Dve výpovede, dva svety

Ľudovít Košík

Môj postoj k dvom prepusteniam zo zamestnania, ktoré v posledných dňoch zaujali médiá i verejnosť na Slovensku

V uplynulých dňoch, na prelome augusta a septembra 2016, prebehli médiami, a stretli sa s veľkým záujmom a ohlasom verejnosti, dve správy o prepustení dvoch osobností zo zamestnania. Kým prvú – o ukončení služby evanjelického kaplána Jakuba Pavlúsa v cirkevnom zbore v Turanoch pri Martine, dohodnutej na dobu určitú, zo strany zboru biskupov Evanjelickej cirkvi augburského vyznania – kritizovali, ba bili na poplach liberálne médiá; tú druhú – o výpovedi danej historikovi Martinovi Lackovi zo strany zamestnávateľa, realizovanej nie celkom etickým spôsobom, z Ústavu pamäti národa pre „hrubé porušenie pracovnej disciplíny“ – negatívne hodnotili viac médiá konzervatívne a národné.

V dnešnej dobe, keď každý mesiac stovky pracovníkov po celej krajine, zamestnanci rozličných firiem jednorazovým rozhodnutím zamestnávateľa skončia na pracovisku, kde odpracovali často desiatky rokov, a nikto sa ich nezastane ani tomu nikto nevenuje žiadnu pozornosť, nikto nehľadí na to, že sú možno jedinými živiteľmi rodín, stoja tieto dve prepustenia z práce za zamyslenie,  úvahu a porovnanie.

S evanjelickým kaplánom bol ukončený pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú, čo je bežný postup, a to pre jeho názory na manželstvo a rodinu nezhodujúce sa s Božím zjavením cez Bibliu a učenie cirkvi, ktoré verejne prezentoval. Výpoveď dostal od svojich cirkevných predstavených, čo je, myslím, logický krok – a veľký rozruch médií je pokusom zasiahnuť do náboženskej slobody a tiež pokusom zasahovať do činnosti cirkvi, ktorá má právo vychádzať z Božieho zjavenia a zo stáročiami overenej praxe.

Druhé prepustenie je čisto politickým rozhodnutím, v ktorom predseda Správnej rady ÚPN vykonal tento krok zrejme na príkaz niekoho, resp. niektorých záujmových skupín, ktoré si robia nárok rozhodovať o živote v našej krajine a osudoch ľudí bez toho, žeby ich niekto tým poveril. Došlo v tomto prípade k prepusteniu človeka vysoko odborne kvalifikovaného, morálnych kvalít a plniaceho si svoje pracovné povinnosti, ktorý dokáže tvoriť a budovať a nežije z rozkladu spoločnosti a hodnôt.

Sám osobne nepoznám ani jedného z týchto prepustených. No články historika Martina Lacka som čítal so záujmom a rád v časopise Pamäť národa. Zaujal ma v nich jeho záujem o skutočné dejiny Slovenska, ktorý vychádzal z jeho vzdelania, štúdia a rozhovorov s pamätníkmi. Tiež som okrem odbornosti obdivoval jeho morálne kvality, čo sa dnes vo verejnosti ani na našom kedysi kresťanskom Slovensku veľmi nenosí. Myslím, že prvoradým predpokladom k práci pre spoločnosť sú kvality morálne, rodinné, spoločenské, ochota pracovať pre iných bez ohľadu na to, čo mi to prináša. A toto historik Martin Lacko robí a len na to doplatil, že sa odmietol podriadiť mocným tohto sveta.

Zdá sa mi, že nežijem v demokracií, ale že znova žijem v totalitnom štáte, kde kroky niektorých samozvaných jedincov a skupín a ich snahy rozhodovať o osudoch iných ľudí prekračujú slobodu názoru, a stávajú sa bežnou realitou. Zdá sa mi, že niekto zasahuje v demokratickej spoločnosti do slobodnej činnosti cirkví i štátnych inštitúcií a manipuluje a ovplyvňuje verejnú mienku takým spôsobom, ktorý človeka degraduje a ponižuje.

Myslím si, že je potrebné byť aj v dnešnej dobe verný pravidlám, na ktorých spoločnosť vyrástla, a tieto sú už dve tisícročia budované na kresťanských základoch, vychádzajúcich z prikázaní Dekalógu, ktoré sú jednoznačné – a máme mnoho skúseností, ktoré potvrdzujú, že každý kto ich poruší, býva potrestaný, trestá sa sám, a nemôže to prinášať šťastie ani jemu, ani tým, ktorí sú mu zverení. Teda nie je v ľudskej kompetencii určovať to, čo človeka robí šťastným a čo ho ničí, lebo tieto pravidlá boli dané do poriadku sveta už pri jeho stvorení.

Plne podporujem rozhodnutie predstaviteľov evanjelickej cirkvi nepredĺžiť pracovný pomer na dobu určitú s ich zamestnancom Jakubom Pavlúsom a otvorene protestujem proti svojvoľnému rozhodnutiu predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka rozviazať pracovný pomer s historikom Martinom Lackom. A pozývam všetkých k budovaniu našej spoločnosti na zásadách spravodlivosti, dobra, pravdy a lásky, nie lži, podvodu a egoizmu, ktorý túto spoločnosť, rodiny i osobnosti ničí a rozkladá.

(Skalica, 5. septembra 2016)

Ľudovít Košík

::

Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.