- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

12. mája 2016

Bohu nič nie je nemožné!

Karol Dučák
Naliehavá výzva bývalého moslima
Súčasné kresťanstvo, konfrontované so šokujúcimi informáciami o terore moslimských fanatikov, je zakríknuté a vystrašené. Často sa stretávame s otázkami typu: Ovládnu svet moslimovia? Čo bude s nami, kresťanmi? Aj keď sú takéto obavy pochopiteľné, v nijakom prípade nesmieme podľahnúť skepse. Ježiš Kristus a Panna Mária oslovujú moslimov po celom svete a tí sa potom zriekajú islamu, aby sa stali novými kresťanmi. Jedným z najznámejších je konvertita z Maroka, ktorý na verejnosti vystupuje ako brat Rachid. Svoje priezvisko nemôže prezradiť, pretože by tým ohrozil vlastný život.
Tento marocký konvertita vyrástol v moslimskej rodine, no v osemnástich rokoch sa obrátil a prijal kresťanskú vieru. Od roku 2005 moderuje v Al Hayat TV týždenné televízne vysielanie, v ktorom porovnáva islam s kresťanstvom. Z vlastnej výpovede brata Rachida, ktorá je dostupná na internete, sa dozvedáme o jeho pohnutom životnom príbehu.

Narodil sa v roku 1971 v konzervatívnej islamskej rodine. Jeho otec bol imámom v dedine, v ktorej Rachid prežil veľa rokov. O kresťanskom pohľade na Ježiša Krista počul po prvý raz v rozhlase. Ako pravoverného moslima ho to provokovalo a chcel brániť svoju vieru. Nasledujúce vyše štyri roky písal do rádia, z ktorého počul kresťanskú verziu príbehu Krista, aby obhajoval islam. Nakoniec sa však sám obrátil a v roku 1989 konvertoval na kresťanstvo. Odvtedy sa neprestal zaoberať porovnávaním dvoch náboženstiev, ku ktorým počas svojho života patril.
Rodina sa o jeho obrátení dozvedela a zriekla sa ho. Začala sa najťažšia a najnebezpečnejšia etapa jeho života. Rachid vo svojej výpovedi spomína na svoje zápasy a diskusie s otcom po svojom obrátení. Raz mu otec s krikom vytýkal, že spôsobil hanbu celej rodine. Unavený večnými zápasmi a vediac, že islam prikazuje príbuzným zabiť moslima, ktorý prestúpil na inú vieru, Rachid v jednej chvíli zúfalstva povedal otcovi, aby ho zabil a ukončil trápenie jemu aj celej rodine. Vtedy mu otec so slzami v očiach povedal: „Vieš, že ťa nemôžem zabiť.“
Na Rachidovu otázku, prečo nie, jeho otec odvetil: „Ty si môj syn, nemôžem zabiť svojho syna.“ Rachid vtedy otcovi odpovedal: „Vidíš, ty máš srdce, ale ,Alah´, Boh, ktorého ty vzývaš, nemá žiadne!“ Len vďaka láskavému srdcu svojho otca Rachid prežil tie krušné chvíle. Byť synom ukrutnejšieho moslima, asi by už dnes nežil.
Vlastný otec teda Rachida nezabil, ale jeho trápenie ani zďaleka nemalo konca. Bol prenasledovaný marockými úradmi a po niekoľkých rokoch nebezpečného zápasu o holú existenciu musel svoju vlasť opustiť. Jeho osud bol podobný osudu mnohých iných moslimov, ktorí v moslimskom svete konvertovali na kresťanstvo. Mnohí z nich svoju skutočnú vieru taja, pretože ak sa ich okolie dozvie pravdu, ich život sa zmení v peklo na zemi. Tisíce bývalých marockých moslimov, ktorí prijali kresťanskú vieru, žijú v utajení z obavy pred prenasledovaním. Lenže v podobnej situácii sú kresťanskí konvertiti v celom moslimskom svete, predovšetkým v Maroku, Alžírsku, Tunise, Egypte, Iraku a Iráne.
Ešte kým žil Rachid v Maroku, oboznamoval miestnych konvertitov s rozhlasovým vysielaním, ktoré aj jeho priviedlo ku konverzii. Spoločne pašovali do krajiny Biblie v arabčine zo Španielska, pretože v jeho domovine boli arabské Biblie zakázané. Režim v krajine ich však prenasledoval a mnohí boli terčom vyhrážok, iní boli zatýkaní, týraní, väznení.
Ilustračná snímka: Peter Horváth
Aj Rachid si prežil kruté chvíle, no dnes je v inej situácii. Má k dispozícii vysielanie v arabsko jazyčnej televízii, ktoré je cez satelit vysielané na celý Blízky východ a do Severnej Afriky. Priamo do tohto programu môžu volať televízni diváci, ktorí program sledujú, a Rachid každý štvrtok večer naživo debatuje s moslimami zo všetkých islamských krajín. Mnohí z nich priznávajú konverziu na kresťanstvo priamo počas televízneho vysielania. Ako s potešením konštatuje Rachid, je to vlna, ktorá je rok čo rok silnejšia. Títo konvertiti však naliehavo potrebujú pomoc ľudskoprávnych organizácii, pretože v moslimských krajinách sú najprenasledovanejšou vrstvou obyvateľstva. Niektorí z nich sa nachádzajú vo väzení, iní boli zabití, či inakšie terorizovaní.
Marocký konvertita Jamaa Ait Bakrim je väznený od roku 2005. Bol odsúdený na pätnásť rokov väzenia. Mohammed Hijazi je v egyptskom väzení od decembra 2013, bol odsúdený na päť rokov. Omnoho horšie dopadli mučeníci, ktorí boli za konverziu na kresťanskú vieru zabití. Patrí medzi nich napríklad jordánske dievča Rana Sawareh, ktoré za svoje kresťanské presvedčenie prelialo mučenícku krv. To je len niekoľko z množstva príkladov bezohľadného teroru voči konvertitom, ktorí sa v moslimských krajinách zriekajú islamu a prestupujú na kresťanskú vieru.
Nie všetci mali to šťastie ako Rachid, ktorý mohol opustiť svoju vlasť. Mnohí z nich musia žiť vo svojej domovine a svoju kresťanskú vieru buď skrývať alebo znášať prenasledovanie zo strany moslimov. Nemajú žiadne práva. Nemôžu sa modliť, nemajú nijaký prístup k Biblii v arabčine, nemôžu krstiť deti kresťanskými menami a musia dodržiavať pôstny mesiac ramadán. Za nedodržanie pôstu im hrozí zatknutie. Podľa islamského práva šaría ich možno dokonca beztrestne zabiť.
Tradičné cirkvi na Blízkom východe oficiálne nesmú týmto konvertitom pomáhať, pretože by im taktiež hrozilo prenasledovanie. Aj Koptská cirkev v Egypte je v nezávideniahodnej situácii. Nesmie prijímať a krstiť moslimov, ktorí sa zriekli islamu, a tak sa konvertiti často ocitajú v izolácii. Kresťania sa ich boja prijímať medzi seba a moslimovia ich prenasledujú.
V závere svojej osobnej výpovede sa preto Rachid obracia na kresťanov vo svete s naliehavou výzvou pomôcť konvertitom, ktorí musia trpieť v moslimskom svete. Mnohí z nich sa totiž cítia opustení a bezradní. Sú to tisíce obetí pravej viery v Ježiša Krista, ktoré naliehavo potrebujú ochranu a pocit spolupatričnosti kresťanov z celého sveta. Môžeme ako praví kresťania odmietnuť im pomoc?

Zdroj:
Von der Familie verstoßen, von den Behörden verfolgt. 1/2. In: ZEIT ONLINE. Dostupné na internete: www.zeit.de/politik.
Von der Familie verstoßen, von den Behörden verfolgt. 2/2. In: ZEIT ONLINE. Dostupné na internete: www.zeit.de.

10 komentárov:

  1. Anonymný12.5.16

    Aj o tom, čo prežíval a prežíva Rachid, sú náboženské učenia, ideológie. A ja sa pýtam, potrebujú to ľudia žijúci v 21. storočí? Nežili by sme ľudskejšie bez náboženstiev, cez humanistickú výchovu našich detí?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ľudia v 21. storočí sú v podstate takí istí ako v iných storočiach – minulých aj budúcich. Neviem, prečo by mali potrebovať niečo iné. (Alebo si namýšľame, že sme lepší od tých, čo boli pred nami?)

      Humanizmus bez Boha je prázdnou škrupinou – ba horšie: humanizmus bez Boha je klamnou ilúziou, podvodom a zradou na človeku.

      Odstrániť
    2. Anonymný13.5.16

      "Humanizmus bez Boha je prázdnou škrupinou-" To je podobný slogan ako "štát je zlý vlastník" a začali nám vládnuť zbohatlíci.

      Odstrániť
    3. Nie je slogan ako slogan. Strom poznať po ovocí. Keď hovorím o humanizme bez Boha ako o prázdnej škrupine, hovorím tak podľa ovocia, ktoré taká idea priniesla a prináša.

      Vami odporúčaná "humanistická výchova" vedie v konečnom dôsledku k degradácii človeka.

      Odstrániť
  2. Anonymný12.5.16

    Boli časy, keď aj kresťania sa správali voči odpadlíkom tak, ako to demonštrujú niektorí súčasní moslimovia.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Kresťanstvo sa odlišuje od všetkých ostatných náboženstiev. Rozdiel medzi nimi je veľký – ako rozdiel medzi pravdou a omylom.

      Odstrániť
  3. Anonymný14.5.16

    isteže, humanistickému ateizmu ide o najmä o výchovu bez BOHA... Ale čo je to potom za výchova, stavaná na ateizme? Myslím, že po príklady netreba chodiť ďaleko do minulosti.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Karol Dučák23.5.16

    Konverzie moslimov na katolícku vieru sú novou veľkou nádejou Katolíckej cirkvi a podnetom na zintenzívnenie katolíckych misií v moslimských krajinách. O množstve týchto konverzií svedčí okrem iných aj prípad bývalej Miss USA: http://www.lifenews.sk/node/10236
    Musíme však postaviť tieto misie pod patronát Panny Márie! Dejiny misií dokazujú, že úcta k Panne Márii je najistejšou cestou k srdciam moslimov.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Český katolícky kňaz Petr Piťha vyjadril vo svojej nedávnej trnavskej prednáške skeptickejší náhľad na túto problematiku:

      „Dialog v danou chvíli vůbec není možný. Nevím, kdo se může vážně domnívat, že se muslimové dají pokřtít nebo naopak křesťané obřezat a přijmou Islám. Stejně tak nevěřím, že někdo přesvědčí muslimy k odstoupení od Islámu a přechodu ke konzumismu. Vitalita muslimských komunit žijících uprostřed konzumní společnosti je výmluvná.“
      ::
      Problém nie je podľa mňa v tom, že by kresťanstvo nemalo potrebné kvality, ale v tom, že Európania dnes kresťanstvom nežijú, ponúkajú značne zdeformovanú – nepríťažlivú podobu kresťanskej viery a spôsobu života.

      Odstrániť
    2. Karol Dučák25.5.16

      Pri všetkej úcte k Petrovi Piťhovi musím konštatovať, že v tomto ohľade ignoruje fakty. Počet konverzií moslimov na kresťanstvo, ale aj - na šťastie v menšej miere - opačným smerom je výrečný a prehliadať ho môže len ten, kto ho nechce vidieť. Nepochybujem však o tom, že Petr Piťha je horlivý a pravoverný katolícky kňaz.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.