8. septembra 2016

Dve výpovede, dva svety

Ľudovít Košík
Môj postoj k dvom prepusteniam zo zamestnania, ktoré v posledných dňoch zaujali médiá i verejnosť na Slovensku
V uplynulých dňoch, na prelome augusta a septembra 2016, prebehli médiami, a stretli sa s veľkým záujmom a ohlasom verejnosti, dve správy o prepustení dvoch osobností zo zamestnania. Kým prvú – o ukončení služby evanjelického kaplána Jakuba Pavlúsa v cirkevnom zbore v Turanoch pri Martine, dohodnutej na dobu určitú, zo strany zboru biskupov Evanjelickej cirkvi augburského vyznania – kritizovali, ba bili na poplach liberálne médiá; tú druhú – o výpovedi danej historikovi Martinovi Lackovi zo strany zamestnávateľa, realizovanej nie celkom etickým spôsobom, z Ústavu pamäti národa pre „hrubé porušenie pracovnej disciplíny“ – negatívne hodnotili viac médiá konzervatívne a národné.

V dnešnej dobe, keď každý mesiac stovky pracovníkov po celej krajine, zamestnanci rozličných firiem jednorazovým rozhodnutím zamestnávateľa skončia na pracovisku, kde odpracovali často desiatky rokov, a nikto sa ich nezastane ani tomu nikto nevenuje žiadnu pozornosť, nikto nehľadí na to, že sú možno jedinými živiteľmi rodín, stoja tieto dve prepustenia z práce za zamyslenie,  úvahu a porovnanie.
S evanjelickým kaplánom bol ukončený pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú, čo je bežný postup, a to pre jeho názory na manželstvo a rodinu nezhodujúce sa s Božím zjavením cez Bibliu a učenie cirkvi, ktoré verejne prezentoval. Výpoveď dostal od svojich cirkevných predstavených, čo je, myslím, logický krok – a veľký rozruch médií je pokusom zasiahnuť do náboženskej slobody a tiež pokusom zasahovať do činnosti cirkvi, ktorá má právo vychádzať z Božieho zjavenia a zo stáročiami overenej praxe.
Druhé prepustenie je čisto politickým rozhodnutím, v ktorom predseda Správnej rady ÚPN vykonal tento krok zrejme na príkaz niekoho, resp. niektorých záujmových skupín, ktoré si robia nárok rozhodovať o živote v našej krajine a osudoch ľudí bez toho, žeby ich niekto tým poveril. Došlo v tomto prípade k prepusteniu človeka vysoko odborne kvalifikovaného, morálnych kvalít a plniaceho si svoje pracovné povinnosti, ktorý dokáže tvoriť a budovať a nežije z rozkladu spoločnosti a hodnôt.
Sám osobne nepoznám ani jedného z týchto prepustených. No články historika Martina Lacka som čítal so záujmom a rád v časopise Pamäť národa. Zaujal ma v nich jeho záujem o skutočné dejiny Slovenska, ktorý vychádzal z jeho vzdelania, štúdia a rozhovorov s pamätníkmi. Tiež som okrem odbornosti obdivoval jeho morálne kvality, čo sa dnes vo verejnosti ani na našom kedysi kresťanskom Slovensku veľmi nenosí. Myslím, že prvoradým predpokladom k práci pre spoločnosť sú kvality morálne, rodinné, spoločenské, ochota pracovať pre iných bez ohľadu na to, čo mi to prináša. A toto historik Martin Lacko robí a len na to doplatil, že sa odmietol podriadiť mocným tohto sveta.
Zdá sa mi, že nežijem v demokracií, ale že znova žijem v totalitnom štáte, kde kroky niektorých samozvaných jedincov a skupín a ich snahy rozhodovať o osudoch iných ľudí prekračujú slobodu názoru, a stávajú sa bežnou realitou. Zdá sa mi, že niekto zasahuje v demokratickej spoločnosti do slobodnej činnosti cirkví i štátnych inštitúcií a manipuluje a ovplyvňuje verejnú mienku takým spôsobom, ktorý človeka degraduje a ponižuje.
Myslím si, že je potrebné byť aj v dnešnej dobe verný pravidlám, na ktorých spoločnosť vyrástla, a tieto sú už dve tisícročia budované na kresťanských základoch, vychádzajúcich z prikázaní Dekalógu, ktoré sú jednoznačné – a máme mnoho skúseností, ktoré potvrdzujú, že každý kto ich poruší, býva potrestaný, trestá sa sám, a nemôže to prinášať šťastie ani jemu, ani tým, ktorí sú mu zverení. Teda nie je v ľudskej kompetencii určovať to, čo človeka robí šťastným a čo ho ničí, lebo tieto pravidlá boli dané do poriadku sveta už pri jeho stvorení.
Plne podporujem rozhodnutie predstaviteľov evanjelickej cirkvi nepredĺžiť pracovný pomer na dobu určitú s ich zamestnancom Jakubom Pavlúsom a otvorene protestujem proti svojvoľnému rozhodnutiu predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka rozviazať pracovný pomer s historikom Martinom Lackom. A pozývam všetkých k budovaniu našej spoločnosti na zásadách spravodlivosti, dobra, pravdy a lásky, nie lži, podvodu a egoizmu, ktorý túto spoločnosť, rodiny i osobnosti ničí a rozkladá.
(Skalica, 5. septembra 2016)
Ľudovít Košík
::

Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

2 komentáre:

  1. Anonymný8.9.16

    Racionálny pohľad na ÚPN hovorí, že sa jedná o účelove vytvorenú inštitúciu k dehonestácii určitého obdobia našich dejín a ľudí v ňom. Ak by to mala byť kompletná a kompetentná inštitúcia, mala by zahŕňať celé dejiny Slovákov na tomto území. A zamestnanci v tejto inštitúcii majú tiež rôzne, až nekalé tendencie vo vzťahu k histórii nášho národa.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný8.9.16

    K poznámke anonyma iba toľko, že v tom má pravdu, že nemali by sa účelovo dehonestovať (a podľa potreby vyťahovať z dokumentov) jednotlivci, no malo by sa zdokumentovať najmä to, ako sa niektorí vrchní pohlavári rýchlo preorientovali, keďže v danom tzv. totalitnom režime bola väčšina s nálepkou straníci. V podstate išlo o to, že tí vo funkciách a vysokopostavení predali vlastne celá spoločenské zriadenie, keďže v komunizme sme nikdy nežili. Iba proklamovane tak ako teraz v demokracii. Napokon keď to porovnáme s dneškom, vychádza nám jedno, že vtedajší socializmus bolo lepšie obdobie pre život väčšiny ľudí, pretože každý musel byť zamestnaný, nebolo bezdomovcov a žobrákov. Tí čo bačovali vtedy, väčšina z nich bačuje aj teraz, ako je to opísané aj v rozhovore pána Maršáleka s historikom Lackom...že takpovediac šibnutím prútika sa z komunistov stali najväčší liberáli a ich zásluhou a podobných zapredancov stali sme sa rýchlo kolóniou s lacnou pracovnou silou. Nedá sa obdobie tzv. komunizmu, napokon tak ako všetko iné paušalizovať, je to a bolo to vždy individuálne. Pochybujem, že by správcovia ÚPN, vrátane pána Lacka mali nekalé tendencie k histórii Slovákov, podľa mňa môže to vadiť, že mali blízke. A to je rozdiel a možno i príčina. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.