Matej Hések – kňaz a pedagóg

Ľudovít Košík

Kňaz, teológ, stredoškolský pedagóg, spisovateľ, prekladateľ, regionálny historik Matej Hések, písal pod pseudonymom Dr. Štiavnický, sa narodil 23. februára 1889 v maloroľníckej rodine v Kútoch. Otec Ján, matka Anna, rodená Valachovičová, jej stará matka bola sestrou Martina Čulena. Po matke aj otcovi bol bratancom kňaza Štefana Héska (1892–1953). Bol známy ako vzdelaný kňaz a obľúbený pedagóg.

Na popud kútskeho kaplána Františka Deutscha ho rodičia dali študovať. Nižšie gymnázium ukončil v Skalici, pokračoval ako klerik ostrihomskej arcidiecézy v Bratislave a posledné dva ročníky ukončil v Ostrihome. Jeho mecénom bol pezinský farár Štefan Palkovič. Po roku teológie a dvoch rokoch práva na civilnej peštianskej univerzite pokračoval v teologických štúdiách na univerzite v Innsbrucku, kde bol aj 26. júla 1914 vysvätený za kňaza. Práve vtedy sa začínala prvá svetová vojna.

Primície mal v Kútoch 2. augusta 1914. Primičným kazateľom mu bol gbelský rodák a neskorší košický biskup Jozef Čársky. 17. júla 1916, po ďalšom štúdiu a vypracovaní dizertácie, bol promovaný za doktora teológie. V roku 1917  pôsobil ako kaplán v Banskej Štiavnici, odtiaľ prešiel za poľného kuráta do Nového Sadu v Báčke.

Po skončení vojny sa stal kaplánom v Holíči. Bol menovaný za učiteľa náboženstva na skalickom gymnáziu, kde pôsobil až do 1. mája 1946, keď bol predčasne penzionovaný. Okrem náboženstva vyučoval aj slovenčinu, latinčinu a filozofiu. Podporoval chudobných študentov gymnázia, spolupracoval so študentskými spolkami. V r. 1939 bol menovaný za assesora. Po krátkom pobyte v rodisku od 16. októbra 1946 pôsobil ako duchovný kláštora Milosrdných bratov v Bratislave a od novembra 1950 do 23. novembra 1952 ako duchovný v Lopašove, filiálnej obci Radošovskej farnosti.

Vo svojich zápiskoch uvádza: „Bývam u stolára, roľníka Zimku  č. d. 24. Dom je bezprostredne v blízkosti kostolíka. Byt je slušný, čistý a domáci sú milí. Radošovský farár alebo kaplán raz do mesiaca prichádzal Lopašova, ostatné nedele a sviatky chodievali ľudia na bohoslužby do Radošoviec, Rohova alebo Chropova, čo si vyžadovalo značné obety, hlavne v zime. Kostol je vždy pekne vyzdobený. 16. marca 1952 som bol predvolaný na KNV v Bratislave, 2. apríla som mal Lopašov opustiť. Moja misia v Lopašove sa skončila 24. novembra 1952. Márne boli žiadosti a deputácie farníkov v Skalici a v Bratislave. Tajomník KNV súdruh Haring mi zakázal ďalšie účinkovanie v Lopašove. Hlavná vina, nie je založené JRD. Môj odchod znamenal pre farnosť veľký úder, lebo musia chodiť do radošovského kostola, čo je v zime nadľudská ťarcha. Dalo to mnoho roboty občanom Lopašova s tým, aby mali vianočné bohoslužby doma. Chodil okolo toho predseda MNV Ján Balážika bývalý predseda MNV Celestín Bederka. Konečne to vymohol radošovský pán farár Šimonovič, aby som ešte odbavil bohoslužby na Vianoce 1952 – štvrtok, piatok, sobotu, ale bez kázne.“

Matej Hések potom až do smrti 26. januára 1973 žil v rodisku u svojho synovca Jána Klindu. Pochovaný je na cintoríne v Kútoch. Literárne začal tvoriť už na gymnáziu v Bratislave. Svoje práce publikoval v Katolíckych novinách, Svätej rodine, Tatranskom orle, Ľudových novinách. Napísal dielo Pieseň nemej matky (Trnava, 1932), možno ho  nazvať básňou v próze, sú to meditácie s osobitým štýlom a originalitou myšlienok.

Prekladal z latinčiny, maďarčiny a nemčiny. Spolok svätého Vojtecha v Trnave vydal jeho preklad diela Františka Saleského Filotea (1922 a 1946). Pre mládež preložil rozprávku Odmena cnosti od F. Hoffmanna (1924). Od L. Müllera preložil sväté putá (1943). V závere života sa na podnet kňaza a historika Juraja Hodála venoval dejinám rodnej obce Kúty. Dielo s názvom Archeologický, historický, etnografický obraz od najstarších čias, v rozsahu asi päťsto strán strojopisu, nebolo vydané. Tvorilo však hlavný prameň pri tvorbe monografie obce vydanej v roku 2004. V roku 2006 získal, in memoriam, čestné občianstvo obce Kúty.

Ľudovít Košík

::

Použitá literatúra:

Lexikón katolíckych kňazských osobností; Lúč, Bratislava, 2000

Kúty, monografia obce; Kúty, 2004

www.lopasov.sk

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.