29. decembra 2016

Krčmy, puby, hospody...

Robert Hakala
V Praze je blaze, ale draze...
Prahu mám veľmi rád a navštevujem ju pravidelne už mnoho rokov. Prvýkrát som tam bol po skončení vysokej školy, keď som ako absolvent rukoval do kasární v Plzni. Bolo to ešte v časoch socializmu. Pri ceste tam som v Prahe prestupoval, takže som videl iba hlavné nádraží. Náhoda však chcela, že sa o nejakú dobu nevrátil z „opušťáka“ jeden vojačik, a ja – ako veliteľ čaty – mal som ho ísť hľadať niekde do rómskej osady blízo Šaštína. Pridelili mi sprievod, slobodníka, ktorý mi mal pomôcť pri splnení tejto jedinečnej vojenskej misie. Napokon z hľadania nebolo nič, nakoľko v prvých kasárňach, kde som sa hlásil po príchode na Slovensko, mi oznámili, že dezertéra už majú a mám si ho ísť vyzdvihnúť do Senice. Cesta naspäť k útvaru viedla samozrejme cez Prahu, ale teraz sme „zmeškali“ niekoľko prípojov na Plzeň, a tak sme mohli vyraziť do ulíc našej „stovežatej matičky“...

Odvtedy som Prahu navštívil mnoho ráz, minimálne raz za rok. Moje návštevy tohto úžasného mesta sa stupňovali a toto leto som tam prežil celé dva mesiace. Veľmi rád blúdim starými uličkami a vychutnávam si atmosféru veľkomesta s bohatou kultúrnou históriou. Počas mojich návštev som tu nafotil obrovské množstvo záberov. Skutočne, nedá sa odolať zákutiam tohto mesta.
Slogan, ktorý som dal do podnadpisu, určite poznáte. Môžem skonštatovať, že to neplatí. Totiž – platí aj nie. Podľa stavu peňaženky alebo veľkosti účtu môžete si vybrať rôzne druhy podnikov, butikov, obchodov a hlavne – reštaurácií. V samotnom centre je to pomerne drahé, ale len o niekoľko desiatok metrov ďalej nájdete útulnú krčmičku s prijateľnými cenami. V tomto príspevku sa však nechcem zaoberať cenovými reláciami, ale názvami krčiem, pivární, reštaurácií, ktorých je tu neúrekom.
Uvedomil som si, že drvivá väčšina názvov týchto zariadení je typicky česká a nezmenilo sa to ani s nástupom novej doby, ktorú teraz žijeme. Ponúkam vám fotografické zábery, ktoré zachytávajú názvy viacerých pražských reštauračných zariadení. Môžete sa opýtať: Prečo ma zaujali názvy „krčiem“? Ten z vás, kto sa dostane až na koniec môjho článku, určite pochopí...
Chcel by som sa ešte ospravedlniť za kvalitu fotografii, ktorá nie je práve najlepšia. Nebolo vždy jednoduché nájsť vhodné miesto a čas na fotenie (úzke uličky, stromy, hustá premávka a v neposlednom rade terasy zaplnené hosťami, takže som si nemohol dovoliť provokovať hostí fotoaparátom).
Ale dosť bolo slov, ak máte chuť, prezrite si ponúkané obrázky.




































A dostávame sa k pointe môjho príspevku. Teraz vám ponúkam dve fotografie. Prvá zobrazuje reštauráciu Steven´s pub a druhá Hekel´s privat. Ak si myslíte, že tieto podniky sú niekde v západnej Európe, trafili ste úplne vedľa. „Stevensov pub“ môžete navštíviť v rázovitej slovenskej obci Paučina Lehota, kúsok od Demänovskej doliny, a „Hekel´s privat“ je v Závažnej Porube.


Netvrdím, že v Prahe nie sú tiež reštaurácie s rôznymi cudzojazyčnými názvami. Praha je však veľkomesto s množstvom zahraničných turistov. Myslím, že Liptov by mal predsa len zostať pri typicky slovenských názvoch!
::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

7 komentárov:

  1. Anonymný30.12.16

    Zmena

    Za Aristotela nebo stálo,
    kým neprišiel Habl,
    aj nám sa tak zdalo,
    kým sa v našom nebi
    neobjavil Havel.

    Mali sme stálice
    nie však iba hore,
    život bol pokojný
    ako tiché more.
    Ľudia mali prácu,
    byty, teplú vodu,
    bezplatnú chorobu,
    zájazdy s ROH,
    no skrátka pohodu.

    Chudoba nebola,
    nebolo žobrákov,
    ni ľudí bez práce,
    každý bol tu doma,
    boli aj koláče.

    Fabriky vlastnil štát,
    tie vlajkové lode,
    zisk delil pre všetkých,
    všade bol poriadok,
    bol tu pevný základ,
    nie stavba na vode.

    Všetko bolo ažúr?
    Čo chyby neboli?
    Čo by nie,
    tie človek urobí
    pri najlepšej vôli.
    Boli aj prehmaty,
    aj ľudia hynuli,
    boli aj zlé časy,
    ale pominuli.

    Máte komín krivý,
    kričia spoza hraníc,
    treba ho povaliť,
    aj celú budovu
    a novú postaviť!

    Slovač rada slúcha
    cudzích dobrú radu,
    nezbadá zloducha
    čo kradne zozadu.

    Nechceme stagnovať,
    kričia nové tváre,
    na tribúnu s nimi,
    budú aj doláre.

    Svet sa vždy vyvíja,
    pridáva do kroku,
    nepáli bosorky
    ako v stredoveku.

    A čo ľud, masy, spodina?
    Nikoho netrápi
    či žije a ako,
    či chorie
    a hladom skapíňa.

    Zase je tu chaos
    ako na kraj sveta,
    šopy a markety,
    samé cudzie slová,
    je tu ten čas opäť,
    keď Slovák doma,
    nie je doma.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nestačí plný žalúdok,
      a podobať sa na súdok.

      A je to pravda odveká –
      NEROBIA šaty človeka!

      Odstrániť
  2. Anonymný3.1.17

    Už dávno túžba veľká kvári ma, aspoň raz podívať sa do Prahy, či do Ríma. Možno a mi budete smiať, ale kde mám chudák Slovák dôchodca na to vziať? Byť na tom tak ako Nemci, Francúzi, či Briti, ale takto môže, ísť iba ak do r...Milan Kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Všade je dobre, doma najlepšie.
      Načo sa teda túlať po svete?
      Dajme si doma pivko chladené,
      aj žienke aspoň trocha nalejme –
      dobre nám bude. A či nie?!

      Odstrániť
  3. Anonymný3.1.17

    Nie,J.M. žiaľ nebude dobre ani doma...Lebo všade dobre, doma manželka.
    Milan Kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tuším Tomáš Janovic zas povedal:
      Všade doma, dobre, najlepšie.

      Odstrániť
  4. Anonymný3.1.17

    Nuž keď polemizujeme - Tomáš Janovic je starý borec, majster krátkych literárnych útvarov, mám od neho aj knihu a dlhé roky ho poznám. Myšlienku, ktorú ste uviedli je samozrejme pozmenené porekadlo, je to veľmi vtipné a ako som sa tak zamyslel, typicky židovské. Vysvetlím. Židia sú všade po svete doma a majú sa v podstate všade dobre. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.