobodnú vôľu. Bez slobodnej vôle by život stratil zmysel. Na druhej strane, slobodná vôľa človeku umožňuje konať dobro aj zlo...
      Zvláštne, keď vám to vyhovuje, obviňujete cirkev z obmedzovania ľudí a inokedy tvrdíte, že „ak je Boh, všetko je dovolené“. Nie, nie je všetko dovolené! A každý osobne bude zodpovedať za svoje myšlienky, slová a skutky.
      Mimochodom, pohania v antickom Grécku uctievali aj neznámeho boha. Boli múdrejší, prezieravejší ako vy. Vy neviete, a predsa nepekne hovoríte o Bohu, ktorý raz bude súdiť aj vás. Spamätajte sa!
      ::
      PS:
      PriestorNet umožňuje a podporuje kritické myslenie, má však kresťanskú duchovnú orientáciu, preto nebude tolerovať výpady voči Bohu ani znevažovanie náboženskej viery.

      Odstrániť
    2. Anonymný8.12.15

      Ja si síce uvedomujem, že náboženstva deformujú ľudské vedomie, myslenie a konanie, no akceptujem nábožensky veriacim občanom ich orientáciu a snažím sa ich neurážať, len kriticky hodnotiť. Človek môže mať slobodnú vôľu, no mnohí majú svedomie, intelekt, poznanie a kritické myslenie a aj ich využívajú, ako to tvrdí aj pán Mikloško.
      O bohoch ja nič nič netvrdím, ozaj o nich nič neviem,tak ako nič relevantného o bohu/bohoch nemôže nik vedieť, sú to hypotetické, perzonifikované, fenomény, ktoré, možno vy, považujete za realitu.
      Neviem čo považujete za výpady proti vášmu Bohu.
      Rovnako aj vaša vyhrážka, v tomto kontexte, je iluzórna.

      Odstrániť
    3. Citujem z pravidiel diskusie v PriestorNete: „Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku...“

      Anonymný, odchyľujete sa od tohto pravidla, preto už len jedna reakcia:

      Joseph Ratzinger – Benedikt XVI. napísal úvahu s názvom Čo znamená veriť. Venuje sa v nej otázke viery. Úvaha sa začína pohľadom na chod ľudskej spoločnosti, z ktorého vyplýva, že istý druh viery je prítomný v živote každého človeka. „Žijeme v sieti neznámych, na ktoré sa spoliehame na základe všeobecne pozitívnych skúseností. Veríme, že toto všetko nie je bez základu a takáto viera nám umožňuje využívať výhody z poznania iných.“ Ako autor zdôrazňuje – otázka Boha nie je pre človeka čisto teoretickým problémom, naopak, táto otázka je veľmi dôležitá z hľadiska životnej praxe, preto je žiaduce zaoberať sa ňou. „Zoči-voči otázke Boha si človek nemôže dovoliť byť neutrálny.“

      Kresťanská viera nie je v rozpore s vedeckým poznaním ani neobmedzuje človeka v jeho slobode. Je cestou k pravde, cestou k uznaniu toho, čo je zo stvorenia zjavné. Dáva odpoveď na otázku, ako možno dosiahnuť plnosť ľudského údelu. Neviera nepramení ani tak z nedostatočnosti poznania, ale skôr z odmietania pravdy. Človek súčasnosti sa vyhýba pravde, ktorá by od neho čosi požadovala, a dáva prednosť pohodliu a zisku.

      Veriaci človek (kresťan) nie je slepý, ani jeho náboženská viera nie je slepá – opiera sa o Ježišovo učenie, o svedectvo mnohých svätcov, podoprená je životnými skúsenosťami celých generácií, ako aj prežívaním viery v spoločenstve. A tak, uzatvára autor: „Zdanlivo skeptická Pascalova rada svojmu priateľovi agnostikovi je správna: Začni s bláznovstvom viery a dospeješ k poznaniu. Toto bláznovstvo je múdrosťou. Cestou pravdy.“

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.