Hovor, Pane, tvoj sluha počúva!
(1 Sam 3, 9)
Naučiť sa počúvať nie je jednoduché. Často sme
svedkami toho, že slová iných nás akosi nezaujímajú, nevšímame si ich. Trpíme
„hluchotou“, ktorú môžeme nazvať aj nezáujmom, nevšímavosťou voči druhým.
Viem, nie je vždy čas na to, aby sme mohli
počúvať druhého, vypočuť si jeho slová, sťažnosti trápenia, ale aj prejavy
radosti. Neuvedomujeme si, že nevšímavosťou môžeme často iných uraziť, zahanbiť.
Po našom nezáujme o ich slová sa môžu utiahnuť do seba a stať sa bojazlivými
povedať svoj názor. Tak isto je to aj pri počúvaní nášho Pána.
Poviete si, ako môžem počúvať Jeho slová, keď
nič nepočujem? Áno, stáva sa to veľmi, veľmi často. Sme hluchí, nepočujeme.
Nechceme počuť, lebo Pánove slová sa nám stávajú nepríjemnými a neprijateľnými.
Preto sa tvárime, že Pán nám nič nehovorí. Omyl. Fatálny omyl! Pán sa na teba
neustále obracia a svojimi slovami ťa chce viesť po ceste, ktorá je pre
teba tá najvhodnejšia. Pán nemôže za to, že my sa snažíme byť absolútne slobodní
a konať všetko, čo sa nám zachce. Nechceme byť nikým napomínaní,
usmerňovaní. V mene svojej egoistickej namyslenosti a pýchy si myslíme,
že si vystačíme sami. Nič nám netreba. Žiadne rady a ponaučenia.
A kdeže pokarhanie! To sa už vôbec nezmestí do nášho pyšného srdca...
Naučme sa pokory a skromnosti. Naučme sa
počúvať Pána! Bude to len a len v náš prospech.
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (28)
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Rady a ponaučenia by mali počúvať, akceptovať, obidve strany.
OdpovedaťOdstrániťA ten Pán, by malo byť naše svedomie.
Vyvolení
Si vyvolený Bohom.
To lichotí sebeckej duši primitíva.
Vypni hruď do nadutosti,
predstieraj cit lásky, skromnosť,
veď Boh na teba sa díva.
Volám slovom, žitím,
je to blud a fáma.
Málokto však čuje.
Uši hluchnú štopľom viery,
mozog a um pochoduje
do periférie.