4. decembra 2015

V akom duchu konáme

Učme sa bojovať a aj bojujme, ale hlavne sa účinne a nezištne milujme
Vlado Gregor
Zlo je prejavom našej nedokonalosti a má mnoho tvárí. Vyskytuje sa väčšie i menšie zlo a väčšina zlých skutkov a zámerov sa dá odpustiť a napraviť. Najhoršie zlo je programové a najškodlivejšia je zámerná ľahostajnosť k nemu a strata viery v jeho nápravu.
Človek akosi podvedome cíti, že nie jednotlivý hriech je najviac škodlivý a nenapraviteľný, ale horší je program a koncepcia, ktorá k zlému vedie, ktorá je koreňom zámerného zla. Preto vždy hľadá pevný program a oporu v zápase so zlom a recept na dobro a dokonalosť.

Vidíme teraz, že moderní kresťania tú oporu akosi nevidia a strácajú z dohľadu. Vyprázdňujú sa nielen kostoly, ale aj duše ľudí sú stále prázdnejšie. Naozaj by sme teda nemali strácať program a sebaúctu a tým naše duše vyprázdňovať ešte viac. Sú to čudné tendencie, mať k pravde, či už hľadanej a či poznanej a definovanej, taký vzťah, že povieme – my si čítajme Bibliu, moslimovia Korán a ateisti nech si čítajú, čo chcú, lebo aj tak je to jedno. Milí moji, zvlášť v poslednej dobe vidíme, že vôbec nie je jedno, v čo veríme, v čo dúfame a aké poriadky a tradície vyznávame a rešpektujeme. Nemusíme byť ani veriaci, už zdravý rozum nám hovorí, že nie je jedno, aký program sme si zvolili, v akom duchu konáme, ako vychovávame deti a ako sa správame k ostatným.
Pozrime sa len na slávne duchovné a kultúrne dejiny Francúzska, na jeho veľkú a nenahraditeľnú tradíciu v dejinách Cirkvi a v pestovaní svätého života. Páchateľmi útokov v Paríži vraj neboli tí „echt“ zlí moslimovia, ale práve sfanatizovaní konvertiti z radov islamizovaných katolíkov, ktorí zúfalo hľadajú nejaký program a cieľ v prázdnom svete konzumu a zábavy. Ťažko ho asi nájdu v krajine, ktorá za svoju hlavnú tradíciu a program vyhlasuje Francúzsku revolúciu spojenú s vyvražďovaním kňazov a ničením celých provincií v záujme svetlej budúcnosti a takzvaného racionálneho a pohŕdavého postoja k zázraku života a k tajomnej sile ľudskej lásky a odpúšťania.
Nezúfajme však, ale dúfajme, lebo na čom ten pevný a organizovaný islam prehráva a možno raz aj definitívne prehrá, je práve vzťah k láske a konkrétnejšie vzťah k ženám. V tomto ohľade sú Mohamed a Kristus vlastne protikladmi. Pritom ja sám, ako aj väčšina chlapov, ten postoj islamu chvíľami chápem, ale ak siahneme na slobodu žien, spoločnosť prestane normálne fungovať. Všetky ženy túžia po láske a cite, ešte viac ako my muži, predsa len racionálnejšie a plánovitejšie tvory. Všetky sa tiež chcú páčiť nielen jednému mužovi, chcú mať slobodu vybrať si svojho princa, teda slobodu nevydať sa proti svojej vôli, prípadne sa aj vôbec nevydať. Samozrejme, tieto túžby sú aj koreňom mnohých hriechov a omylov, ale práve tie napráva láska a odpúšťanie, o čom toľko rozpráva Kristus v krásnych podobenstvách a aj definíciách.
Naše ženské protipóly sú teda zdrojom mnohých našich ťažkostí a nešťastí, ale nepochybne sú pre nám mužom aj veľkou korekciou a nenahraditeľnou motiváciou. Kde tieto možnosti chýbajú, prichádza ku krutým paradoxom. Napadá mi pritom tajomný a hlboký text z knihy Genezis, kde Boh hovorí starému, ale stále inovovanému hadovi, že ustanoví nepriateľstvo medzi ním a ženou, medzi jeho potomstvom a jej potomstvom. Jej potomstvo nakoniec tomu večnému Pokušiteľovi rozšliape hlavu a on nám zraní pätu.
My ľudia máme mnoho tých achillových piat a často sa nevyznáme sami v sebe, ale dúfajme, že práve to vzájomné pochopenie a láska nás nasmerujú k ničeniu zla a na cestu k Božiemu kráľovstvu... Teraz sú ešte všetky tri čnosti, viera, nádej i láska, pričom najväčšia z nich je láska, hovorí nám apoštol Pavol. Žijeme však v časoch a vo svete nedokonalosti a bez viery a nádeje sa ťažko k pevnej a liečivej láske prepracujeme.
Pochopiť život a program nášho Spasiteľa ťažko môžeme bez pochopenia jeho lásky k ženám. Najväčšiu porciu lásky dostávame od matky a trochu zlomyseľne sa hovorí, že láska matiek k synom je jedinou nezištnou láskou. Lúčim sa teda s čitateľkami a čitateľmi katolíckym heslom „Per Mariam ad Jesum“, teda „Cez Máriu k Ježišovi“.
::

1 komentár:

  1. Anonymný5.12.15

    S výzvou k boju nesúhlasím, som za otvorenú debatu, nie nátlak, nie boj. Ale celkom pekná úvaha.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.