Potrebujeme sa navzájom

Vlado Gregor

Milí moji, dejú sa aj u nás veľké veci...

Dejú sa teraz veľké veci a nastalo „triedenie duchov“, nielen vo svete, nielen v Európe, ale aj na našom malom Slovensku. Spomeniem len aktuálne rušenie amnestií a dianie v Ústave pamäti národa.

Pozrite sa, milí moji, pravdu nemôžeme hľadať a nájsť tak, že si dopredu určíme, kto je správny a spravodlivý, a potom mu budeme robiť kampaň. Tým sa staneme podobní islamskej civilizácii, kde sa onedlho po Mohamedovej smrti rozhádali sunniti a šiiti a doteraz sa nenávidia a vraždia.

Korene našej európskej a kresťanskej civilizácie sú nielen trochu, ale zásadne iné. My by sme sa, podľa možností, mali riadiť tým zdanlivo absurdným Ježišovým príkazom, aby sme neodporovali zlému. Lebo zlo, ak mu poskytneme istý priestor, pohltí a zničí samé seba. Kto druhému jamu kope, sám do nej padá... Toto pravidlo, resp.  skúsenosť nie je len v Biblii, ale aj v ľudovej tradícii a mnohých príbehoch. Okrem toho je nevyhnutným, doslova uholným, kameňom našej civilizácie antické právnické pravidlo „et audiatur altera pars“, teda nech je vypočutá aj druhá strana.

Máme na internetovej stránke našej knižnice reprezentatívny výber fotografií. Je tam predstavená takmer celá knižnica, ale chýbajú tam nielen rebríky, škatule  a vozíky, ale aj ľudia. Je to typické pre modernú civilizáciu, že vyzdvihuje a oceňuje veci a pestuje si dobrý imidž, ale ignoruje človeka, hlavne toho obyčajného a plahočiaceho sa, bez vynikajúcich vlastností a protekcií. Táto tragická strata solidarity a nepochopenie vzájomnej ľudskej závislosti ničí pokročilú civilizáciu viac ako čokoľvek iné.

Celé ľudské spoločenstvo je totiž postavené na tom, že nie sme absolútne ani dobrí, ani čistí, ani dokonalí a že sa navzájom potrebujeme a – hoci aj s nechuťou – musíme si pomáhať, opierať sa o druhých a hlavne sa počúvať a odpúšťať si.

Na tom je postavená naša civilizácia odspodku až po samotné vrcholy a to je zhruba odkaz, ktorý som v tejto možno ani nie úvahe, ale len glosičke chcel a túžil odovzdať a zanechať.

Píšem tieto riadky na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Pozrime sa aspoň občas nielen do svojho srdca, ale aj do srdca iných ľudí okolo nás. Aby zase nerozhodoval niekto o nás bez nás...

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.